On-line: Odpíšeme ti

Téma šikanovania v školskom prostredí nie je novinkou. Obeťou šikany sa môže stať každé dieťa bez ohľadu na svoj sociálny status, rovnako ako sa môže stať agresorom. Častokrát nielen dieťa, ale ani dospelý nevie, ako správne zareagovať, čo urobiť. Aj nevinný žart môže mať dlhodobé následky. Preto je veľmi dôležité dbať na prevenciu šikany v každej forme, mimoriadne nebezpečnou je aj v on-line prostredí.

Iba spoločnými silami dokážeme zastaviť šikanu! S týmto mottom sa spojili Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Nadácia Markíza a Linka detskej istoty, n. o. Výsledkom je nový projekt Odpíšeme ti. Pomôcť urobiť dôležitý prvý krok ponúka web odpisemeti.sk a dieťa, ale aj dospelého človeka konajúceho v záujme dieťaťa, nasmeruje na správnu cestu riešenia. Pomoc sa poskytuje prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty – na bezplatnom telefónnom čísle 116111, ktoré je k dispozícii 24 hodín, 7 dní v týždni, ale aj cez chat, ktorý je na webe dostupný vo vybraných hodinách. Návštevníci na stránke nájdu tiež množstvo dôležitých informácií o téme, ako aj zaujímavé videá a články.

„Problém šikanovania nedokážu deti a mladí ľudia často riešiť sami - potrebujú pomoc! Prežívanie takejto situácie výrazne ovplyvňuje osobnostný, sociálny a edukatívny vývin detí a mládeže a súčasne negatívne vplýva na ich telesný a zdravotný stav. Neošetrené zážitky predikujú dlhodobé následky, prechádzajúce často do dospelosti, preto každá aktivita v záujme prevencie a eliminácie šikanovania je potrebná a vítaná",  konštatuje Linka detskej istoty, n. o.

EU: Nadčasové pravidlá pre digitálne služby

Poslanci Európskeho parlamentu  schválili dve samostatné legislatívne uznesenia vyzývajúce Európsku komisiu, aby sa pri zostavovaní aktu o digitálnych službách, ktorý má byť predstavený v decembri, zamerala aj na odstraňovanie súčasných nedostatkov v on-line prostredí. Súčasné pravidlá týkajúce sa digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred dvadsiatimi rokmi výraznejšie nezmenili. Pripravovaný legislatívny balík by mal Európskej únii (EÚ) umožniť formovať digitálnu ekonomiku nielen doma, ale aj v zahraničí. 

Ustanovenia aktu o digitálnych službách by podľa poslancov mali byť záväzné pre všetkých poskytovateľov digitálnych služieb v tretích krajinách, pokiaľ svoje služby poskytujú aj spotrebiteľom a používateľom v Európskej únii. Používatelia musia mať možnosť informovať on-line sprostredkovateľov o potenciálne nezákonnom obsahu alebo aktivitách v on-line prostredí. To si vyžiada zriadenie záväzného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení, vďaka ktorému by on-line sprostredkovatelia mohli reagovať rýchlo a proti potenciálne nezákonnému obsahu zakročovať transparentnejšie. Používatelia by zas mali mať možnosť požadovať nápravu prostredníctvom vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov. 

Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom. Režim právnej zodpovednosti by sa totiž mal vzťahovať len na nelegálny obsah, ako je definovaný v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Platformy by na kontrolu škodlivého alebo nezákonného obsahu nemali používať filtre nahrávaného obsahu ani žiadnu formu kontroly obsahu ex ante. Definitívne rozhodnutie o tom, či je daný obsah legálny alebo nie, by mal prijať nezávislý súdny orgán, a nie súkromné podniky, tvrdia poslanci. Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť prostredníctvom povinnosti zvýšenej transparentnosti a podporou mediálnej a digitálnej gramotnosti občanov v súvislosti so šírením takéhoto obsahu. 

Podľa Parlamentu by sa zásada „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj on-line“, ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov mali stať hlavnými princípmi budúceho aktu o digitálnych službách. Platformy a on-line sprostredkovateľské služby by mali zlepšiť odhaľovanie a odstraňovanie nepravdivých tvrdení a boj proti nečestným obchodníkom, ktorí napríklad predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné výrobky on-line, k čomu dochádzalo aj počas pandémie COVID-19. Poslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady „poznaj svojho zákazníka“, na základe ktorej by boli platformy povinné kontrolovať a zastavovať činnosť podvodných spoločností, ktoré svoje služby využívajú na predaj vlastných nezákonných a nebezpečných výrobkov a obsahu. Parlament tiež presadzuje špecifické pravidlá na predchádzanie zlyhaniam trhu zapríčineným veľkými platformami, a nie iba na ich spätné naprávanie. Cieľom je otvoriť trhy novým subjektom vrátane malých a stredných podnikov a startupov. 

Poslanci tiež presadzujú zvýšenie kontroly používateľov nad on-line obsahom, ktorý sa im zobrazuje, vrátane možnosti úplne odmietnuť spravovanie obsahu. Podporujú tiež zníženie závislosti používateľov od algoritmov. Cielená reklama by podľa nich mala byť regulovaná prísnejšie. Uprednostniť by sa mali jej menej rušivé, kontextualizované formy, ktoré si vystačia s menším množstvom údajov a nie sú závislé na predchádzajúcej interakcii používateľa s obsahom. Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila aj možnosť postupného obmedzovania cielenej reklamy, ktoré by viedlo k jej úplnému zákazu.

Budúci akt o digitálnych službách by mal tiež stanoviť právo na anonymné využívanie digitálnych služieb vždy, keď je to možné. V neposlednom rade by Európska komisia mala posúdiť možnosti zriadenia európskeho subjektu na monitorovanie dodržiavania nových pravidiel a prípadné udeľovanie pokút. 

Tretie, schválené nelegislatívne uznesenie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa zameriava na oblasť základných práv požaduje, aby odstraňovanie obsahu prebiehalo dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a aby tak nedochádzalo k ohrozovaniu slobody prejavu a práva na informácie, ale ani súkromia a ochrany údajov. Zákonodarcovia poukazujú na problematickosť takzvaného mikrocielenia založeného na zraniteľnosti ľudí, kritizujú tiež šírenie nenávistných prejavov a dezinformácií a požadujú sprehľadnenie príjmov on-line platforiem.

e-Government: Ochrana údajov

Ústredný portál verejnej správy slovensko.sk upozorňuje používateľov pri využívaní elektronickej schránky na povinnosť dodržiavať základné pravidlá bezpečnosti a utajenia svojich údajov. 

Pri práci s elektronickou schránkou totiž pracujete s citlivými údajmi, a preto by ste nikdy nemali po prihlásení sa na portál umožniť prístup neoprávneným osobám k otvorenému webovému prehliadaču, cez ktorý ste sa prihlásili. Taktiež neodporúčame prihlasovať sa na zdieľaných počítačoch, pri ktorých nemáte kontrolu nad nainštalovaným softvérom. Po skončení práce v elektronickej schránke alebo na portáli sa odporúča korektne sa odhlásiť a skontrolovať, či odhlásenie prebehlo úspešne a až následne zatvoriť webový prehliadač a vytiahnuť občiansky preukaz z čítačky čipových kariet. 

Zároveň by používatelia mali dbať na to, aby svojím správaním v čo najvyššej možnej miere predchádzali strate, krádeži alebo použitiu občianskeho preukazu inými osobami. Ukladajte si ho preto na bezpečné miesto mimo dosahu iných osôb. Zabezpečte, aby vaše bezpečnostné kódy zostali pred ostatnými utajené a nikomu ich neoznamujte. Pokiaľ potrebujete mať bezpečnostné kódy zapísané, zápis nikdy neuchovávajte spolu s občianskym preukazom. Pri strate, odcudzení alebo podozrení zo zneužitia občianskeho preukazu ihneď informujte políciu a zabezpečte zrušenie uložených certifikátov buď pri osobnej návšteve oddelenia dokladov, alebo prostredníctvom elektronickej služby (v prípade, že ste využili službu modifikácie kontaktných údajov a zadali tzv. diskrétny údaj).

Hodnota ženského eura: V roku 2020 je to 80,6 centa

Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 22. októbra 2020. Ak to premeníme na odpracované dni, tak v roku 2020 od 22. októbra pracujú ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku k najvyšším v krajinách Európskej únie (EÚ). 

Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2018 na Slovensku 19,4 %. Priemer EÚ bol 14,8 %, pričom Slovensko bolo piate v poradí. To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 80,6 centov. Nie jedno celé spravodlivé euro za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ale ženské euro. Ak chceme dosiahnuť férové ohodnotenie práce žien v našej spoločnosti, musíme si všímať faktory ako rodová segregácia na trhu práce, nedostatok flexibility v pracovnom čase, tradičné rodové rozdelenie rolí v starostlivosti o členov rodiny, sklený strop. Férové odmeňovanie žien je pritom na dohľad až v roku 2097 a v Európskej únii až v roku 2104 podľa najnovšieho prieskumu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) o rozdieloch v príjmoch medzi ženami a mužmi. 

Podľa Štatistického úradu bol rozdiel medzi mzdami žien a mužov na Slovensku v roku 2019 20,2 % (išlo o priemerné hrubé mesačné mzdy). Muži v priemere zarábali mesačne v hrubom 1 399 eur, ženy o 283 eur menej, a to 1 116 eur. Najväčšie rozdiely v platoch medzi ženami a mužmi boli v Trenčianskom, Žilinskom a v Bratislavskom kraji. Výraznejšie rozdiely boli tiež vo vekových skupinách nad 35 rokov. Ženy teda stále majú nižšie zárobky až o štvrtinu, na čom sa zrejme odráža výpadok žien z pracovného procesu počas materskej a rodičovskej dovolenky. Finančnú situáciu žien a mužov ohrozuje aj súčasná pandémia COVID -19. Pandémia pravdepodobne povedie k prehĺbeniu rozdielov v príjmoch medzi ženami a mužmi, keďže to boli práve ženy, ktoré sa počas prvej vlny museli starať o deti a domácnosť, vypadli z pracovného procesu a boli na OČR (ošetrovanie blízkeho člena rodiny). Silvia Porubänová, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), vysvetľuje: „V období pandémie koronavírusu získava komplexná potreba férového odmeňovania, vrátane ambície rovnosti mužských a ženských miezd, celkom konkrétne kontúry. Ženy v „prefeminizovaných“ profesiách (zdravotníčky, učiteľky, opatrovateľky, predavačky...) a v ďalších nezastupiteľných pozíciách sú doslova „srdcom“ prvej línie a udržiavajú kontinuitu každodenného života nás všetkých. Otázky spravodlivej a dôstojnej mzdy, bez anachronizmu rodového rozdielu, sa tak z roviny verejných politík musia prirodzene presunúť do aplikačnej praxe." 

Inštitút pre výskum práce a rodiny zrealizoval on-line prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 408 respondentov a respondentiek, z toho 81,9 % žien a 17,6 % mužov. Zameral sa na zisťovanie zmeny kvality života počas karanténnych opatrení začiatkom leta 2020. Z hľadiska finančnej situácie odhalil, že u 47,8 % respondentiek a respondentov sa v tejto oblasti „určite zhoršila“ alebo „skôr zhoršila“, a to u o čosi viac žien: 48,5 %. Zhoršila sa aj u 44,5 % mužov. Obavy, že sa finančná situácia zhorší v budúcnosti vnímalo viac žien, a to 39,3 % oproti 26,1 % mužov. Celkovo sa znížila mzda u 60 % žien a 58,7 % mužov, ktorí pracovali. O 100 % sa znížila u 11,5% žien a u 7,8% mužov. Ženy typicky zarábajú menej a pracujú na viac prekérnych miestach. S padajúcou ekonomickou aktivitou sú však ženy oveľa viac zraniteľné, čo sa týka prepúšťania z práce a straty živobytia. Príjmy žien v neformálnej ekonomike klesli počas pandémie dramatickým spôsobom. Predpokladá sa, že takto stratili približne 60 % svojho príjmu. Analytik a výskumník IVPR Andrej Kuruc ponúka pomoc pre obete diskriminácie: „Pre nedostatok aktuálnych informácií v tejto oblasti Inštitút pre výskum práce a rodiny spustil poradenský portál pre ľudí, ktorí zažívajú diskrimináciu na základe pohlavia/rodu (napríklad v odmeňovaní), kde im odborníci a odborníčky poradia, ako svoju situáciu riešiť. Na našom portáli môžu získať radu aj inštitúcie. Poradíme im, aké pozitívne opatrenia môžu zaviesť na zníženie rodového mzdového rozdielu. Poradenský portál sa nachádza na stránke: https://www.totojerovnost.eu/ v časti Pomoc.“

Radíme: Ako nezajedať stres

Skúsenosti so „zajedaním“ stresu či emócií, najmä ak sme vo vypätej situácii, má väčšina z nás. Ak ste sa po neobvykle náročnom dni rozveselili porciou zmrzliny alebo kúskom čokolády, zatiaľ čo ste sa ventilovali kamarátke, je to v poriadku. Ak je však emocionálne jedenie prvou a najčastejšou reakciou na negatívne myšlienky či pocity, je na čase to zmeniť.

Emocionálne alebo stresové jedenie je presne to, ako to znie. Niekedy za tým stojí vedomé rozhodnutie, napríklad keď vás vytočí šéf, je vašou reakciou objednať si obľúbenú pizzu. „Deje sa to najmä vtedy, keď siahate po jedle, aby ste unikli všemožným zlým pocitom, ktoré prežívate. Dúfate, že vďaka jedlu sa budete cítiť lepšie. Častejšie však ide iba o bezduchú reakciu na neurčité negatívne emócie, ktoré neviete úplne identifikovať. Možno ani neviete, čo vás trápi, ale ste si celkom istí, že jedlo je tá jediná vec, ktorá vám pomôže“, vysvetľuje Susan Bowermanová, expertka pre vzdelávanie v oblasti výživy.

Emocionálny vs. fyzický hlad – existuje niekoľko jasných znakov, ktoré vám môžu pomôcť rozlíšiť emocionálny hlad od skutočného fyzického hladu:

• Emocionálny hlad sa zvyčajne objavuje náhle. Stačí len pocítiť stres či napätie a bum! Máte chuť na čipsy. Na druhej strane, fyzický hlad má tendenciu prichádzať postupne. Začínate pociťovať hlad, ale môžete počkať, kým sa najete – tým máte čas urobiť rozumné rozhodnutie, aby ste tento hlad uspokojili zdravým jedlom.
• Emocionálny hlad zvyčajne spôsobuje túžbu po jedlách sladkých, plných tukov či vysoko kalorických. Nejde len o chuť na čokoládu – najradšej by ste si dali rovno kus čokoládovej torty. Pre porovnanie, keď pociťujete fyzický hlad, ste ochotní zvážiť niekoľko možností, ktoré váš hlad uspokoja, čo znamená, že urobíte aj lepšiu voľbu vo výbere jedla.
• Akonáhle je váš fyzický hlad uspokojený, plný žalúdok vám dáva signál, že už máte dosť a vtedy aj prestanete jesť. No ak sú motorom emócie, je ľahké ignorovať, čo vám hovorí žalúdok a nakoniec toho zjete oveľa viac, len aby ste sa cítili lepšie.
• Stresové jedenie vám môže v danú chvíľu zdvihnúť náladu, ale hanba a pocit viny vás vzápätí dobehnú. Keď totiž dojete jedlo, ktoré reálne uspokojuje váš fyzický hlad, zvyčajne sa potom necítite previnilo.

Rady, ako sa vysporiadať so zajedaním stresu

1. Veďte si potravinový denník. Prehľad o konzumovanom jedle vám môže pomôcť zistiť, čo je spúšťačom vášho stresového jedenia. Kedykoľvek cítite potrebu jesť, poznamenajte si, aký pociťujete hlad na stupnici od 1 do 10 (1 = som taká hladná, až odpadávam; 10 = som totálne prejedená). Takisto si zapíšte, ako sa v danom momente cítite. Čo vyvolalo vašu potrebu jesť? Ste naozaj hladní – alebo pociťujete smútok či úzkosť?
2. Stojte si za svojimi pocitmi. Už viete, že emócie sú spúšťačom vášho hladu, tak prečo ich nepriznať? Je v poriadku byť občas nahnevaný, vystrašený, osamelý alebo znudený. Síce môže ísť o nepríjemné pocity, no nie sú nebezpečné – a nie vždy je nutné ich nejako naprávať. Nechajte svoje emócie prirodzene odísť bez toho, aby ste ich súdili. Sú také, aké sú.
3. Pracujte na schopnosti ako sa so svojimi pocitmi vysporiadať. Vždy, keď budete jesť v reakcii na stres, je to len pripomienka, že nezvládate svoje emócie. Keď na vás doľahne stres, skúste si položiť otázku: „Čo najhoršie sa stane, keď nebudem jesť?“ Áno, úroveň stresu môže ešte trochu stúpnuť, ale ten pocit aj pominie. Ak necháte stres jednoducho plynúť, môžete pritom zistiť, že daná situácia nie je pravdepodobne až taká zlá, ako ste si mysleli. Cvičte toleranciu svojich emócii alebo skúste nájsť iný spôsob, ako sa vyrovnať so stresom.
4. Hľadajte alternatívy k stresovému jedeniu. Skúste raz za čas popremýšľať o svojich pocitoch a o tom, ako vyriešiť vaše problémy. Urobte si zoznam vecí, ktoré môžete robiť namiesto jedenia. Choďte na prechádzku, aby ste si vyčistili hlavu, počúvajte hudbu, meditujte, čítajte, alebo zavolajte kamarátke a porozprávajte sa.
5. Odučte sa svoje zlé návyky. Emocionálni jedáci neustále živia myšlienku, že najlepším spôsobom, ako liečiť negatívne emócie, je jedlo. Rovnako ako iné zlé návyky, aj emocionálne jedenie sa deje skôr, ako ste mali možnosť o tom premýšľať. Napríklad jeden zlý deň sa môže rovnať piatim hodinám pozerania televízie a kilu zmrzliny. Musíte sa preto „odnaučiť“ od svojich zlozvykov a v prípade zlého dňa vyskúšajte robiť niečo iné.
6. Čakajte. Emocionálni jedáci sa často obávajú, že ak sa nenajedia v momente ako túžia po jedle, bude sa táto túžba len zhoršovať. Keď však chvíľu počkajú, možno ich prekvapí fakt, že toto nutkanie pominie. Namiesto toho, aby ste sa okamžite podriadili svojej túžbe, povedzte si, že počkáte niekoľko minút. Je celkom pravdepodobné, že vás niečo zaujme alebo sa pustíte do inej aktivity a túžba po jedle tak po chvíli pominie.
7. Buďte sami k sebe láskaví a úprimní. Svoju rolu určite zohráva aj trpezlivosť, keď chcete zmeniť svoje návyky, najmä ak sa týkajú „zajedania“ stresu. Ak vám však tento zlozvyk prerástol cez hlavu a zdá sa vám, že už nič nezaberá, zvážte individuálne poradenstvo alebo skupinovú terapiu.