5G: Pilotné testovanie v Bratislave

V štyroch častiach Bratislavy odštartovala pilotná komerčná testovacia prevádzka 5G siete s  technológiami od Nokie, Ericssonu, Huawei a ZTE. Ako prví si výhody novej 5G siete môžu užiť  s kompatibilným zariadením Petržalčania, Ružinovčania, Dúbravčania a Karlovešťania. 

Pripojiť sa do mobilnej siete s rýchlosťou vyše 1 Gbps a zažiť skúsenosť z optického fixného pripojenia môžu zákazníci O2. „Pri testovaní v jednotlivých oblastiach modelujeme rôzne podmienky šírenia. V testoch sme na mobilnom telefóne namerali maximálnu hodnotu rýchlosti sťahovania dát 1,223 Gbps a odosielania 90 Mbps. Limitujúcim faktorom nebola sieť, ale mobilný telefón. Agregovaná priepustnosť sektoru bola v tomto prípade 3,959 Gbps a 630 Mbps v smere odosielania dát. V oblasti optimalizovanej na čo najširšie pokrytie bola maximálna rýchlosť pre jeden mobil 1,011Gbps a odosielanie dát 86Mbps pri celkovej priepustnosti sektoru 2,106 Gbps/323 Mbps“, uviedol Juraj Eliáš. Všetky zariadenia, ktoré budú schopné pracovať v 5G sieti O2 musia byť pre túto sieť implementované aj výrobcom, teda nie každý 5G smartfón dokáže plnohodnotne využiť aktuálnu testovaciu prevádzku siete. Hoci O2 umožní pripojiť sa do 5G siete všetkým zákazníkom s vhodným hardvérom, zákazníci si túto možnosť môžu v nastaveniach svojho telefónu vypnúť. V tomto momente si kvalitu 5G siete môžu otestovať zákazníci O2 s deviatimi smartfónmi dostupnými na trhu. Ide o Motorola G5G Plus, Motorola edge plus, ZTE Axon 11 5G, Huawei P40 Pro 5G, Huawei P40 5G, Huawei Mate 30 Pro 5G, Huawei Mate 20X 5G, Xiaomi Mi10 a Xiaomi Mi10 Pro a už v blízkej budúcnosti aj s čoskoro pridanými zariadeniami do ponuky Xiaomi Mi 10T a Xiaomi Mi 10T Pro. V tomto momente si teda môže 5G od O2 vyskúšať len niekoľko stoviek zákazníkov.

V rámci testovania 5G siete v Bratislave O2 tiež preveruje plnenie hygienických noriem jednotlivých technológií meraniami elektromagnetického žiarenia, ktoré sú aj samozrejmou súčasťou sprevádzkovania každého vysielača. O2 tak zrealizovalo rozsiahle meranie jednotlivých antén, pričom potvrdilo, že hodnoty elektromagnetického žiarenia (EMF) 5G siete sú porovnateľné s doterajšími technológiami a sú niekoľkonásobne nižšie ako limity stanovené legislatívou, či už sú to merania priamo pri anténach, v bytoch pod nimi, alebo v priestore s najlepším pokrytím. „Zároveň môžeme meraniami potvrdiť, že obytné priestory priamo pod anténami sú z pohľadu EMF žiarenia najmenej exponovanými“, doplnil Juraj Eliáš.

Moderné 5G siete s ich vlastnosťami približujúcimi sa pevnému pripojeniu nájdu využitie aj na pripojenie domácností tam, kde nie je dostupné pokrytie pomocou káblového pripojenia. Okrem toho umožnia ďalší rozvoj internetu vecí pre lepšiu správu v oblasti smart cities či smart home riešení, ale aj v priemysle, doprave, médiách, či zdravotníctve. 5G siete sú nevyhnutným krokom vo vývoji sieťových riešení a lepšej správe frekvenčného spektra.

EU: Európsky klimatický predpis

Európsky parlament vyzval všetky štáty Európskej únie (EÚ) na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zadefinoval ambiciózne ciele znižovania emisií na roky 2030 a 2040. Poslanci schválili mandát Európskeho parlamentu na rokovania sa Radou (ministrov) EÚ o konečnom znení takzvaného európskeho klimatického predpisu. Cieľom je premeniť politický prísľub o dosiahnutí klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava má zároveň priniesť právnu istotu a predvídateľnosť na prípravu na prechod ku klimatickej neutralite.

Parlament presadzuje, aby klimatickú neutralitu dosiahli do roku 2050 Európska únia ako celok a zároveň aj všetky jej jednotlivé členské štáty. V ďalšej fáze by mala EÚ docieliť dokonca záporné emisie. Na dosiahnutie tohto cieľa poslanci požadujú vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov. Schválený text vyzýva Európsku komisiu, aby do 31. mája 2023 prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu navrhla trajektóriu dosiahnutia uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050. Pri tvorbe návrhu trajektórie by podľa poslancov mala zohľadniť aj takzvaný emisný rozpočet, teda celkový objem zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ktoré ešte EÚ môže do roku 2050 vypustiť, aby bolo možné obmedziť nárast teploty v súlade s Parížskou dohodou. Komisia by mala navrhnutú trajektóriu po každom globálnom hodnotení vykonávania dohody jej zmluvnými stranami opätovne prehodnotiť. Poslanci chcú takisto zriadiť Európsku radu pre zmenu klímy ako nezávislý vedecký orgán, ktorého úlohou bude posudzovať konzistentnosť politiky a monitorovať dosiahnutý pokrok.

Súčasným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia však nedávno v upravenom návrhu európskeho klimatického predpisu predložila ambicióznejší cieľ, a to zníženie emisií o minimálne 55 %. Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie – navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60 %. Zároveň však požadujú zvyšovanie vnútroštátnych cieľov nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom. Parlament tiež Európsku komisiu vyzval, aby na základe posúdenia dopadov navrhla priebežný cieľ aj na rok 2040. Ten by mal EÚ pomôcť na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Poslanci sa zhodli aj na tom, že EÚ a jej členské štáty by do 31. decembra 2025 mali postupne zrušiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá. Zasadili sa tiež za pokračovanie boja proti energetickej chudobe.

On-line: Cielená reklama so súhlasom

Nie je žiadnym tajomstvom, že naše aktivity na internete sú sledované. Môžu za to súbory cookies a kódy na stránkach či v aplikáciách známe ako advertising ID (AID), ktoré zbierajú dáta o používateľovi a odosielajú ich firmám. Tie získané informácie agregujú a vytvárajú z nich výstupy na pomoc vývojárom a programátorom lepšie cieliť reklamy. Do akej miery sú ale tieto postupy v súlade s platnou legislatívou a ako sa proti nim brániť?

Od roku 2002 reguluje v Európskej únii (EÚ) cookies a podobné skriptové technológie ePrivacy smernica EÚ, ktorá podmieňuje ich marketingové využívanie súhlasom používateľa. Členské štáty však túto legislatívu podľa advokáta a odborníka na ochranu osobných údajov implementujú málo a zle. „Napriek tomu, že regulácia cookies v rámci ePrivacy legislatívy v EÚ existuje už od roku 2002, máme na Slovensku nulovú vymožiteľnosť týchto pravidiel. Osobne považujem za veľmi nešťastné, že ePrivacy nepatrí rovnako ako GDPR pod kompetenciu Úradu na ochranu osobných údajov SR ale pod bývalý telekomunikačný úrad, ktorý sa od nášho vstupu do EÚ k regulácii cookies, mobilným aplikáciám, SDK a marketingovej analytike akosi ešte nestihol vyjadriť“, konštatuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal. Formálne teda máme reguláciu cookies aj na Slovensku, podľa expertov však implementovanú nesprávne. Zahraničné dozorné orgány reguláciu cookies začínajú chápať tak, že sa vzťahuje aj na skriptové technológie ako Software Developement kit (SDK). AID sú totiž ukladané aj pomocou technológie SDK aj pomocou technológie cookies. 

Nedostatočnú reguláciu využívajú okrem známych gigantov ako napríklad Google, Facebook či Apple aj samotní vývojári aplikácií. V prípade vývojárov ide ale často o nepochopenie komplexných podmienok spoločností Google či Facebook, ktoré hovoria o tom, kto je v akom postavení pri marketingovej analytike a personalizovanej reklame. „Mnohí vývojári nerozumejú svojmu právnemu postaveniu a tvrdia, že si len objednávajú kampaň a že žiadne dáta nespracúvajú. Myslia si, že keď s dátami priamo nepracujú, nie sú za ne právne zodpovední oni a túto zodpovednosť preberajú agregátori dát. Primárna zodpovednosť za zabezpečenie súladu s ePrivacy legislatívou, a teda získaním súhlasu a informovaním, je však na vývojároch, ktorí sú v tomto postavení prevádzkovateľmi“, upozorňuje Jakub Berthoty.

Ak chce vývojár mobilnej aplikácie dostávať späť od Google, či Facebook štatistiky resp. merať úspešnosť kampaní, musí do kódu aplikácie implementovať SDK, čo je unikátny kód, ktorý umožní odosielanie presne špecifikovaných dát používateľa do analytických nástrojov firiem ako práve spomínaní giganti. Obdobne to platí aj o webstránkach, ktoré ukladajú AID na základe súborov cookies. Dátoví giganti množstvo prijímaných dát agregujú a vývojárom posielajú požadované a veľmi presné štatistiky, ktoré sa zobrazujú agregovane. „Väčšina mobilných aplikácií dnes ale neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko či rodné číslo a unikátne on-line identifikátory sú pre nich anonymné dáta“, vysvetľuje Jakub Berthoty, advokát kancelárie Dagital Legal a odborník na ochranu osobných údajov. „Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. To, že tieto dáta nemusia ísť priamo na server aplikácie neznamená, že vývojár aplikácie nenesie za daný zber dát žiadnu zodpovednosť. Práve naopak, je primárne zodpovedný“, upozorňuje Jakub Berthoty.

Kúsok kontroly do zberu dát z aplikácií sa v júni pokúsila zaviesť spoločnosť Apple, kedy informovala, že súčasťou nového updatu iOS 14 bude aj povinný opt-in súhlas na používanie AID. Drvivá väčšina aplikácií dnes totiž používa AID bez súhlasu používateľa zariadenia. Po novom by však používateľovi museli aplikácie automaticky ponúknuť možnosť, či chce odosielať svoje dáta alebo nie. Je veľký predpoklad, že mnohí používatelia by s odosielaním svojich osobných údajov nesúhlasili, čím by prišlo k signifikantným skresleniam analytických výsledkov. Na prvý pohľad progresívne gesto Applu ale narazilo na ostrú kritiku Facebooku, ktorému by sa výrazne znížili výnosy z kampaní cielených na iOS zariadenia. Facebook dokonca Applu pohrozil, že vypne možnosť cieliť na Apple zariadenia úplne. Ozvali sa ale aj vývojári, ktorí pohrozili, že prestanú pre iOS vyvíjať aplikácie. Pod silným náporom Apple napokon odložil zmenu na začiatok roka 2021, aby mali vývojári dostatok času na adaptáciu. „Napriek možnému skrytému komerčnému motívu, môžeme krok spoločnosti Apple označiť za progresívny a dlho očakávaný. Dôležité bude, aby systémová možnosť iOS spĺňala prísne požiadavky GDPR na platne udelený súhlas. Na vývojároch aplikácii zostane, či budú dostatočne informovať pomocou privacy policy. Súhlas a privacy policy sú prepojené nádoby a preto by sa vývojári aplikácii mali zamýšľať čoraz viac na tým, či sú v tomto smere dostatočne transparentní voči používateľom“, uzatvára Jakub Berthoty.

SR: Zrušenie gastrolístkov

Hoci zrušenie gastrolístkov a ich výmena za nezdaniteľnú hotovosť vyzerá na prvý pohľad lákavo, môže priniesť viacero rizík nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov či štát. Asociácia moderných benefitov (AMOBE) upozorňuje napríklad na nárast administratívy, stratu tržieb a zánik pracovných miest v gastrosektore, sťaženú pozíciu pracovníkov pri vyjednávaní vyššej mzdy, zhoršenie stravovacích návykov a v neposlednom rade aj na fakt, že hotovosť bude podliehať exekučným nárokom.

Marcový prieskum agentúry 2muse (zber údajov február 2020 prostredníctvom on-line panela na vzorke 1.002 respondentov pracujúcich na trvalý pracovný pomer, reprezentatívna vzorka na kvótne znaky: pohlavie, vek 18 – 62 rokov, región a firemný sektor) priniesol ďalšie poznatky, ktoré nepriaznivé dopady plánovaného vládneho opatrenia ešte viac zdôrazňujú. Vyplýva z nich, že viac ako 50 % respondentov z Banskobystrického kraja by v prípade výmeny gastrolístkov za peniaze dalo prednosť iným účelom než strave. Rovnako by sa zachovalo 39 % opýtaných z Bratislavského kraja. Alarmujúce sú oba výsledky, pretože napovedajú, že pôvodný zmysel povinného príspevku na stravu by sa prechodom na hotovosť vytratil. Podľa Štefana Petríka, prezidenta asociácie AMOBE ktorá prieskum iniciovala, tieto čísla sa dali očakávať. Podobné tendencie totiž vychádzali aj z predchádzajúcich prieskumov. Časť respondentov sa už v minulosti vyjadrila, že by obmedzili obedy v reštauráciách počas pracovného týždňa. Z toho vyplýva, že ušetrené prostriedky by pravdepodobne dali niekam inam.

Čitateľné sú aj regionálne rozdiely, odvíjajúce sa od ekonomickej situácie obyvateľstva. V slabších oblastiach sa stravníci snažia neminúť viac, než im umožňuje suma gastrolístka, v silnejších zase nemajú problém za dobré jedlo doplatiť. Zatiaľčo napríklad v Banskobystrickom kraji príspevok zamestnávateľa na obed pokryje až 86,4 % jeho ceny, v Bratislavskom a Trnavskom kraji je to iba niečo vyše 78 %. V slabších regiónoch musia mať v rodinách prednosť iné potreby a ak by zamestnanci dostali disponibilnú hotovosť, pravdepodobne by ju častejšie použili na vykrytie splátok, účtov či iných výdavkov.

Väčší zmysel než hotovostný príspevok by podľa asociácie mala elektronizácia. Teda zrušenie straveniek a ich nahradenie gastrokartami, prípadne aplikáciou v mobilných telefónoch. Bezkontaktná platba by eliminovala zdravotné riziká, zneužitie príspevku na iné účely než nákup jedla a potravín, umožnila by kontrolu a mohla by sa stať účinným nástrojom v boji so šedou ekonomikou. Podpora reštauračného sektoru by zostala zachovaná, znížila by sa však byrokracia i administratívne náklady. Pritom by benefit nemohol byť zamestnávateľmi prezentovaný ako kompenzácia zvýšenia mzdy. Aj keď sú papierové stravovacie lístky stále poskytované v najväčšom množstve, elektronické stravné karty sú u zamestnávateľov na vzostupe. Doteraz až 90 percent zamestnávateľov vyhovelo požiadavke svojich zamestnancov pri ich vydávaní.

EU: Dlhopisy EU SURE v hodnote 100 miliárd EUR

Európska komisia oznámila, že pripravované EU SURE dlhopisy s hodnotou do výšky 100 miliárd EUR vydá ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Komisia za týmto účelom prijala nezávisle hodnotený rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy. Rámec bol prijatý s cieľom poskytnúť investorom do týchto dlhopisov istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Na základe doterajších rozhodnutí dostane 16 členských štátov finančnú podporu v rámci nástroja SURE na pomoc pri ochrane pracovných miest a pracovníkov. Finančná podpora bude vo forme úverov, ktoré EÚ poskytuje členským štátom za výhodných podmienok. Komisia dnes predložila Rade návrh rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory Maďarsku vo výške 504 miliónov EUR v rámci nástroja SURE. Komisia navrhla v rámci nástroja SURE 17 členským štátom (vrátane Maďarska) finančnú podporu v celkovej výške 87,8 mld. EUR.

Tieto úvery im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času (kurzarbeit) a podobnými opatreniami, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby. Nástroj SURE môže byť použitý aj na financovanie niektorých opatrení týkajúcich sa zdravia, najmä na pracoviskách, ktoré majú zaručiť bezpečný návrat do normálu v hospodárskych aktivitách.

Členské štáty môžu naďalej predkladať formálne žiadosti o podporu v rámci nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd EUR na pomoc pri ochrane pracovných miest a pracovníkov postihnutých pandémiou.