piatok 22. januára 2021

Zisk: Ako Elon Musk

Inovatívne projekty SpaceX a Tesla prispeli k tomu, že sa z juhoafrického podnikateľa Elona Muska  stal najbohatší človek na svete s ohromujúcou výškou čistého zisku 151.206.600.000 EUR.

AddictiveTips.com sa snažil zistiť, ako dlho by Európanom v 22 rôznych krajinách trvalo, kým by nadobudli to, čo Elon Musk za jednu minútu (775.418 EUR ):
  • Bulharom by to trvalo v  Európe najdlhšie - 88 rokov a 9 mesiacov, kedy by zarobili 775.418 EUR.
  • Na druhom mieste je Slovensko, pretože Slováci by museli pracovať 77 rokov a 8 mesiacov, aby zhromaždili to, čo Musk, za minútu.
  • Litve patrí tretie miesto, pretože Litovčanom bude trvať 69 rokov, kým nadobudnú 775.418 eur každú pracovnú minútu.
  • Maďarsko (56 rokov a 6 mesiacov), Rumunsko (56 rokov a 6 mesiacov), Estónsko (51 rokov a 9 mesiacov), Chorvátsko (51 rokov a 9 mesiacov) a Poľsko (51 rokov a 9 mesiacov) sú ďalšími európskymi krajinami, kde  by občania museli vynaložiť vyše 50 rokov na to, aby za minútu vygenerovali 775 418 EUR.
  • Na druhej strane by obyvateľom Luxemburska trvalo najmenej času získať jednominútové bohatstvo Elona Muska, a to za 12 rokov a 8 mesiacov, ďalej by to boli obyvatelia Rakúska - 14 rokov a 5 mesiacov a Dáni - 14 rokov a 10 mesiacov.
Zo všetkých európskych krajín zahrnutých do porovnania by Európanom trvalo priemerne 27 rokov, kým by nadobudli aktuálny Muskov zisk za jednu minútu.

EU: Rýchlejšia pomoc pre najodkázanejších

Európsky parlament schválil vo štvrtok 21.1.2020 uvoľnenie dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby v Európskej únii (EÚ) v rokoch 2021 a 2022. Plénum prijalo novelu nariadenia o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), na znení ktorej sa poslanci v decembri dohodli so zástupcami členských štátov v Rade (ministrov) EÚ.

Nové pravidlá umožnia krajinám EÚ v rokoch 2021 a 2022 naďalej podporovať ľudí v núdzi aj prostredníctvom dodatočných zdrojov z iniciatívy REACT-EU, ktoré sú určené na obnovu po pandémii ochorenia COVID-19. Členské štáty sa tak môžu rozhodnúť navýšiť prostriedky na potravinovú pomoc a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.

V snahe zmierniť aktuálny tlak na vnútroštátne rozpočty nebude táto forma pomoci financovaná zo zdrojov REACT-EU podliehať povinnému spolufinancovaniu zo strany členských štátov. Umožnené bude tiež predbežné financovanie Európskou komisiou, vďaka ktorému by sa mala pomoc dostať k adresátom rýchlejšie.

Starostlivosť: Predčasné narodené deti

Na Slovensku sa ročne narodí 5.000 detí predčasne. Súčasťou starostlivosti po predčasnom pôrode by mala byť aj prítomnosť rodičov pri dieťati, zapojenie rodiča do starostlivosti o jeho bábätko či psychologická podpora rodiny v jednom z najnáročnejších období ich života. 

Víziou združenia Malíček je, aby predčasne narodené deti mohli byť spolu s rodičmi od prvej chvíle a aby prítomnosť blízkych bola vnímaná ako súčasť najlepšej starostlivosti. K naplneniu tohto cieľa mal prispieť aj prieskum Očami rodičov – Starostlivosť zameraná na novorodenca a rodinu, podľa ktorého sú rodičia s poskytovanou starostlivosťou spokojní vo viacerých oblastiach, napr. 72 % rodičov je informovaných o stave svojho dieťaťa bezprostredne po pôrode, 77 % rodičov považovalo za dostatočnú edukáciu o význame a prínose materského mlieka pre predčasne narodené dieťa, až 81 % opýtaných rodičov považovalo za dostatočnú informovanosť o zdravotnom stave dieťaťa a až 88 % rodičov uviedlo, že boli dostatočne zaškolení do starostlivosti o ich dieťa pred prepustením do nemocnice domov. 

Vyše 51 % rodičov uviedlo, že boli informovaní o dôležitosti zapojenia sa do starostlivosti o dieťa od prvého okamihu, avšak väčšinu aktivít či úkonov mohli so svojim predčasne narodeným dieťaťom vykonávať až niekoľko týždňov po pôrode. Taktiež viac ako 54 % dotazovaných rodičov uviedlo, že im počas hospitalizácie ich dieťaťa na neonatologickom oddelení nebola poskytnutá takmer žiadna forma podpory a psychologickú podporu dostalo len 11 % opýtaných. Až 70 % rodičov uviedlo, že v situácii po predčasnom pôrode by im veľmi pomohla podporná skupina, psychologická či rodičovská pomoc od skúsených rodičov s podobnou skúsenosťou. 



Vakcína: Motor ekonomického rastu

Rastúci počet zaznamenaných prípadov nákazy a ďalšie série národných lockdownov viedli ku koncu posledného kvartálu roku 2020 k poklesu globálnej ekonomickej aktivity. Tá v kvartálnom porovnaní spomalila na + 0,1 % oproti + 7,3 % z tretieho štvrťroka minulého roku. Dve vlny ekonomických prepadov v Európe spoločne s citeľným spomalením trhu v Spojených štátoch sú predpokladom markantného prepadu tesne pred zlepšením celej situácie. 

Aktuálny pokrok vo vývoji vakcín prinútil analytikov Euler Hermes ku korekcii prognózy rastu globálnej ekonomiky na rok 2021 na + 4,6 % (+0,2 percentuálneho bodu) a na +3,8 % na rok 2022. Rok 2023, kedy sa krajiny vrátia blízko k pôvodným číslam potenciálneho rastu, potom ukáže, kto krízu využil a kto premárnil. Navzdory určitým ťažkostiam spojených s produkciou a distribúciou vakcíny sa zdá, že riziko obmedzenej výrobnej kapacity je, aspoň sa čo týka vyspelých ekonomík, pomerne nízke. Množstvo štátov už objednalo dostatočné množstvo vakcín, ktoré bude stačiť k vytvoreniu tzv. kolektívnej imunity. Trochu problematický môže byť záujem obyvateľov o očkovanie (tzv. vakcinačný skepticizmus), ktorý sa líši v závislosti od stupňa všeobecnej akceptácie očkovania v jednotlivých krajinách. To, ako sa štáty vysporiadajú s odlišnými postojmi k vakcinácii vo svojej populácii, bude hrať kľúčovú rolu pri dosahovaní kolektívnej imunity. Dopyt po vakcíne totiž determinuje ochota obyvateľstva nechať sa očkovať.

Očakáva sa, že v polovici roku 2021 bude ukončená vakcinácia zraniteľného segmentu populácie (20 – 40 % z celkového počtu obyvateľov) v rozvinutých krajinách a na veľkých rozvojových trho mich. Výrazne sa tak uľaví preťaženým zdravotným systémom a dôjde k značnému uvoľňovaniu reštrikcií spojených s ochorením Covid-19. Vakcinačná ekonomika je synonymom dôvery v reštart ekonomiky služieb a obnovenie korporátnych investícií (návrat na predkrízovú úroveň už dosiahol obchod s tovarom, služby a turizmus by mali nasledovať v roku 2022). Ekonomiky s obmedzeným prístupom k očkovacím látkam, najmä v rozvíjajúcich sa krajinách, môžu ale zaostávať. Analytici Euler Hermes pri uvedení vakcíny na trh očakávajú, že cyklické odvetvia (vrátane energetiky, obchodu s kovmi a automobilového priemyslu) by sa mohli vrátiť do „normálu“ v 2. štvrťroku 2021. Sektory citlivé na dôsledky koronakrízy ako ubytovanie, stravovacie služby a doprava by sa mohli začať zotavovať v druhej polovici tohto roka. Napriek priaznivej dynamike sa však jazvy z roku 2020, ktoré sa týkajú obratu a ziskovosti, budú musieť najskôr zahojiť. Odborníci predpokladajú, že väčšina sektorov sa vráti na predkrízové úrovne obratu a ziskovosti až začiatkom roku 2022.

Podľa prognózy Euler Hermes sa HDP Eurozóny v roku 2020 prepadlo o -7,5%, ale v rokoch 2021 a 2022 už dôjde k jeho nárastu o 4,3%. Začiatok tohto roka ho ešte vo viacerých krajinách ovplyvňuje predĺžený druhý lockdown, očakáva sa ale výrazné oživenie ekonomiky z dôvodu rýchlejšej vakcinácie. Návrat na predkrízovú úroveň HDP sa očakáva v prvej polovici roku 2022. Rozdiely medzi krajinami však zostanú zreteľné a zaostávajúce krajiny, vrátane napr. Španielska a Talianska, budú potrebovať na zotavenie ešte jeden ďalší rok.

štvrtok 21. januára 2021

Banky: Výber podľa poplatkov

Slováci si svoju banku vyberajú najmä na základe výšky mesačného poplatku za vedenie bežného účtu. Za najkľúčovejší faktor pri rozhodovaní ho považujú takmer tri štvrtiny z nich (73 %). Respondenti na svojej banke rovnako najviac oceňujú, že nemá žiadne alebo len nízke poplatky za vedenie účtu (31 %). 

Ďalším rozhodujúcim kritériom, ktoré berú Slováci do úvahy pri výbere banky je kvalitný internet banking, ktorý vyžaduje až 41 % klientov. Výška úrokovej miery je najdôležitejšia pre 24 % opýtaných a moderná banková aplikácia na spravovanie svojich financií je kľúčová pre 23 % klientov bánk (minulý rok to bolo 18 %). Na odporúčanie svojich priateľov, známych či členov rodiny sa spolieha 10 % respondentov a veľkosť banky berie do úvahy 6 % oslovených. Prieskum agentúry Focus pre mBank ukázal aj to, že viac ako tri štvrtiny klientov bánk (76 %) majú presný prehľad o tom, za aké služby a v akej výške platia vo svojej banke poplatky. Minulý rok malo presný prehľad o výške týchto poplatkov 69 % opýtaných - zdá sa tak, že Slováci si svoje financie začali kontrolovať viac. Stále je však takmer jedna štvrtina klientov (24 %), ktorá nemá presný prehľad o výške poplatkov vo svojej banke (naposledy to bolo 31 %).

Výsledky prieskumu ukázali, že väčšina Slovákov je so svojou hlavnou bankou spokojných. Svoju spokojnosť vyjadrilo až 93 % respondentov – z nich je veľmi spokojných 42 % a skôr spokojných 52 %. Celková spokojnosť klientov bánk je tak porovnateľná s predchádzajúcim rokom (92 %). Naopak, nespokojných je 7%  klientov (minulý rok to bolo 8 %).