Aktuálne: Nové ceny vody

Vodné a stočné v regióne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) sa od piatka 14. 8. 2020 mení. Odpočty vodomerov je možné nahlásiť aj on-line prostredníctvom nového zákazníckeho portálu BVS. 

Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude nová cena vodného 1,0135 eura bez DPH za tisíc litrov pitnej vody. Stočné za rovnaký objem sa bude pohybovať na úrovni 0,9985 eura bez DPH. Oproti očakávanému rastu nákladov o 2,5 eura za mesiac pre priemernú trojčlennú rodinu sa reálne zvýšia o približne 1,5 eura. 

K 14. 8. je potrebné, aby všetci zákazníci BVS vykonali odpočty svojich vodomerov. Na základe týchto údajov sa následne urobí rozpočítanie spotreby vody podľa starej a novej ceny. Klienti, ktorí sú priamo zákazníkmi BVS, hlavne ľudia v rodinných domoch, ktorí majú s BVS uzatvorenú zmluvu a majú svoje vlastné odberné miesto, tak môžu urobiť prostredníctvom nového zákazníckeho portálu BVS, ktorý je tiež v prevádzke od piatka na webovej stránke vodární.Za nahlásenie stavu vodomeru v bytových domoch spravovaných správcovskou spoločnosťou zodpovedá príslušný správca. V prípade, ak niektorý zákazník nestihne nahlásiť aktuálny stav vodomeru, bude pre tento účel použitý výpočet priemerného stavu pri koncoročnom odpočte.

EU: 128 miliónov eur pre 23 nových výskumných projektov

Európska komisia v reakcii na neutíchajúcu pandémiu koronavírusu podporí 23 nových výskumných projektov 128 miliónmi eur. Financovanie v rámci programu Európskej únie (EÚ) pre výskum a inováciu Horizont 2020 je súčasťou záväzku venovať 1,4 miliardy eur na globálnu reakciu na koronavírus. 

Do užšieho výberu na financovanie sa dostalo 23 projektov, ktoré zahŕňajú 347 výskumných tímov zo 40 krajín vrátane 34 účastníkov zo 16 krajín mimo EÚ. Financovanie umožní výskumníkom bojovať proti pandémii a jej dôsledkom posilnením priemyselnej kapacity na produkciu a zavádzanie ľahko dostupných riešení, rozvoj zdravotníckych technológií a digitálnych nástrojov, zlepšenie chápania behaviorálnych a sociálno-ekonomických vplyvov pandémie a na štúdium veľkých skupín pacientov (kohort) v celej Európe. Tieto výskumné činnosti dopĺňajú predchádzajúce úsilie zamerané na vývoj diagnostiky, liečby a vakcín. 

Komisia s vybranými príjemcami momentálne rokuje o dohodách o grante. Nové projekty sa budú zameriavať na tieto oblasti: 

• zmena účelu výroby na rýchlu produkciu životne dôležitých zdravotníckych potrieb a zariadení potrebných na testovanie, liečbu a prevenciu – napr. používanie vstrekovacích lisov a aditívnej výroby (3D tlač), metódy adaptívnej produkcie a organizácie dodávateľského reťazca či zmena účelu výroby ako siete služieb v záujme rýchlej reakcie, 
• vývoj zdravotníckych technológií a digitálnych nástrojov na spoľahlivejšie odhaľovanie nákazy a zlepšenie sledovania pacientov a starostlivosti o nich – napr. vďaka vývoju nových zariadení (aj diaľkovo ovládaných) na rýchlejšiu, lacnejšiu a ľahšiu diagnostiku či nových technológií na ochranu zdravotníkov, 
• analýza behaviorálnych a sociálno-ekonomických vplyvov reakcií vlád a systémov verejného zdravotníctva, napr. v oblasti duševného zdravia vrátane rodovo špecifických aspektov v prípade rizikových faktorov a sociálno-ekonomického zaťaženia, s cieľom vypracovať inkluzívne usmernenia pre tvorcov politík a zdravotnícke orgány a zlepšiť pripravenosť na podobné udalosti v budúcnosti, 
• štúdium veľkých skupín pacientov (kohort) prepojením existujúcich kohort v EÚ a za jej hranicami s cieľom posúdiť ich vystavenie určitým rizikovým faktorom a lepšie pochopiť možné príčiny choroby, aby sa dalo lepšie reagovať tak na koronavírus, ako aj na prípadné iné budúce ohrozenia verejného zdravia, 
• posilnenie spolupráce medzi existujúcimi kohortami v EÚ a na medzinárodnej úrovni vytváraním sietí výskumných inštitúcií, ktoré zbierajú údaje o starostlivosti o pacientov v záujme uľahčenia štúdií o charakteristikách pacienta, rizikových faktoroch, bezpečnosti a účinnosti liečby a možných stratégiách boja proti koronavírusu.

Trend: Vysokoškoláci „kradnú“ miesta stredoškolákom

Na Slovensku evidujeme veľký záujem o vysokoškolské štúdium, čo má aj svoje opodstatnenie. Platy ľudí s univerzitným vzdelaním sú totiž výrazne vyššie ako platy stredoškolsky vzdelaných Slovákov. A tak máme viac vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov ako potrebujeme. 

Podľa analýzy portálu Profesia. požaduje v roku 2020 titul z vysokej školy zhruba 21 percent pracovných ponúk. Do tohto podielu si pritom započítané všetky stupne vysokoškolského vzdelania. Ak sa pozrieme na to, koľko ponúk požaduje magisterský alebo inžiniersky titul, ide iba o desatinu inzerátov. Zamestnávatelia však vyžadujú najčastejšie maturitu. Z celkového počtu ide o takmer 41 percent pracovných ponúk na Profesia.sk. Druhým najčastejším požadovaným stupňom vzdelania je stredoškolské bez maturity. Tento stupeň uvádzajú zamestnávatelia v 21 percentách inzerátov. 

Počas prvých šiestich mesiacov 2020 reagovalo aspoň na jednu ponuku práce celkovo 29.515 uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sú súčasťou CV databázy pracovného portálu. Počet ponúk, ktoré požadovali akékoľvek vysokoškolské vzdelanie bol počas 1. polroka len zruba 19.400. Najčastejšie išlo o ponuky práce so špecifickým zameraním ako je učiteľ, programátor, finančný analytik, IT analytik či IT konzultant, teda o pozície, na ktoré spĺňa podmienky špecifická skupina uchádzačov. Aj to môže byť dôvod, prečo uchádzači s vysokoškolským titulom reagujú častejšie na „stredoškolské“ ponuky ako tie „vysokoškolské“. Počas 1. polroka 2020 až 76 percent vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov zareagovalo aspoň na jednu ponuku práce, ktorá požadovala strednú školu. Na aspoň jednu ponuku práce, ktorá požadovala vysokoškolské vzdelanie, zareagovala iba zhruba tretina uchádzačov s univerzitným titulom. Uchádzači pritom mohli reagovať na viacero typov ponúk. Odlišná je situácia pri uchádzačoch s maturitou. Najväčšia časť, 68 percent si počas prvého polroka hľadala prácu, ktorá vyžadovala aspoň maturitu alebo nadstavbu. Pomerne vysoký podiel však zaznamenala Profesia aj pri uchádzačoch s maturitou, ktorí reagovali aspoň na jednu ponuku práce, na ktorú stačilo základné vzdelanie. Z celkového počtu išlo až o 46 percent.

COVID-19: Slováci majú obavy aj o príjem

Koronakríza výrazne ovplyvnila financie Slovákov. Každá piata rodina dnes nemá rezervu už ani na jeden mesiac. Viac ako tri štvrtiny domácností si ale uvedomujú dôležitosť úspor a chcú si sporiť aspoň toľko čo doteraz. 

Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne s agentúrami Wawemaker a Zaraguza prostredníctvom on-line dotazníkov (máj 2020 na vzorke 1.022 respondentov SR vo veku 15-60 rokov s navýšeným podielom mladších respondentov do tridsiatich rokov) si chcú takmer všetci respondenti svoje financie strážiť viac. Deväť z desiatich plánuje vyhľadávať najvýhodnejšie ceny a ponuky, väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viaceré zdrojy príjmu. Kým pred koronakrízou si drvivá väčšina z nás užívala stabilný príjem, takmer pätina Slovákov dnes očakáva zhoršenie, pričom počet ľudí s nestabilným príjmom sa zdvojnásobí. Hlavným zdrojom príjmov Slovákov zostáva mzda zo zamestnania, očakáva sa pokles príjmov z podnikania a väčšia závislosť na štátnych dávkach. 

Prázdnu peňaženku podľa prieskumu aspoň raz v živote zažilo sedem z desiatich ľudí. Väčšina (58 %) z nás je v ťažších časoch aktívna a premýšľa, ako znovu peniaze zarobiť, zvyšok sa skôr uskromní a čaká, až zase peniaze budú. Na otázku, koľko peňazí je dosť, odpovedajú jednotlivé vekové skupiny rôzne. Kým dvadsiatnikom je 1.000 eur viac než dosť, tridsiatnici by potrebovali aspoň 2.000 eur. Štyridsiatnici viac prepočítavali podľa členov domácnosti. Optimum má relatívne široké rozpätie medzi 800 – 1.500 eur na jedného člena rodiny. Niektorí päťdesiatnici by boli úplne spokojní s 900 eurami.

EU: 25 miliónov eur pre Slovensko

Európska komisia (EK) schválila slovenskú schému financovania vo výške 25 miliónov eur na podporu inovačných spoločností s obmedzeným prístupom k úverovým nástrojom v súvislosti s prepuknutím pandémie ochorenia COVID-19. 

Verejná podpora bude mať formu konvertibilných úverov so splatnosťou od 18 do 36 mesiacov a bude dostupná spoločnostiam s inovatívnym produktom uplatniteľným na rôznych úrovniach alebo službou s potenciálom rastu na medzinárodných trhoch. Cieľom je pomôcť inovatívnym spoločnostiam získať prístup k externému financovaniu v čase, kedy je fungovanie úverových trhov vážne narušené. 

Podľa stanoviska EK musí byť podpora spoločnosti poskytnutá do konca roku 2020 a jej výška nesmie presiahnuť 800.000 eur na jednu spoločnosť. Slovenský systém finančnej pomoci je v súlade s dočasnými pravidlami štátnej pomoci a opatrenie je potrebné, vhodné a primerané na odstránenie vážneho narušenia hospodárstva členského štátu. Komisia schválila podporu pre krajinu na základe dočasného rámca, ktorý umožňuje členským štátom využívať úplnú flexibilitu stanovenú v pravidlách štátnej pomoci, aby mohli podporiť hospodárstvo v čase pandémie ochorenia COVID-19.