Výzva: Nórske granty pre marginalizované komunity

Miestny rozvoj a inklúzia sú v čase pandemickej situácie mimoriadne aktuálnou témou a tiež prioritou podpory z nórskych grantov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré je od 1. októbra riadiacim orgánom grantov EHP a Nórska, vyhlasuje novú výzvu v objeme takmer 1,25 milióna EUR určenú na zlepšenie postavenia marginalizovaných rómskych komunít.

Ide v poradí už o tretiu výzvu za uplynulý polrok v tejto oblasti. Prvá výzva bola určená na podporu projektov, ktoré zlepšia prístup detí a mládeže zo zraniteľných komunít k mimoškolským činnostiam s cieľom zlepšiť ich osobný rozvoj a poskytnúť zručnosti zvyšujúce šance uspieť v spoločnosti. Druhá výzva bola určená na zlepšenie postavenia marginalizovaných rómskych komunít v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, bývania alebo nediskriminácie. Aktuálna tretia výzva je svojím zameraním veľmi podobná druhej, avšak umožňuje podporu a realizáciu menších projektov. Jednotlivé projekty môžu získať podporu od 25.000 do 200.000 EUR a každý musí zahŕňať opatrenia v oblasti nediskriminácie. O podporu z nórskych grantov môžu žiadať verejné, súkromné, komerčné alebo nekomerčné subjekty, mimovládne organizácie… Pre subjekty verejnej správy ako aj mimovládne organizácie sa spolufinancovanie nevyžaduje.

Konkrétnych príkladov, ktoré môžu byť podporené z tejto výzvy, je hneď niekoľko. V oblasti zdravia sú to napríklad programy na zvyšovanie povedomia o zdraví či mentorské programy pre rôzne skupiny, napr. tehotné matky, začínajúci mladí rodičia, starší ľudia, deti atď. V oblasti vzdelávania môže ísť o podporu budovania vzdelávacej infraštruktúry (napr. modulárne školy) alebo školenia pre komunitných pracovníkova a terénnych pracovníkov. V oblasti zamestnanosti môže budúci projekt pomáhať aktivovať trh práce, schémy pre školenia zamerané na usmerňovanie a poradenstvo. Nemenej dôležitá je oblasť bývania, kde môže ísť o aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia týkajúce sa bývania pre komunitu.

Kompletné informácie o aktuálnej výzve sú na https://www.eeagrants.sk/vyzvy/otvorena-vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-projekt-v-ramci-programu-miestny-rozvoj-odstranovanie-chudoby-a-inkluzia-romov-ldi03/

EU: Stratégia pre modrú energiu

Európska komisia predložila stratégiu Európskej únie (EÚ) pre modrú energiu s návrhom, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, akými sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky. Zároveň prijala nový usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody.

Európska komisia bude podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré jej majú pobrežné štáty predložiť do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti.

Na splnenie navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd EUR. S cieľom pomôcť vytvoriť a uvoľniť tieto investície Európska komisia:

• Poskytne jasný a podporný právny rámec: v sprievodnom pracovnom dokumente Európska komisia objasnila pravidlá trhu s elektrinou a posúdi, či sú potrebné konkrétnejšie a cielenejšie pravidlá. Zabezpečí, aby revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie uľahčili nákladovo efektívne zavádzanie modrej energie. 
• Pomôže zmobilizovať všetky príslušné fondy na podporu rozvoja odvetvia: Európska komisia nabáda členské štáty, aby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a spolupracovali s Európskou investičnou bankou a inými finančnými inštitúciami na podpore investícií do modrej energie prostredníctvom Programu InvestEU. Finančné prostriedky z programu Horizont Európa sa zmobilizujú na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o menej vyspelé technológie.
• Zabezpečí posilnený dodávateľský reťazec: v stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť výrobnú kapacitu a prístavnú infraštruktúru a zvýšiť primerane kvalifikovanú pracovnú silu s cieľom udržať vyššiu mieru zavádzania. Komisia plánuje vytvoriť v rámci priemyselného fóra pre čistú energiu (Clean Energy Industrial Forum) špecializovanú platformu pre modrú energiu, ktorá by spájala všetkých aktérov a venovala by sa rozvoju dodávateľského reťazca.

Modrá energia predstavuje rýchlo rastúci globálny trh, najmä v Ázii a Spojených štátoch, a poskytuje príležitosti aj pre priemysel EÚ. Komisia bude prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na zelenú dohodu, obchodnej politiky a dialógov EÚ s partnerskými krajinami o energetike podporovať globálne zavádzanie týchto technológií. S cieľom analyzovať a monitorovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy modrej energie na morské prostredie a hospodárske činnosti, ktoré sú od neho závislé, bude Európska komisia viesť pravidelné konzultácie s komunitou expertov zastupujúcich subjekty verejného sektora, zainteresované strany a vedcov. 

Trend: Kybernetické útoky pribúdajú

Štyria z desiatich IT manažérov zaznamenali počas prvej vlny pandémie COVID-19 viac kybernetických útokov. A to napriek tomu, že investície do IT bezpečnosti dosiahli v tomto období historický nárast. Až v 83 % prípadov využili útočníci pri útokoch podvodné emaily, v ktorých sa snažili vylákať osobné údaje alebo heslá. Aj preto sú zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v súčasnosti najžiadanejšími technologickými znalosťami na svete.* 

Približne 12,7 miliardy eur týždenne navyše oproti štandardným výdavkom minuli firmy vo svete na informačno-komunikačné technológie, aby umožnili svojim zamestnancom bezpečnú prácu z domu počas pandémie COVID-19. Je to historicky jeden z najväčších nárastov investícií do oblasti technológií. Svetoví IT lídri skonštatovali, že prostriedky, ktoré tento rok dostali v rozpočtoch navyše, minuli za 3 mesiace globálnej koronakrízy. Počas prvej vlny pandémie došlo však k väčšiemu počtu kybernetických útokov ako zvyčajne. Až 41 % IT manažérov zaznamenalo kybernetické incidenty, ktoré súviseli s prácou na diaľku. Viac ako tri štvrtiny týchto útokov boli vo forme phishingu, teda podvodných emailov. Zároveň 62 % kybernetických útokov využívalo škodlivý softvér, t.j. počítačové víry, čo naznačuje, že masívny prechod na prácu z domu zvýšil riziko ohrozenia systémov práve zo strany neopatrných zamestnancov. Firmy sa v tejto neľahkej situácii snažili nájsť kvalifikovaných odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, ktorí by im pomohli s presunom na prácu na diaľku. Zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa tak v tomto roku stali najžiadanejšími technologickými znalosťami na svete. Na vrchol rebríčka ich zaradilo až 35 % respondentov CIO survey 2020. Je to prvýkrát za posledných 10 rokov, čo sa zručnosti súvisiace s IT bezpečnosťou umiestnili na poprednom mieste v zozname globálnych technologických zručností.

Súčasťou prieskumu bola aj otázka týkajúca sa obnovy podnikania. Viac ako dve tretiny IT lídrov očakávajú v spoločnostiach, v ktorých pôsobia, výraznú transformáciu alebo úpravu súčasného

obchodného modelu. Najviac (38 %) respondentov sa vyjadrilo, že ich podnikanie ovplyvnila zmena spôsobu komunikácie medzi nimi a zákazníkmi. Príkladom je maloobchod, kde produkty zostávajú rovnaké, ale k zákazníkom sa dostávajú novými kanálmi, napríklad cez e-shopy. Na opačnej strane spektra sú firmy, ktoré budú musieť kvôli pandémii urobiť tzv. „tvrdý reset“. Ide o 7 % organizácií, ktoré sa snažia zotaviť z trvalého zníženého dopytu po ich produktoch/službách a nemajú dostatočný kapitál na prekonanie recesie. Príkladom sú hotely, ktoré boli jedným z prvých odvetví postihnutých pandémiou, pričom sa neočakáva, že cestovanie sa tak skoro vráti na úroveň spred pandémie. Medzi tieto odvetvia však patria aj výroba a automobilový priemysel. „Najlepšie z krízy vyšli spoločnosti, ktoré stavajú na trvalej zmene v správaní sa spotrebiteľov počas éry Covid-19. Ide napríklad o firmy z oblasti komunikačných technológií, ktoré ponúkajú nástroje digitálnej spolupráce, ako sú Zoom, MS Teams a Skype. Spoločností tohto typu je viac, ako by sa mohlo zdať. Až 29 % zo všetkých firiem v prieskume KPMG z pandémie profituje“, dopĺňa Pavol Adamec.

*Štúdia CIO Survey je najväčším prieskumom medzi IT manažérmi na svete z hľadiska počtu respondentov: V roku 2020 jeho už 22.vydanie zrealizovali spoločnosti Harvey Nash a KPMG na vzorke 4.200 respondentov. Zber dát prebehol v dvoch fázach – prvá sa uskutočnila pred pandémiou COVID-19 (so začiatkom v decemberi 2019) a druhá počas pandémie (jún-august 2020) v 83 krajinách sveta.

Radíme: Ako pracovať efektívne

Dlhodobé obdobie práce z domova prinieslo zmenu spôsobu spolupráce a výrazný nárast počtu on-line stretnutí. Potvrdil to ďalší prieskum Čo nás naučili zatvorené kancelárie?*, v ktorom takmer 40 % respondentov uviedlo, že absolvovalo v priemere tri on-line stretnutia denne a až 73 % potvrdilo, že počet on-line stretnutí sa zvýšil oproti bežnému obdobiu v kancelárii. Viacerí respondenti mali kvôli veľkému množstvu on-line stretnutí pocit, že im zabrali celý deň a potom sa snažili dorobiť ostatnú prácu večer alebo ráno na úkor svojho súkromného času.

Efektívne manažovať on-line stretnutia a ich zladenie s časom na sústredenú prácu pomáha včasné naplánovanie si pracovných aktivít a efektívne vedenie priebehu pracovných stretnutí. „Výhodou moderných technológií, ktoré využívame v práci na diaľku, je možnosť riadiť si svoj čas, sem patrí napríklad práca s kalendárom a jeho zdieľanie. Ak si zaznamenáme každé on-line stretnutie, ale aj svoje vlastné aktivity do kalendára dostupného pre šéfa aj kolegov, vyvarujeme sa pretlaku on-line stretnutí a budeme mať dostatok času na sústredenú prácu. V prípade, ak sa na stretnutí alebo on-line školení nemôžete zúčastniť, je možné požiadať o záznam, aby ste boli vždy v obraze a dobre informovaný. Veľmi dôležité je pre fyzické aj psychické zdravie striedať rôzne druhy aktivít, aby sa on-line svet nestal vaším nepriateľom“, odporúča Marcela Havrilová.

Naučiť sa efektívne pracovať s technológiami a plánovať si pracovné aktivity s dostatočným predstihom odporúča aj Dagmar Kéryová, biznisová koučka a bývalá prezidentka Medzinárodnej federácie koučov na Slovensku (ICF Slovak Charter Chapter). Veľmi dôležitá je však celková organizácia práce tímu, ktorá ovplyvňuje dĺžku a užitočnosť stretnutí, na ktorú však nemá samotný člen tímu plný dosah. Napríklad agilne organizované tímy sú dnes výhodou, keďže majú jasnú a rýchlu štruktúru vedenia tímových interakcií.

Tipy Dagmar Kéryovej ako efektívnejšie pracovať dlhodobo na diaľku: 

• Iniciovať nastavenie dohôd v tíme, v akom režime budeme pracovať, a pravidelne podľa situácie ich upravovať.
• Nastaviť si svoj osobný režim – „kedy som v práci a kedy doma“, a to aj fyzicky.
• Dohodnúť si účel a dĺžku trvania stretnutí.
• Pripraviť agendu a podklady na stretnutie vopred.
• Jeden člen tímu vedie proces on-line stretnutia – ujasňuje cieľ, očakávané výstupy, kontroluje čas, udeľuje slovo, aby nikto nebol vynechaný, sumarizuje dohody a ďalšie kroky – a toto platí aj pre osobné stretnutia.
• Vyvarujte sa „mŕtvych“ on-line stretnutí bez kamery a možnosti vidieť reakcie druhých, bez zápisu nápadov, dohôd na whiteboarde či zdieľania materiálov, o ktorých sa diskutuje na obrazovke. Stráca sa viac ako 50 % z efektivity, vyčerpáva nás to mentálne a zbytočne sa to predlžuje.
• On-line láka na multitasking – ale naša efektivita vtedy prudko klesá – nie sme naplno nikde a sme výrazne mentálne unavení. Radšej riaďme dynamiku stretnutia, nepočúvajme webináre len preto, že sú teraz zdarma. Sústreďme sa cielene a s plnou silou len na jednu dôležitú vec.
• Používajme zdieľané dokumenty a spoločné projektové zložky so všetkými informáciami – šetria čas, koordináciu pri hľadaní mailov a príprave podkladov. Výborné sú aj na to, že v nich vieme pracovať súbežne počas on-line stretnutia.

*Microsoft pre rastúci záujem o prácu na diaľku najmä v medzinárodných firmách pravidelne už niekoľko rokov v septembri organizuje iniciatívu Deň spolupráce odkiaľkoľvek. Počas septembra si spoločnosti a organizácie vymieňajú skúsenosti a spoločne nachádzajú riešenia, ako viesť firmu odkiaľkoľvek. Microsoft tento rok pri príležitosti iniciatívy zrealizoval anketu Čo nás naučili zatvorené kancelárie? medzi slovenskými a českými firmami a partnermi o aktuálnom trende pracovania mimo kancelárií.

COVID-19: Zmena spôsobu práce

Nový globálny prieskum zameraný na pracovníkov malých a stredných podnikov z rôznych odvetví odhalil, že takmer tri štvrtiny zamestnancov (74 %) chce prehodnotiť spôsob, akým sa pracovalo pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Snažia sa o vytvorenie nových podmienok, ktoré by viac zodpovedali ich predstavám, či už ide o trávenie viac času s blízkymi (47 %), šetrenie peňazí (41 %) alebo o práci na diaľku (32 %).

Firemní lídri sú momentálne vystavení obrovskej mase ľudí pracujúcich z domu, pričom sa snažia prispôsobiť súčasnej situácii a zabezpečiť, aby ich firmy odolali tejto náročnej dobe. Na druhej strane zamestnanci v tom vidia príležitosť na prehodnotenie včerajších priorít a plánovanie budúcnosti podľa toho, na čom im skutočne záleží. Vzhľadom na to, ako sa mení pracovný aj súkromný život, sú to práve zamestnanci, ktorí majú v rukách pomyselné kormidlo. Oslobodením sa od prísnej pracovnej rutiny, ktorá vládla pred pandémiou, zamestnanci prehodnocujú nový štandard práce, inšpirovaný svižnejšou, ústretovejšou a ľudskejšou pracovnou kultúrou. Podľa prieskumu agentúry Censuswide* takmer dvaja z piatich zamestnancov (39 %) nemá záujem pracovať klasicky „od deviatej do piatej“, pričom u ľudí vo veku od 25 do 34 rokov sa toto číslo ešte zvyšuje (44 %), čo naznačuje rastúci trend aj do budúcnosti. Podobný počet zamestnancov (34 %) je pripravených na flexibilné miesto výkonu práce a zhruba tretina (33 %) chce skončiť s konceptom päťdňového pracovného týždňa.

Prieskum tiež poukázal na vedľajšie benefity, ktoré so sebou pandémia koronavírusu priniesla. Prvým 

z nich je čas strávený s rodinou (47 %), druhým úspora peňazí (41 %) a tretím v poradí je práca na diaľku, ktorú ako vedľajší benefit pandémie oceňuje takmer tretina zamestnancov (33 %). Väčšina výhod súvisí s novými príležitosťami pre osobné obohatenie mimo práce, nakoľko dosiahnutie rovnováhy medzi osobným a pracovným životom je ešte dôležitejšie. Kvôli tomu, že zamestnanci sú čoraz viac otvorení progresívnejším a flexibilnejším spôsobom práce, je nevyhnutné, aby podniky rozšírili a prispôsobili podporu, ktorú zamestnancom poskytujú. Vzhľadom na to, že viac ako tretina (38 %) zamestnancov vyžaduje väčšiu technickú podporu pri práci na diaľku od svojho zamestnávateľa, potreba zabezpečenia nástrojov a technológií, aby mohli byť používatelia produktívni, pripojení a v bezpečí, nebola nikdy vyššia. „Máme pred sebou určujúci okamih. Je zrejmé, že táto pandémia urýchlila digitálnu transformáciu a akoby zotrela hranicu medzi pracovným a osobným životom. Sme svedkami toho, že zamestnanci využívajú technológie na to, aby vytvorili novú budúcnosť a aktívne sa ujímajú vedenia v prijímaní zmien v snahe o väčšiu slobodu a flexibilitu. Firmy majú teraz jedinečnú možnosť prispôsobiť a pretransformovať svoje moderné pracoviská na niečo produktívnejšie, udržateľnejšie a formovateľnejšie“, približuje Miroslav Kořen.

Na zaistenie bezpečnosti flexibilnej pracovnej sily spoločnosť Kaspersky firmám odporúča:

• Zvyšovať povedomie zamestnancov v oblasti kyberbezpečnosti, aby si lepšie uvedomovali nástrahy kyberpriestoru. Či už pracujete z domu alebo z kaviarne, práca na diaľku je úplne novým posunom v myslení a správaní zamestnancov.
• Prehĺbiť vedomosti zamestnancov o kybernetických hrozbách s využitím vzdelávacej platformy a motivovať ich, aby nadobudnuté znalosti využívali v každodennom živote.
• Prijímať zásadné opatrenia na ochranu údajov a na zabezpečenie korporátnych údajov a zariadení, vrátane zapnutia ochrany heslom, šifrovania pracovných zariadení a zabezpečenia zálohy údajov.
• Bezpečnosť budovať v kancelárii aj mimo nej. Zabezpečenie zamestnancov na pracovisku alebo na cestách bez ohľadu na zariadenie, ktoré používajú.

* Prieskum pre spoločnosť Kaspersky realizovala prieskumná agentúra Censuswide na vzorke 8.076 

zamestnancov malých a stredných podnikov (10 – 250 zamestnancov) v Brazílii, Belgicku, Číne, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Japonsku, Luxembursku, Malajzii, Mexiku, Rusku, Španielsku, Južnej Afrike, Turecku, Spojených arabských emirátoch, Veľkej Británii a USA. Prieskum

sa uskutočnil v októbri 2020.