Vianoce 2020: Prvé prípravy

Vianoce sa blížia a s nimi aj vianočné nákupy. Aj keď ich neobľubujú ani Česi ani Slováci, naši západní susedia k nim pristupujú inak ako my. Až približne tretina opýtaných Slovákov a Čechov podľa internetového prieskume nákupného radcu Heureka na Vianociach najviac nemá rado vymýšľanie a nakupovanie darčekov. Je to však činnosť, ktorej sa asi nikto z nás nevyhne a ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným.

Z účastníkov prieskumu boli výrazne pripravenejší Česi, a to až dvakrát lepšie ako Slováci. Kým v septembri malo nakúpené vianočné darčeky len asi 8 percent opýtaných Slovákov, u Čechov bolo toto číslo výrazne vyššie – takmer jedna pätina opýtaných Čechov je už na Vianoce pripravená. Netreba však zabúdať, že aj strategické vyčkávanie sa niekedy oplatí – november sa už tradične nesie v znamení zliav na Black Friday, ktoré môžu priniesť trpezlivým Slovákom nemalé úspory.

Rozdiely badať aj v popularite on-line nákupov. Tá v poslednom čase celosvetovo stúpala, aj vďaka bezpečnostným a hygienickým opatreniam. On-line nákupy často ponúkajú aj širší výber tovaru či presnejšie odporúčania na základe preferencií. Výhradne on-line sa chystá nakupovať niečo menej ako jedna desatina Slovákov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, ale až každý ôsmy opýtaný Čech. Inverzný trend sa dá pozorovať aj pri nákupoch v kamenných obchodoch – až dvakrát viac opýtaných Slovákov ako Čechov sa spolieha výhradne na ne.

Vianočný prieskum priniesol aj zaujímavé poznatky o tom, aké darčeky dostávajú Česi a Slováci. Opýtaní z oboch národov sa zhodnú v tom, že medzi najčastejšie dary patria ponožky, svetre či sviečky. Zaujímavosťou ale je, že pod stromčekom nachádzame aj erotické pomôcky. Z účastníkov prieskumu si ich tam našlo takmer 7 % Slovákov – ale až dvakrát toľko Čechov. Prieskum uskutočnila Heureka.sk v septembri 2020 a zúčastnilo sa ho vyše 2.200 respondentov.

EU: Právo na opravu

Podľa prieskumu Eurobarometra 77% občanov EÚ uprednostňuje opravu zariadenia pred jeho výmenou. Až 79% opýtaných sa domnieva, že výrobcovia by mali mať zákonnú povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí. Európsky parlament vyzval na posilnenie udržateľnej spotreby podporou opätovného používania a opráv výrobkov a obmedzovaním praktík, ktoré skracujú ich životnosť. 

Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh zavádzajúci právo spotrebiteľov na opravu výrobkov a zaistila systematickosť, nákladovú efektívnosť a atraktívnosť opráv. Súčasťou návrhu by malo byť predĺženie záruk, zavedenie právnej záruky na úrovni Európskej únie (EÚ) na náhradné diely namontované odborným servisom či zaistenie lepšieho prístupu k potrebným informáciám o opravách a údržbe výrobkov. Parlament sa zasadil aj za väčšiu pomoc trhom s použitým tovarom, opatrenia proti postupom skracujúcim životnosť výrobkov a podporu udržateľnej výroby. Zopakoval tiež výzvu na zavedenie systému univerzálnej nabíjačky s cieľom znížiť objem elektronického odpadu a žiada aj povinné označovanie výrobkov podľa ich trvácnosti, napríklad prostredníctvom merača spotreby a jasnej informácie o predpokladanej životnosti produktu.

V snahe podporovať udržateľné rozhodnutia podnikov a spotrebiteľov europoslanci presadzujú udržateľnejšie verejné obstarávanie, ako aj zodpovedný marketing a reklamu. Napríklad pri propagácii environmentálnych vlastností výrobkov v reklame by sa na hodnotenie pravdivosti daných tvrdení mali používať spoločné kritériá – podobne ako pri získaní osvedčenia o environmentálnej značke. Uznesenie požaduje posilnenie úlohy environmentálnej značky EÚ, ktorá by sa mala vo väčšej miere využívať v priemysle a zároveň by mala zvyšovať informovanosť spotrebiteľov. Schválený text tiež navrhuje nové pravidlá týkajúce sa nakladania s odpadom a presadzuje odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia oprave, ďalšiemu predaju a opätovnému používaniu výrobkov, s cieľom posilniť trh s druhotnými surovinami.

COVID-19: Cenová citlivosť klesla

Hoci neistota vyvolaná pandémiou vyúsťuje do poklesu spotrebiteľskej dôvery a obáv z dosahov koronakrízy na životnú úroveň, význam ceny pri nákupnom rozhodovaní zákazníkov v Európe prekvapivo klesol. Ukázala to celoeurópska štúdia firmy SAS a spoločnosti Futurum Research. Kým pred koronakrízou zaradilo cenu medzi tri najdôležitejšie faktory pre nákupné rozhodnutie 61 % spotrebiteľov, pri letnom dotazovaní už iba mierne nadpolovičná väčšina (54 %), čo znamená pokles o sedem percentných bodov. 

Tri pätiny zákazníkov dnes zároveň tvrdia, že nemajú problém zaplatiť za výrobky a služby viac, ak im značka poskytne lepšiu zákaznícku skúsenosť. „Pri budovaní lojality sa môžu firmy výlučne na nízku cenu spoliehať ešte menej ako v minulosti. Keď sa dnes spotrebitelia rozhodujú kde minú peniaze, kladú čoraz väčší dôraz na služby a celkovú zákaznícku skúsenosť“, sumarizuje Richard Kraus. Alarmujúcou správou pre firmy je nízka tolerancia zákazníkov, či už voči nekvalitnej alebo nedostupnej zákazníckej podpore, voči problémom pri vracaní tovaru či reklamáciách, alebo voči nevhodnej komunikácii či zle fungujúcemu predajnému kanálu. Tretina spotrebiteľov v súčasnosti stráca trpezlivosť so značkou už po prvej zlej skúsenosti a až 90 % by vymenilo dodávateľa alebo viac u obchodníka nenakúpilo po dvoch až piatich zlých skúsenostiach. 

„Na poskytovanie dobrej zákazníckej skúsenosti sa firmy musia zamerať na všetky fázy interakcií so zákazníkmi. Čiže poskytnúť jednotnú a personalizovanú komunikáciu cez rozličné kanály, umožniť jednoducho nakupovať a zabezpečiť zákaznícky servis s osobným a ľudským prístupom. V digitálnom prostredí, kde prebieha čoraz viac interakcií, nie je možné poskytovať personalizovanú komunikáciu a služby bez rozsiahlych analýz dát a technológií s prvkami umelej inteligencie“, hovorí R. Kraus. V budúcnosti význam zákazníckych dát podľa štúdie SAS a Futurum Research naďalej porastie. Firmy budú viac využívať technológie pre rozšírenú realitu, drony ako aj chatbotov a virtuálnych asistentov, preto budú aj digitálne interakcie zákazníkov so značkami ešte častejšie.

Štúdia SAS a Futurum Research poukázala tiež na odlišné vnímanie úrovne zákazníckej skúsenosti firiem a zákazníkov. O vlastnej schopnosti veľmi dobre napĺňať predstavy zákazníkov a budovať lojalitu je presvedčených až 9 z 10-tich obchodníkov a poskytovateľov služieb. Až 41 % spotrebiteľov však tvrdí, že sú veľmi spokojní iba s tromi alebo menej značkami, u ktorých nakupujú.

Výzva: Podpora investícií do poľnohospodárstva

Novú výzvu na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby, citlivých plodín a živočíšnej výroby s celkovou sumou 21 miliónov EUR zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Žiadosti výlučne v elektronickej forme budú prijímané od 01.03.2021 do 31.03.2021.

Žiadatelia si môžu podať žiadosti výlučne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Na zabezpečenie plne elektronickej komunikácie vo vzťahu k žiadosti je potrebné, aby žiadateľ mal aktivovanú elektronickú schránku. Formulár žiadosti je potrebné vyplniť a autorizovať od 1.3.2021 do 31.3.2020. Výška oprávnených výdavkov na jeden projekt je od 10 do 60 tisíc EUR. Na vyčerpanie je vo výzve určených 21 miliónov EUR. Výška podpory je v prípade menej rozvinutých regiónov 50 % z celkových oprávnených výdavkov. V prípade ostatných oblastí 40 % z celkových oprávnených výdavkov. Uvedená výška podpory sa zvyšuje o 20 % v prípade mladých poľnohospodárov a v prípade ekologického poľnohospodárstva.

Výzva sa týka všetkých veľkostných druhov fariem, mladých a malých farmárov ako aj začínajúcich fariem. Žiadatelia môžu získať príspevok na:

• investície do zvýšenia produkcie alebo jej kvality v živočíšnej výrobe a špeciálnej rastlinnej výrobe vrátane investícií do geotermálnych vrtov s tým súvisiacich investícií a vrátane investícií do obstarania technického a technologického vybavenia živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby vrátane strojov a náradia;
• investície do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie skladovacích kapacít a pozberovej úpravy vrátane sušiarní s energetickým využitím biomasy na výrobu tepla s max. tepelným výkonom do 2 MWt;
• investície do nových závlahových systémov (koncových zariadení), všetko s cieľom zvýšiť produkciu a jej kvalitu;
• investície spojené so zavádzaním inovatívnych technológií v súvislosti s variabilnou aplikáciou organických a priemyselných hnojív do pôdy a ostatných substrátov s cieľom zlepšenia kvalitatívnych vlastností a úrodnosti pôdy a ochrany pred jej degradáciou;
• investície do zlepšenia odbytu;
• investície do zníženia záťaže na životné prostredie vrátane technológií v súvislosti s rastom produkcie alebo rastom kvality produkcie.

V rámci projektov zameraných na rastlinnú výrobu sú oprávnené len projekty a výdavky súvisiace s pestovaním plodín na ornej pôde, trvalých kultúr a na zakrytých plochách uvedených v Zozname plodín špeciálnej rastlinnej výroby a citlivých plodín na ornej pôde v prílohe výzvy. Oprávnené sú činnosti, ktoré zvyšujú celkovú výkonnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku: zvýšením produkcie alebo jej kvality v kritických odvetviach živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby; zvýšením odbytu; znížením záťaže na životné prostredie vrátane technológií; zvýšením skladovacích kapacít a pozberovej úpravy; zlepšením kvality a úrodnosti pôdy a ochranou pred jej degradáciou.

Projekty bude vyberať PPA na základe uplatnenia hodnotiacich kritérií (bodovacieho systému), t. j. projekty sa zoradia podľa počtu dosiahnutých bodov v zmysle hodnotiacich kritérií za príslušnú oblasť a vytvorí sa hranica finančných možností za príslušnú oblasť (posúdi sa súčet finančných požiadaviek všetkých zoradených projektov s finančnou alokáciou príslušnej oblasti). Minimálna hranica požadovaných bodov z dôvodu, aby boli schválené len dostatočne kvalitné projekty, je 55 bodov zo 100. Podrobnosti výzvy sú zverejnené na: https://www.apa.sk/aktuality/oznmenie-o-zverejnen-vzvy--50-prv-2020-pre-podopatrenie-4-1-oblas-pecilna-rastlinn-vroba-a-citliv-plodiny-ivona-vroba/10338

Trend: Iba zálohovanie už nestačí

Podľa lokálneho prieskumu medzi účastníkmi on-line konferencie Acronis Cyber Protection Roadshow, 58 % respondentov považuje dnes za najperspektívnejší doplnok zálohovania ochranu proti ransomvéru. Všeobecne sa podľa českých a slovenských účastníkovkonferencie počas koronavírusovej krízy zvýšila úroveň útokov, pričom tretina organizácií zažila v priebehu tohto obdobia výpadky IT.

Lokálni používatelia stále viac chápu, že samotné zálohovanie už nestačí na pokrytie komplexných kybernetických hrozieb, a preto hľadajú spôsob, ako skombinovať ochranu dát a kybernetickú bezpečnosť. Druhým trendom je akcelerácia prechodu na cloudové riešenia a SaaS modely využívania IT bezpečnosti – popri cloudovom zálohovaní je dnes hlavnou oblasťou bezpečné zdieľanie dát a spolupráca v cloude.

Z prieskumu vyplýva:

• 21 % respondentov registrovalo počas koronavírusovej krízy viac útokov než normálne, 6 % naopak menej a 73 % rovnako;
• 35 % organizácií zažilo v priebehu tohto obdobia výpadky IT infraštruktúr, z toho 18 % viackrát;
• 66 % respondentov uviedlo, že zálohuje automatizovane celé obrazy diskov či virtuálnych serverov, 24 % automatizovane iba vybrané súbory a 10 % zálohuje manuálne;
• za najperspektívnejší bezpečnostný doplnok zálohovania považuje 58 % opýtaných ochranu proti ransomvéru, 31 % ochranu koncových bodov a 8 % patch management;
• v oblasti cloudu je najužitočnejšou službou zdieľanie súborov a spolupráca pre 33 %, cloudové zálohovanie pre 27 % a disaster recovery pre 15 % zúčastnených.

„V priebehu posledných niekoľkých mesiacov sa prístup organizácií ku kybernetickej bezpečnosti výrazne zmenil. Skoková potreba digitalizácie firemných prostredí a ich zabezpečenie implikovala dopyt po cloudových službách a komplexných riešeniach kybernetickej ochrany, ktoré sa ukazujú ako vhodnejšie do súčasnej situácie“, dodal Zdeněk Bínek.