EU: Globálna reakcia na koronavírus

Európska komisia už zaregistrovala 7,4 miliardy eur (8 miliárd amerických dolárov) v prísľuboch od darcov z celého sveta počas darcovskej konferencie v rámci globálnej reakcie na koronavírus. Cieľom je vyzbierať významné finančné prostriedky na zabezpečenie spoločného vývoja a všeobecného zavedenia diagnostiky, liečby a vakcín v súvislosti s koronavírusom.

Ide o sľubný začiatok procesu mobilizácie ďalších zdrojov. Pôvodný cieľ 7,5 miliardy eur totiž nebude stačiť na zabezpečenie distribúcie zdravotníckych technológií na boj s koronavírusom na celom svete. Na podporu snáh o dosiahnutie cieľov globálnej reakcie na koronavírus Európska komisia vyčleňuje 1 miliardu eur vo forme grantov a 400 miliónov eur vo forme záruk prostredníctvom prehodnotenia priorít programu Horizont 2020 (1 miliarda eur), RescEU (80 miliónov eur), nástroja núdzovej podpory (150 miliónov eur) a vonkajších nástrojov (170 miliónov eur). Koalícia pre inovácie epidemickej pripravenosti CEPI dostane 100 miliónov eur a Svetová zdravotnícka organizácia 158 miliónov eur. Výzvy EÚ na predkladanie návrhov a nadväzujúcich projektov v rámci programu Horizont 2020 sa zosúladia s cieľmi troch partnerstiev a budú podliehať otvorenému prístupu k údajom. Financovanie v rámci systému RescEU bude určené na obstarávanie, vytváranie zásob a distribúciu vakcín, liečebných prípravkov a diagnostických prostriedkov.

Darcovia už boli vyzvaní, aby naďalej poskytovali príspevky na globálnu reakciu na koronavírus. Môžu si zvoliť, ktorú prioritu chcú podporiť – testovanie, liečbu alebo prevenciu. Môžu podporiť aj horizontálne činnosti v rámci globálnej reakcie na koronavírus, ktorých cieľom je pomôcť systémom zdravotnej starostlivosti na celom svete čeliť pandémii. Komisia čoskoro oznámi, ako sa vybrané prostriedky rozdelia a koľko sa vyčlení na vakcíny, liečebné prípravky, diagnostické prostriedky a na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s COVID-19.

On-line: Bezpečnosť na Slovensku

Približne tri štvrtiny používateľov internetu na Slovenskú využíva antivírusový softvér (74 %) aj ďalšie odporúčané formy ochrany. Prieskum Inštitútu pre verejné otázky na vzorke 884 respondentov vo veku od 14 rokov mapoval reálne používateľské správanie prostredníctvom 14-tich, v súčasnosti najbežnejších a odporúčaných spôsobov ochrany pred bezpečnostnými hrozbami. 

Používatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú emaily od neznámych odosielateľov (76 %); nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a pod. (72 %); nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71 %); nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71 %); nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64 %). Pretrvávajúcim problémom však zostáva, že iba menej ako polovica praktizuje aj ďalšie dôležité formy ochrany, ako napr. pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizáciu softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu; nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia / filtrovania obsahu na internetovom prehliadači alebo bezpečné nastavenie domáceho routera. Len tretina  slovenských internetových používateľov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, anti-spyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete (v reštauráciách, kaviarňach, na letiskách, a pod.).

Výsledky tiež poukázali na pomerne silný deficit v edukácii, resp. v digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany používatelia totiž vôbec nepoznajú. Zväčša ide o tie, ktoré sú technicky náročné a sofistikované, ako napr. zálohovanie a šifrovanie údajov, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia internetového prehliadača, nastavenie domáceho routera či využívanie viacfaktorovej autentifikácie. Porovnanie vývoja medzi rokmi 2013 a 2020 ale ukazuje, že napriek pretrvávajúcim deficitom došlo v správaní internetovej populácie takmer vo všetkých sledovaných formách opatrení k miernemu zlepšeniu. Napríklad v prípade takých foriem, kde sa vyžaduje vlastná interakcia založená na zodpovednom prístupe a obozretnosti (napr. pri používaní hesiel, otváraní emailov, spúšťaní aplikácií a webstránok, zverejňovaní osobných údajov), sa podiel zvýšil priemerne o 10 percentuálnych bodov. „Index digitálnej bezpečnosti, ktorý súhrnne vyjadruje rizikovosť správania sa užívateľov v kyberpriestore naznačuje, že niektoré sociálne skupiny a prostredia situáciu výrazne podceňujú. Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov, alebo obyvateľov 2 – 5-tisícových obcí. Rizikovosť správania v kyberpriestore pritom úzko súvisí s dosiahnutou úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím sú digitálne zručnosti vyššie, tým je správanie užívateľov menej rizikové, a naopak“, dodáva Marián Velšic.

Dôležitosť zodpovedného správania dokumentuje aj zistenie, že spomedzi širokej škály bezpečnostných hrozieb má takmer každý druhý respondent skúsenosti s vážnejšími bezpečnostnými hrozbami: s nenávistným správaním na internete, s rôznym druhom malware, so šírením poplašných správ, dezinformácií, konšpirácií alebo s phishingom. Ďalšia štvrtina má tiež skúsenosti so zneužitím osobných údajov a takmer pätina so stratou / narušením súkromia alebo s útokom hekerov na internetové služby, ktoré využíva. Na druhej strane uspokojivé nie je ani potenciálne správanie používateľov v konkrétnej krízovej situácii. Napríklad pri potenciálnom infikovaní počítača, tabletu alebo smartfónu vírusom, by sa takmer polovica opýtaných (43%) obrátila na laickú pomoc – teda niekoho z najbližšieho sociálneho okolia (rodinu, kamaráta, známeho, kolegu, a pod). Iba štvrtina by požiadala odborníka (napr. z firmy poskytujúcej antivírusový softvér, PC servis a pod.), menej ako pätina by si trúfla problém vyriešiť svojpomocne a desatina by požiadala o pomoc svojho poskytovateľa internetových služieb alebo konektivity. Mnohé z týchto problémov pritom používateľ bez odborných znalostí zvládne len veľmi ťažko. „Naše detekčné technológie ukazujú, že Slováci denne narazia na tisícky škodlivých kódov rôzneho druhu. Najčastejšie ide o advér, ktorý zobrazuje množstvo nevyžiadaných reklám a tým znemožňuje normálne použitie infikovaného zariadenia, či coinminery, ktoré zneužívajú mobil alebo počítač na nepovolenú ťažbu kryptomien. No treba si uvedomiť, že od týchto hrozieb je to už len krok k sofistikovanejším škodlivým kódom, ktoré podľa príkazov útočníkov môžu vytvárať váš profil, kradnúť vaše mená a heslá, sledovať váš každý „ťuk“ alebo sa napríklad snažiť šifrovať vaše dáta a vydierať vás“, opisuje riziká digitálneho sveta Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť.

SR: Osobné bankroty klesli

V apríli 2020 podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 963 obyvateľov Slovenska. Medziročne tak počet osobných bankrotov klesol o viac než 28 % a medzimesačne ich počet klesol o 16 %.

„Na znížený počet osobných bankrotov v apríli mohli mať vplyv dve skutočnosti: pre pandémiu koronavírusu obmedzený režim prijímania a vybavovania žiadostí o osobný bankrot a aj znovuotvorená otázka exekučnej amnestie. Dlžníci tak môžu vyčkávať, čo bude pre nich výhodnejšie“, povedala analytička Ing. Jana Marková. 

V apríli 2020 najviac osobných bankrotov vyhlásili v Banskobystrickom kraji (202) a najmenej v Bratislavskom kraji (34). Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v tomto mesiaci ich pripadalo 588 na mužov a 375 na ženy. Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 29,60 %, tesne nasledovaní tridsiatnikmi s podielom 26,17 %. Súdy tiež zrušili 1049 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 970 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 79 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z dlhodobých štatistík CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca apríla 2020 možnosť oddlženia využilo už vyše 42.000 obyvateľov SR.

EU: Pokles emisií

Podľa správy Európskej komisie  (EK) emisie skleníkových plynov od  prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), klesli v roku 2019 o 8,7 percenta v porovnaní s úrovňami v roku 2018.

Prechod z uhlia a lignitu na obnoviteľné energie a plyn je zodpovedný za zníženie emisií v sektore energetiky o 15 %, zatiaľčo emisie vyprodukované priemyslom klesli o 2 %. Na druhej strane odvetvie letectva v roku 2019 spôsobilo zvýšenie skleníkových emisií o 1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

V rámci EU ETS sa od všetkých prevádzkovateľov vyžadovalo, aby do 31. marca 2020 nahlásili svoje overené emisie za rok 2019 a aby do 30. apríla 2020 odovzdali dostatočné množstvo povoleniek na pokrytie týchto emisií. Údaje vzťahujúce sa na obdobie pred zdravotnou krízou spojenou s COVID-19 sú verejne dostupné na webovej stránke Európskej únie týkajúcej sa transakcií s emisiami.

Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami je dôležitým nástrojom na obmedzenie emisií a stimulovanie ich ďalšieho znižovania prostredníctvom stanovovania ceny za uhlík. Týka sa priemyselných odvetví, ktoré produkujú približne 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Obmedzuje emisie z viac než 11.000 elektrární, priemyselných závodov a leteckých spoločností.

Aktuálne: Nový termín pre štipendiá SAIA

Termín na podanie žiadosti o štipendiá Národného štipendijného programu (NŠP) SR na študijné, výskumné alebo umelecké pobyty v ľubovoľnej krajine sveta počas akademického roka 2020/2021 je predĺžený do 18. mája 2020. Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA) s cieľom zmierniť negatívne dosahy opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 tiež upravila a zjednodušila podmienky predkladania žiadostí. 

Štipendiá NŠP sú určené pre študentov a doktorandov slovenských vysokých škôl a postdoktorandov pôsobiacich na slovenských vysokých školách a výskumných organizáciách s trvalým pobytom na Slovensku na pokrytie životných nákladov na pobyt. Podrobné informácie o programe, ako aj zmenách v rámci aktuálnej uzávierky sú dostupné na webovej stránke programu stipendia.sk. Študenti, doktorandi a postdoktorandi, ktorí majú trvalý pobyt v SR, sa môžu uchádzať v súvislosti s plánovaným študijným, výskumným či umeleckým pobytom v zahraničí aj o cestovný grant, teda o paušálny príspevok na financovanie cestovného. 

Vznik NŠP schválila vláda SR v roku 2005. Program je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, administratívne ho zabezpečuje SAIA. Doteraz bolo v rámci programu schválených 1.691 štipendistov zo Slovenska na študijné a výskumné pobyty v rôznych krajinách sveta, z nich 1.246 získalo aj cestovný grant, a vďaka tomuto programu mohlo realizovať svoje študijné pobyty a výskum na Slovensku aj 2.142 štipendistov zo zahraničia.