COVID-19: Podmienky testovania

Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR na svojich webových stránkach v súvislosti s pripravovaným celoštátnym testovaním na ochorenie COVID-19 na Slovensku aktuálne informuje aj o súvisiacej ochrane osobných údajov.

Uznesenie vlády č. 678 z 22/10/2020 a tiež uznesenie č. 693 z 28/10/2020, ktorým obmedzila slobodu pohybu a pobytu a nariadila v niektorých vybraných prípadoch povinnosť preukazovať sa nešpecifikovanej skupine oprávnených osôb negatívnym výsledkom testu PCR či antigénového testu z plošného testovania, alebo certifikátom vydaným MZ SR z pohľadu ochrany osobných údajov nepovažuje ÚOOÚ SR za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja. Avšak vzhľadom na bod C.1 uznesenia vlády č. 693/2020 vníma odporúčanie vlády na spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym výsledkom alebo certifikátom vyhláškou pozitívne. Považuje za nevyhnutné vydanie vyhlášky, a to s ohľadom na spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym testom/ certifikátom uloženej uznesením vlády. Musí ustanovovať z pohľadu spracovateľských operácií s osobnými údajmi osoby, ktoré majú preukazovanie požadovať (s ohľadom na zásadu nevyhnutnosti), osoby, ktoré sú ho povinné voči nim plniť, dokedy a na aký účel bude toto preukazovanie vykonávané.

Ak obec alebo mesto plánuje informovať o situácii pred odberným miestom prostredníctvom obecnej kamery/ kamier, musí prijať primerané technické a prípadne aj organizačné opatrenia. Pred samotným živým prenosom, výhradne počas testovania napríklad rozostriť záber tak, že osoby nebudú už naďalej identifikovateľné, pričom bude zaistený účel živého vysielania, a to prehľad o tom, aký je dlhý rad pred odberným miestom a aký je približný čas čakania. Inou možnosťou, ako osoby informovať o dĺžke radu a čase čakania je napríklad v pravidelných intervaloch zverejňovať informáciu o počte ľudí a približnom čase čakania na webovom sídle obce, alebo tiež využiť na tento účel obecný rozhlas.

EU: Minimálna mzda

Európska komisia navrhuje smernicu Európskej únie (EÚ), ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v EÚ chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. 

Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž. Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Európskej komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy. 

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch. Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda.

Trend: Osobné údaje na predaj

V digitálnom svete sa údaje ako dátum narodenia, adresa, informácie o zdravotnom stave alebo nákupné správanie stali kľúčovým aktívom – dá sa až povedať, silnou menou. V prípade ich použitia tak ľudia očakávajú primeranú náhradu.

Podľa štúdie v 17 krajinách s názvom „Aká je hodnota údajov?“ skupiny EOS až 61 percent Európanov je za zdieľanie dát; v USA to bolo dokonca 62 percent a v Rusku až 70 percent. Spoločnosti však majú podľa opýtaných zákazníkom ponúknuť protihodnotu za použitie informácií. Ochota zdieľať osobné informácie so spoločnosťami závisí od dôvery v súvislosti so zaobchádzaním s osobnými údajmi, predovšetkým od dodržiavania právnych predpisov, upozornil Peter Hetteš: „Jasná väčšina spotrebiteľov je ochotná predať minimálne jednu osobnú informáciu dôveryhodnej spoločnosti.“ Viac ako polovica opýtaných v rámci štúdie si praje vecné plnenie a zľavy: 82 percent respondentov v Európe, 75 percent v USA a 90 percent v Rusku. Servisné služby pokladá za atraktívne iba jeden z piatich opýtaných. „Ľudia pritom jasne rozlišujú medzi rôznymi typmi informácií: Za obzvlášť citlivé sa považujú bankové údaje – iba osem percent ľudí v Európe, ktorí sa zúčastnili prieskumu, by tieto údaje zdieľalo za peňažnú odmenu“, doplnil na vysvetlenie Peter Hetteš. Spotrebitelia majú podľa neho najmenšie obavy z poskytovania nákupných rozhodnutí alebo odovzdávania informácií o preferenciách týkajúcich sa značiek a produktov. V Európe sa našlo 68 percent respondentov, ktorí by boli ochotní poskytnúť tieto informácie za peňažnú odmenu.

Možnosť rozanalyzovať údaje môže byť užitočná pre potreby manažmentu pohľadávok. Napríklad v prípadoch, ak zákazník nakupoval, no zaostáva s platbami. Aj tu platí, že čím sú dostupné údaje komplexnejšie, tým individuálnejšie sa dá vypracovať splátkový plán v prípade platobnej neschopnosti a tiež tým spoľahlivejšie sa tento plán dodržiava. Spoločnosť EOS vyhodnocuje procesy vymáhania pohľadávok; v mnohých krajinách, kde pôsobí, sú teraz splátkové plány vytvárané na základe inteligentnej analýzy údajov. „Je v záujme všetkých zúčastnených uzavrieť pohľadávku čo najrýchlejšie, aby sa tak ušetrili náklady na oboch stranách. A s tým nám pomáhajú údaje,“ uviedol Peter Hetteš. Čím lepšie možno dodržať platobnú dohodu, tým skôr veriteľ dostane peniaze a spotrebiteľ sa zbaví zadlženia. Prenos údajov môže byť preto v záujme neplatiča, ktorý mešká s úhradami.

Radíme: Čas na prezutie

Teplota vonku klesá a nastáva čas vozoviek pokrytých ľadom, námrazou či snehom. Pre každého zodpovedného vodiča to je jednoznačný pokyn, aby sa začal zaoberať výmenou pneumatík na svojom aute. Riadiť sa dá aj jednoduchým pravidlom, ktoré odporúča vymeniť letné plášte za zimné v prípade, keď sa vonkajšie teploty dlhodobo pohybujú pod hranicou 7 °C. 

Podľa prieskumu agentúry STEM / MARK (pre Continental Barum s.r.o. v SR počas októbra 2019 na vzorke 505 vlastníkoch automobilov, starajúcich sa o výmenu pneumatík na svojom vozidle) vodiči prezúvanie na zimné pneumatiky nepodceňujú a viac než 60 % z nich vymení pneumatiky s dostatočným predstihom a bez ohľadu na počasie. Riskovať na letných pneumatikách v zime by nemali vodiči ani v tomto netypickom roku. „Vodiči sa často domnievajú, že zimné pneumatiky potrebujú až keď je vozovka pokrytá ľadom či snehom. Z hľadiska bezpečného cestovania to však nie je pravda. Zimné pneumatiky majú rozdielnu konštrukciu aj zloženie a pri teplotách nižších ako sedem stupňov majú lepšie jazdné vlastnosti ako letné pneumatiky aj na suchej vozovke. Z tohto dôvodu ma teší, že podľa našich prieskumov viac ako 60 % vodičov prezúva s predstihom. Zároveň, ak odkladáte prezutie na zimné pneumatiky, riskujete nepríjemnosti s políciou aj poisťovňou v prípade nehody", upozorňuje Aleš Langer. Ak uvažujete o kúpe nových zimných pneumatík, oplatí sa pri výbere riadiť radami odborníkov a nezávislými testami. 

Z legislatívneho hľadiska na Slovensku platí, že ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, vodič motorového vozidla kategórie M1 a N1 môže také vozidlo použiť v cestnej premávke, len ak je na všetkých nápravách vybavené zimnými pneumatikami s hĺbkou dezénu minimálne 3 mm. Napriek tomu je zodpovedné situáciu nepodceňovať a zabezpečiť si prezutie v období, keď sa vonkajšie teploty dlhodobo pohybujú pod 7 °C. Motorista sa tým môže vyhnúť aj dlhým čakacím lehotám v pneuservisoch, ktorých činnosť navyše môže byť kvôli koronavírusovej pandémii obmedzená. Mnoho špecializovaných pneuservisov kvôli tomu začala po novom ponúkať možnosť výberu pneumatík aj objednanie termínov cez webové stránky. Pri prezúvaní na zimné obutie je potrebné myslieť na to, že minimálna hĺbka dezénu zimných pneumatík sú 4 milimetre. 

SR: Slovensko v rodovej rovnosti zaostáva

V rebríčku, ktorý mapuje rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca Európskej únie (práca, peniaze, vedomosti, čas, moc a zdravie), sa nachádzame na 26. mieste, pričom za posledných 10 rokov sme sa prepadli o sedem miest. V Indexe rodovej rovnosti sme dosiahli skóre 52,4 zo 100 bodov a nachádzame sa tak približne 14 bodov pod priemerom EÚ (Index rodovej rovnosti z r. 2017 spracovaný Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť). 

Jeden z najväčších rodových rozdielov je viditeľný v odmeňovaní oboch pohlaví. Ženy u nás zarábajú o 19,4 % menej než muži. Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra a na základe doterajšieho vývoja by nám malo trvať viac ako sto rokov, aby sme dobehli rozdiel v celkovej rodovej rovnosti. Dôvodov platovej nerovnosti je viacero. Je to najmä kariérna prestávka, kedy ženy vypadávajú z pracovného procesu kvôli materskej a rodičovskej dovolenke, čo má vplyv na vývoj ich mzdy a neskôr aj na dôchodok. Ďalej sú to oblasti pôsobenia žien. V službách a pomáhajúcich profesiách je vyššie zastúpenie žien, no zarábajú zhruba o 11 % menej než ich mužskí kolegovia na porovnateľných pozíciách. „Rozdiel v zárobku pohlaví podporuje aj stále nízke zastúpenie žien v manažérskych a výkonných funkciách, čo môžu spôsobovať buď obmedzené kariérne príležitosti, pomyselný kariérny sklenený strop, ale aj motivácia a ochota žien rásť v kariérnom rebríčku“, upresňuje Marcela Krajčová. Pri riešení tohto problému pritom zohrávajú dôležitú úlohu zamestnávatelia, ich postoj k téme platovej rovnosti, ale aj postavenie a vnímanie žien na pracovisku. Zamestnávatelia by mali nielen zakotviť politiku rovnocenného odmeňovania a príležitostí na pracovisku do svojich interných hodnôt, ale aj šíriť osvetu a otvárať tieto témy v rámci mediálneho priestoru. 

Významným faktorom, prečo ženy na Slovensku zarábajú menej, je tiež nízke sebahodnotenie a nižšia ochota vyjednávať o nástupnom plate či v priebehu trvania zamestnania. Možno to pozorovať najmä po návrate žien z materskej či rodičovskej dovolenky alebo u žien samoživiteliek. Kvôli stabilnému príjmu a rodine sú matky na získanie práce oveľa ochotnejšie znížiť svoje platové očakávania, prejsť na nižšiu pozíciu, alebo pracovať na skrátený úväzok. Ich osobné ambície tak idú bokom. K zmene a vytvoreniu rodovej rovnosti by podľa Marcely Krajčovej pomohla podpora pri vypracúvaní interných auditov v oblasti rovnocenného odmeňovania a prístupu v práci. Ďalej je to obsadzovanie žien do výkonných a rozhodovacích pozícií či systematické Leadership Academy programy pre ženy. Potrebná je aj lepšia infraštruktúra v oblasti starostlivosti o deti, ako sú jasle, škôlky a pod. V neposlednom rade je však nevyhnutné aj zvyšovanie sebavedomia žien vracajúcich sa do práce po „rodičovskej prestávke“, ako aj podpora mužov na jej absolvovanie. V tomto ohľade však badať postupný posun. Materská dovolenka už nie je len čisto ženskou výsadou. Za posledné tri roky aj vďaka legislatíve a finančným motiváciám vzrástol počet mužov na rodičovskej dovolenke až 6-násobne, pričom túto možnosť využil každý piaty muž. Podľa prieskumu 365 banky je pritom ochotná zostať doma s dieťaťom takmer polovica chlapov, čo indikuje ďalší priestor na ich zapojenie. Medzi najčastejšie spomínané dôvody, pre ktoré chcú tak spraviť, patrí vyšší príjem ich partnerky a snaha umožniť jej kariérne rásť.

S témou platovej rovnosti však súvisí aj podiel neplatenej práce, ktorá limituje priestor na kariérne uplatnenie žien. V tomto smere sú totiž v prevahe práve ony, pričom ich podiel na domácnosti je až o tretinu vyšší. Rodová rovnosť v práci sa tak začína doma. „Ak partner nespozoruje, že potrebujeme jeho súčinnosť pri domácich prácach alebo pri starostlivosti o dieťa, treba sa ozvať a navzájom komunikovať. To isté platí aj v práci pri platovej otázke. Mnohé ženy si myslia, že ich úsilie bude náležite ohodnotené aj bez toho, aby na seba upozornili. Opak je však pravda“, uzatvára Krajčová.