SR: Každý druhý podnik uvažuje o krátení pracovného času

Podľa prieskumu Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) v kľúčových odvetviach ekonomiky SR (v priemysle, obchode, stavebníctve a vo vybraných službách) zvažoval skrátenie rozsahu svojej podnikateľskej činnosti formami, akou je napr. skrátenie pracovného času zamestnancov alebo dočasné vynechanie pracovnej zmeny, v čase vrcholu koronakrízy každý druhý podnikateľský subjekt na Slovensku. Úvahy o využití tohto nástroja potvrdilo 46,5 % podnikateľských subjektov. Naopak len 38,2 % podnikov zatiaľ neuvažovalo nad skrátením režimu činnosti podniku.

ŠÚ SR zozbieral v rámci prieskumu odpovede od 434 firiem či podnikov zo štyroch odvetví ekonomiky - obchodu, priemyslu, stavebníctva a vybraných trhových služieb. „Možnosť krátenia rozsahu podnikania najviac uvádzali firmy z odvetvia priemyslu, potvrdilo to až 57 % podnikov. V obchode pripúšťalo krátenie rozsahu podnikania necelých 45 % spoločností, vo vybraných trhových službách takmer 44 % firiem a podnikov“, uviedol Alexander Ballek. Najmenší podiel firiem uvažujúcich o znížení rozsahu podnikania - len 28,8 % - sa prejavilo v stavebníctve. Z hľadiska veľkosti firiem sa odpovede o krátení vyskytovali u šiestich z desiatich podnikov najmä vo veľkých firmách s 250 a viac zamestnancami.

Pokles tržieb potvrdila absolútna väčšina firiem (88 %) v skúmaných odvetviach slovenskej ekonomiky. Spomedzi všetkých firiem 33,9 % podnikov deklarovalo pokles tržieb do 25 % a viac ako polovica podnikov uvádzala prepad tržieb ešte vyšší. Prepad vyšší ako je 50 % tržieb uviedla približne štvrtina podnikov. Najvýraznejšie bolo postihnuté odvetvie vybraných trhových služieb, v ktorom až 74,2 % podnikateľských subjektov riešilo poklesy tržieb. Odvetvie zahrňuje o. i podnikanie s nehnuteľnosťami, cestovné kancelárie, právne, účtovnícke a administratívne služby, stávkové kancelárie či napríklad kadernícke a kozmetické služby. V odvetví obchodu pokles tržieb potvrdilo viac ako 70 % podnikov, v kľúčovom odvetví ekonomiky v priemysle pokles zasiahol 64,8 podnikov a v stavebníctve 58,9 % subjektov. Najhoršia situácia bola v odvetví obchodu, kde najväčší podiel podnikov deklaroval pokles tržieb o viac ako 50 %. Platilo to najmä v kategórii podnikov s 20 – 249 pracovníkmi.

„Celkovo úvahy o prepúšťaní potvrdilo 24 % podnikov. Najväčší podiel firiem pripúšťajúcich prepúšťanie bolo v odvetví stavebníctva, kde očakávalo prepúšťanie 27,4 % a v obchode 26,2 %“,  spresnil Alexander Ballek. Podnikateľské subjekty naprieč sledovanými odvetviami zhodne najčastejšie deklarovali očakávaný pokles zamestnanosti približne do 25 % pracovníkov, uviedlo to až 73 % firiem. Najvýraznejšie sa uvedená miera prepúšťania prejavila vo veľkých spoločnostiach (s 250 až 499 zamestnancami), z ktorých spomenutú mieru prepúšťania uviedlo celkovo 8 z 10 podnikov. Zaujímavosťou tiež bolo, že väčší objem prepúšťania - až do 50 % zamestnancov - uviedlo 14,2 % podnikov, a to najmä stredne veľké spoločnosti (s 20 až 249 pracovníkmi).

Rovnako prieskum potvrdil, že absolútna väčšina spoločností vo všetkých štyroch skúmaných odvetviach neuvažuje o zmene doterajšej podnikateľskej činnosti na inú činnosť.

.

EU: "Zelené" zotavovanie ekonomiky po pandémii

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vyzvala  Európsku úniu (EÚ), aby urýchlila renováciu budov s cieľom znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2). A zaviedla tiež schémy, ktoré povzbudia spotrebiteľov, aby nahradili neefektívne staré spotrebiče a autá novými v rámci "ekologického" zotavovania ekonomiky po pandémii nového koronavírusu.

Podľa odporúčaní IEA pre úniu nová politika pomôže zabezpečiť, aby fond na obnovu hospodárstva vo výške 750 miliárd eur, ktorý navrhla Európska komisia, podporil čistú energiu a zamedzil trvalému nárastu emisií po pandémii. Európska komisie chce, aby sa blok stal klimaticky neutrálny do roku 2050, investície do úspor energie by tak podľa IEA mali byť jej „hlavným cieľom“. Renovácie budov riadené prísnejšími stavebnými normami EÚ by pomohli európskym spotrebiteľom znížiť účty za energie, ktoré sa odhadujú na viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie programy by ich mohli povzbudiť, aby staré chladničky, automobily a iné spotrebiče nahradili novými, úspornejšími. 

Pokles cien palív vyvolaný novým koronavírusom je podľa OEA príležitosťou pre EÚ postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá a zreformovať dane v prospech nízkouhlíkovej energie. Plánované zmeny pravidiel štátnej pomoci EÚ na budúci rok by mali umožniť verejné investície do veľkých projektov s vodíkovými a lítium-iónovými batériami. Európska komisia už deklarovala, že výdavky EÚ na obnovu nesmú ohroziť jej cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050 na nulu zo súčasných vyše 4 miliárd ton ekvivalentu CO2.

Keďže sa očakáva, že investície do obnoviteľnej energie v Európe v tomto roku klesnú o tretinu v porovnaní s rokom 2019, IEA pripomenula, že financovanie výskumu v EÚ a podpora od Európskej investičnej banky musia pomôcť vyrovnať tento „historický“ pokles. Obnoviteľné zdroje už tvoria 32 % energetického mixu EÚ. Ale mimo odvetvia energetiky sa podľa IEA transformácia smerom k nižšej produkcii emisií ešte „len začala“. Agentúra preto odporúča prísnejšie požiadavky na úsporu energií v priemysle, ktorý je ich najväčším spotrebiteľom.

On-line: Ochrana súkromných informácií

Používate Google? Väčšina z nás určite áno, preto je dobré vedieť o novinkách v oblasti on-line bezpečnosti a ochrany súkromia, ktoré oznámil Sundar Pichai, CEO Google prostredníctvom oficiálneho blogu spoločnosti.

Zodpovedné zaobchádzanie s osobnými dátami

* Automatické odstraňovanie dát - používateľovi, ktorý si po prvýkrát zapne "Históriu polohy sa automaticky zapne možnosť automatického odstraňovania dát po 18 mesiacoch. To isté nastavenie platí v rámci "Aktivity na internete a v aplikáciách pre všetky nové účty. Pre používateľov, ktorí mali už predtým obe možnosti zapnuté, sa ich osobné nastavenia meniť nebudú.

* Automatické odstraňovanie dát sa bude týkať aj služby YouTube, ktoré bude pre nové účty prednastavené na 36 mesiacov. Toto nastavenie používateľ aktivuje aj vtedy, ak si po prvýkrát zapne "Históriu YouTube".

Súkromie pod kontrolou - aktualizácia nástrojov na ochranu súkromia a osobných údajov

* Ovládanie Google účtu priamo z Vyhľadávania - prihlásený používateľ bude čoskoro môcť napríklad vyhľadávať "Google kontrola ochrany súkromia" či otázky typu "Je môj Google účet zabezpečený". Zobrazí sa mu prehľadné okienko, v ktorom bude možné svoje nastavenia súkromia a zabezpečenia skontrolovať a zmeniť.

* Jednoduchší prístup k režimu Inkognito - stačí len dlhšie podržať profilový obrázok vo Vyhľadávaní, v Mapách Google a YouTube, čo aktivuje režim Inkognito. Táto možnosť je dostupná pre aplikáciu Google na iOS a čoskoro bude k dispozícii aj pre Android a ďalšie aplikácie.

* Vylepšené ovládacie prvky ochrany súkromia - každý rok viac ako 200 miliónov používateľov navštívi Kontrolu ochrany súkromia. Novinkou sú proaktívne odporúčania, vrátane pomoci pri spravovaní nastavení súkromia.

Zabezpečenie a kontrola hesiel

* Používateľ bude mať jedným kliknutím k dispozícii prehľad o zabezpečení účtu, kde budú zahrnuté aj personalizované odporúčania na ochranu dát. Čoskoro bude nástroj Kontrola hesiel prepojená s Kontrolou zabezpečenia, kde bude používateľovi automaticky oznámené, či nedošlo k narušeniu prihlasovacích údajov.

* Kontrolu hesiel využíva viac ako 100 miliónov používateľov, ktorí zaznamenali pokles úniku prihlasovacích údajov o 30 %, čo sa preukázalo ako veľmi efektívny spôsob chrániť používateľov nielen na Googli, ale aj na internete. Používateľom budeme poskytovať informácie, ktoré potrebujú na zabezpečenie akéhokoľvek rizikového účtu. Táto možnosť je momentálne integrovaná do Google účtu a Chromu.

Investície do technológií na ochranu súkromia

*Google sprístupnil svoju knižnicu diferenciálnej ochrany súkromia, aby uľahčil zakomponovanie ochrany súkromia do rôznych produktov naprieč odvetviami. Mnohí vývojári už túto knižnicu využívajú. Teraz ju rozširuje o nové programovacie jazyky, vrátane Java a Go. Takisto uvádza aj ďalšie nástroje, ktoré majú vývojárom pomôcť zabezpečiť ochranu súkromia pri nasadzovaní strojového učenia. Technológia diferenciálnej ochrany súkromia bola napríklad využitá pri zverejňovaní prehľadov o pohybe komunít (Community Mobility Report), ktoré pomáhajú zdravotníckym organizáciám v boji s pandémiou koronavírusu.

Zelené budovy: Nové normy

Energetická náročnosť pokrytá z obnoviteľných zdrojov, nižšie emisie, ekologickejšie stavby, vyššia hodnota nehnuteľnosti, úspora nákladov na prevádzku – to je len niekoľko celospoločenských prínosov zelených budov. Od 1. 1. 2021 začnú platiť prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Sme pripravení akceptovať a plniť nové normy? 

Udržateľné, zodpovedné a ekonomicky efektívne stavby aj renovácie sa stali súčasťou spoločenskej objednávky, kedy ľudia stále viac vyžadujú zásahy šetrné k životnému prostrediu, ako aj legislatívnych noriem, ktoré sa neustále sprísňujú. V zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. Z.) je u nás od roku 2008 povinná energetická certifikácia. Pri nej sa každá budova zaradí do energetickej triedy podľa kritéria škálovania, ktorým je globálny ukazovateľ – primárna energia v kWh/(m2. a) s konkrétnou stanovenou úrovňou pre rôzne typy stavieb. 

Posledná veľká zmena na Slovensku prebehla pred 4 rokmi, kedy od 1. 1. 2016 musia byť všetky novostavby „ultranízkoenergetické“, resp. spadajúce do energetickej triedy A1. Od 1. 1. 2021 nás v kontexte novej legislatívy Európskej únie čaká sprísnenie noriem a prechod na energetickú triedu A0 (úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie). Rozhodujúci bude pritom podľa Slovenskej rady pre zelené budovy dátum žiadosti o stavebné povolenie – ak sa právoplatne podá žiadosť do 31. 12. 2020, budova ešte bude podliehať ET A1. K 1. 1. 2021 to už bude ET A0. Energetická trieda A0 pritom nie je konečná stanica. Pribudnúť by mali 3 ďalšie stupne - zosúladenie projektových hodnotení EHB s realitou, uhlíkovú neutralitu budov počas prevádzky (Operational Net Zero Carbon) a uhlíkovú neutralitu stavieb v celom životnom cykle (Whole-life NZC).

Trend: Zahraničné potraviny

Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú maximálne znepokojení vývojom zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Kým ešte v roku 2018 k nám potraviny vozilo 700 kamiónov počas každého pracovného dňa, dnes je to už 823 kamiónov plne naložených zahraničnými potravinami. 

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na Slovensko stále dovážame množstvo výrobkov, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť aj sami. Zo živočíšnych výrobkov sme v roku 2019 najviac doviezli mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené v celkovej hodnote 302 mil. eur, syry a tvarohy v hodnote 187,9 mil. eur tisíc eur, mäso a jedlé droby z hydiny, čerstvé chladené alebo mrazené v hodnote 171,4 mil. eur, ale aj maslo a iné tuky a oleje pochádzajúce z mlieka; mliečne nátierky v hodnote 57,2 mil. eur. Z rastlinných výrobkov sme v roku 2019 najviac dovážali zemiaky, čerstvé alebo chladené v hodnote 35, 6 mil. eur, mrkvu, cviklu, koziu bradu, hľuzový zeler, reďkev, repy a podobné jedlé korene v celkovej hodnote 29,4 mil. eur, jačmeň v hodnote 25,6 mil. eur alebo zeleninu (nevarená alebo varená vo vode alebo v pare), mrazenú v hodnote 24,3 mil. eur. Zo skupiny potraviny, nápoje a tabak sme v roku 2019 najviac doviezli chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, obsahujúce kakao v celkovej hodnote 208,8 mil. eur, vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor v hodnote 143,5 mil. eur alebo párky, salámy a podobné výrobky z mäsa, drobov alebo z krvi v hodnote 107,9 mil. eur.

Ak porovnávame množstvo dovezených potravín, tak medzi našich najhlavnejších importérov patria naši susedia. Za prvé štyri mesiace 2020 nás najviac zásobili Česi. Doviezli k nám viac ako 353 tisíc ton potravín v hodnote takmer 430 mil. eur. Nasledujú Maďari s objemom viac ako 157 tisíc ton potravín v hodnote 133 mil. eur. Tretí najväčší dovozca na Slovensko je za spomenuté obdobie Poľská republika. Doviezla k nám viac ako 140 tisíc ton potravín v hodnote 189 mil .eur. (zdroj: Eurostat).