EU: Audiovizuálne mediálne služby

Európska komisia prijala usmernenia na pomoc členským štátom pri vykonávaní revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Poskytnú praktický nástroj na zabezpečenie propagácie európskych diel v mediálnom obsahu, čím sa podporí kultúrna rozmanitosť a väčší výber pre európskych spotrebiteľov. Zároveň pomôžu lepšie ochrániť používateľov videí na požiadanie a platforiem na zdieľanie videí, najmä maloletých, pred nenávistným prejavom a škodlivým obsahom.

Členské štáty EÚ majú revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 19. septembra 2020. Očakáva sa, že usmernenia, aj keď nezáväzné, prispejú k jej harmonizovanému vykonávaniu a presadzovaniu. Komisia v nich poskytuje svoj názor na aplikáciu špecifických konceptov s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie mediálnych pravidiel vo všetkých členských štátoch. Usmernenia sú súčasťou širšej činnosti zameranej na jasnejšie vymedzenie povinností a zodpovedností za sociálne médiá a on-line platformy a dopĺňajú pripravovaný balík predpisov o digitálnych službách, v súvislosti s ktorým v súčasnosti prebieha verejná konzultácia.

Usmernenia týkajúce sa európskych diel

Smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa sprísnila povinnosť podporovať európske filmy a televízne vysielanie v službách na požiadanie, ktoré musia zabezpečiť vo svojich katalógoch aspoň 30 % európskeho obsahu a zabezpečiť mu poprednú prezentáciu. Členským štátom za určitých podmienok umožňuje požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb so sídlom v inom členskom štáte, ale s cieľovým publikom na ich území, aby finančne prispievali na tvorbu európskych diel.

Usmernenia obsahujú aj odporúčanú metodiku výpočtu 30 % podielu európskeho obsahu v každom národnom katalógu na základe názvov filmov a sezón televíznych seriálov. Usmernenia objasňujú aj definíciu pojmov „nízka sledovanosť“ a „nízky obrat“ s cieľom oslobodiť menších poskytovateľov od povinností týkajúcich sa propagácie európskych diel, vďaka čomu sa neohrozí vývoj na trhu, ani sa nebude brániť vstupu nových subjektov na trh.

Usmernenia týkajúce sa platforiem na zdieľanie videí

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách rozširuje normy EÚ týkajúce sa nezákonného a škodlivého obsahu na platformy na zdieľanie videí vrátane služieb, ako sú sociálne médiá, kde poskytovanie audiovizuálneho obsahu nie je hlavným účelom služby, ale napriek tomu predstavuje jednu zo zásadných funkcií. V dôsledku toho budú musieť online subjekty podobným spôsobom ako tradičné multimediálne spoločnosti zabezpečiť ochranu používateľov pred nenávistnými prejavmi a ochranu maloletých pred škodlivým obsahom. Online platformy musia prijať opatrenia proti nahlásenému obsahu, ktorý podnecuje násilie, nenávisť a terorizmus, a zabezpečiť primeranú propagáciu a umiestňovanie produktov v detských programoch.

V tejto súvislosti poskytujú usmernenia členským štátom súbor nástrojov, ktoré im majú pomôcť posúdiť, ktoré online služby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti európskeho mediálneho rámca. Obsahujú aj zoznam relevantných indikátorov, ktoré môžu členské štáty používať pri hodnotení toho, či je audiovizuálny obsah zásadnou, a nie len doplnkovou alebo menšou časťou online platformy. Okrem toho zohľadňujú dynamický charakter prostredia online platforiem a ich cieľom je zabezpečiť flexibilitu v tejto oblasti.

Home office: Výhodný pre väčšinu Slovákov

Väčšina zamestnávateľov spustila postupný návrat na pracoviská od júna. Najväčšia časť zamestnancov by však najradšej pracovala z domu. Ukázal to prieskum HR Pulse, ktorý iniciovala spoločnosť Profesia a HR open forum. Do prieskumu boli zapojení personalisti zamestnávateľov, ktorí pôsobia na Slovensku.

Nariadenie práce z domu, identifikácia zamestnancov nevyhnutných pracovať na pracovisku, zastavenie služobných ciest a vytvorenie nových pravidiel - toto boli najčastejšie opatrenia, ktoré prijali firmy počas prvých týždňov po vypuknutí nového koronavírusu na Slovensku. Po prísnych opatreniach sa však pracovný život zamestnancov na Slovensku opäť mení. Takmer 76 % firiem uvádza, že svojich zamestnancov vracia postupne späť na pracovisko od júna. Desatina personalistov uviedla, že návrat zamestnancov plánujú počas júla alebo augusta a približne osem percent potvrdilo návrat v septembri. Personalisti uvádzajú, že návrat zamestnancov na pracovisko sprevádzajú zvýšené hygienické normy, rozširovanie benefitu práce z domu či úprava spoločných priestorov. Nie každý zamestnanec ale vníma návrat pozitívne. Takmer 52 % firiem uvádza, že najväčšia časť zamestnancov by najradšej pracovala z domu a na pracovisko by prichádzala iba výnimočne na porady a stretnutia. Postoje sú však rôznorodé. Naopak, až 42 % personalistov informovalo, že medzi zamestnancami vnímajú pozitívny postoj k návratu do práce. Firmy však uviedli, že vnímajú aj skupiny pracovníkov, ktoré s návratom na pracovisko vôbec nesúhlasia. Približne 23 % uvádza, že zamestnanci sú veľmi spokojní s prácou z domu a nechcú sa vrátiť späť a 17 % sa nechce vrátiť, lebo cíti obavy z dôvodu ohrozenia zdravia.

Prieskum tiež ukázal, že nariadená práca z domu viacerým firmám z pohľadu produktivity skôr pomohla, ako uškodila. Väčšina, teda 57 % zamestnávateľov uviedlo, že počas práce z domu nepocítili zmenu v produktivite svojich ľudí. Takmer 19 % personalistov dokonca potvrdilo, že produktivita práce počas tohto obdobia stúpla. Firmy okrem toho uviedli, že zaznamenali rozdiely medzi pracovníkmi na jednotlivých oddeleniach. Potvrdili, že kým pracovníkom zákazníckej podpory sa doma pracovalo často lepšie, lebo ich nikto nerušil, horšiu situáciu videli pri obchodníkoch, ktorým chýbali tržby. Personalisti tiež uvádzali aj problémy medzi zamestnancami, ktorí majú deti a nemajú dobré podmienky na pokojnú prácu doma. Benefit v podobe práce z domu sa bude podľa výsledkov prieskumu rozširovať. Plánované zmeny uviedlo až 80 % oslovených firiem.

Upozorňujeme: Skleník z auta

Zo stojaceho auta so zatvorenými oknami sa na slnku stáva skleník, v ktorom veľmi rýchlo stúpa teplota vzduchu. Ten sa môže počas jednej hodiny prehriať na 60 až 70 stupňov Celzia. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR upozorňuje, že takúto vysokú teplotu živý organizmus nemôže zniesť. 

Postupne so zohrievaním vzduchu sa zohrieva aj organizmus, a to do 40,5 až 41 stupňov. Pri takejto vysokej teplote už začnú zlyhávať základné životné funkcie – vedomie, dýchanie a krvný obeh. Smrť organizmu v niektorých prípadoch môže nastať už po 15 až 20 minútach strávených pri extrémne vysokej teplote vzduchu. V žiadnom prípade nie je preto bezpečné nechávať v uzamknutom aute deti, starých a bezvládnych ľudí, ale ani zvieratá, ktoré sa bez pomoci nedokážu dostať z auta von!

Aj počas dlhej cesty v aute bez funkčnej klimatizácie pri otvorených oknách s prísunom čerstvého vzduchu môže podľa záchranárov nastať prehriatie organizmu, ktoré sa prejaví s odstupom niekoľkých hodín zvýšenou telesnou teplotou až horúčkou, bolesťami hlavy, vracaním a celkovou slabosťou. Môžeme tiež dostať úpal. Veľmi dôležité v takomto prípade je dopĺňanie tekutín už počas cesty, aby organizmus mal šancu sám sa ochladzovať potením. Dehydratácia, teda nedostatok tekutín v organizme, urýchľuje prehrievanie organizmu.

Trend: Ľudské zdroje v roku 2020

Témou roka v oblasti ľudských zdrojov je pre slovenské firmy budovanie a udržiavanie znalostí naprieč meniacou sa pracovnou silou. V prieskume Globálne trendy v oblasti ľudských zdrojov na rok 2020 to uviedlo až 78 % účastníkov zo Slovenska. Pripravená na to je ale menej ako tretina z nich. 

Štúdie Deloitte sa zúčastnilo takmer 9.000 lídrov zo 119 krajín sveta vrátane Slovenska. „Tým, že organizácie často nestíhajú držať krok s potrebou budovať znalosti svojich zamestnancov dôležité pre budúcnosť, nevedia naplno využiť potenciál, ktorý nové technológie prinášajú. Pripravujú sa tak o možnosť profitovať z inovácií, ktoré môžu byť nevyhnutné nielen na prekonanie krízy COVID-19, ale aj na udržanie ich konkurencieschopnosti po nej“, uviedla Zuzana Kostiviarová. Viac ako 70 % respondentov zo Slovenska uviedlo spolupatričnosť, odmeňovanie a HR analytiku ako ďalšie nosné témy v oblasti ľudských zdrojov. Na globálnej úrovni považujú lídri za najdôležitejšiu tému well-being. Ako kľúčovú ju označilo až 80 % z nich. Ako veľmi dôležité hodnotia aj spolupatričnosť (79 %) a manažment znalostí (75 %). „Technológie vytvárajú svet, v ktorom môže byť všetko individualizované, ľudia však potrebujú cítiť spolupatričnosť k niečomu väčšiemu. Posilňovanie spolupatričnosti zamestnancov s firmou bolo témou už pred globálnou pandémiou, ale až v dnešnej situácii ide, obzvlášť z hľadiska využívania virtuálneho prostredia a nástrojov na spoluprácu na diaľku, o jednu z kľúčových výziev v oblasti ľudských zdrojov. Talent (HR) lídri sa budú musieť v tejto súvislosti zamyslieť najmä nad tým, ako „v novom normále“ pracovať s firemnou kultúrou a lídrami, alebo ako nastaviť pracovné prostredie, aby ľudia cítili spolupatričnosť k firme. Tá je, podľa spomínanej štúdie, výsledkom troch vzájomne sa ovplyvňujúcich atribútov: pocitu prínosu ich práce k zmysluplným výsledkom, pocitu prepojenia s kolegami a s tímami, ktorých sú súčasťou a pocitu pracovného komfortu, ktorý zahŕňa aj to, že sa k nim kolegovia správajú férovo a s rešpektom“, dodala Monika Kováčová. 

Zo štúdie ďalej vyplýva, že spoločnosti by sa mali sústrediť najmä na tri hlavné oblasti, do ktorých sú zaradené aj jednotlivé trendy tohto roka. Prvou je Zmysel práce a jeho proces začlenenia do každodenných pracovných povinností. S tým súvisí aj otázka, ako začleniť well-being do každodennej práce. Spoločnosti by mali vytvárať pre ľudí priestor, ktorý im umožní vydať zo seba to najlepšie a zároveň by sa mali snažiť chápať ich individuálne potreby. Druhou oblasťou je Potenciál a spôsob, ako maximálne využiť schopnosti ľudí. V tejto oblasti bude hlavnou potrebou príprava zamestnancov na dynamické zmeny a vytvorenie firemnej kultúry, v ktorej bude odovzdávanie znalostí a začleňovanie nových technológií do výkonu práce bežnou praxou. Tretia oblasť Perspektíva súčasnej situácie je zameraná na zmenu vnímania hrozby skôr ako príležitosti na to, ako sa pri zachovaní potrebnej transparentnosti lepšie a rýchlejšie rozhodovať. Kľúčovým naďalej zostáva ľudský prístup a to, ako ho zachovať, či dokonca posilniť vo svete stále viac ovplyvňovanom technológiami, ktorý sa navyše spamätáva z globálnej pandémie. 

EU: Podpora zamestnanosti mladých ľudí

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Európska komisia prijala opatrenia, ktoré majú mladým ľuďom priniesť všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Už v programe NextGenerationEU a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur.

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:

• EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
• Cieľom návrhu Európskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
• Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
• K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:

• grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
• príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
• odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
• budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
• odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
• investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.