slovensko.sk: Dostupné pre ďalších občanov EÚ

Služby Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk môžu využívať už aj občania Nemecka, Talianska, Estónska, Chorvátska, Luxemburska, Španielska a Belgicka. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) zabezpečuje prepojenie národných uzlov eIDAS aktuálne pre 7 krajín Európskej únie. 

Občania a osoby s prostriedkami elektronickej identifikácie, ktoré boli vydané v Taliansku, Estónsku, Chorvátsku, Luxembursku, Španielsku a Belgicku môžu najnovšie realizovať elektronické podania či riešiť rôzne právne úkony na diaľku (Nemecko bolo pripojené ešte v roku 2018). Umožňuje to nariadenie eIDAS, ktorého cieľom je odstrániť cezhraničné bariéry a zabezpečiť rozvoj digitalizácie komunikácie v rámci celej Európskej únie (EÚ). Občanom spomínaných krajín sa automaticky vytvorí elektronická schránka po prihlásení sa na Ústredný portál verejnej správy a udelení svojho súhlasu. Používatelia majú možnosť prechádzať integrovanými štátnymi portálmi rôznych ministerstiev a úradov, ktoré poskytujú elektronické služby. Nebudú pritom musieť opakovane zadávať svoje identifikačné údaje. 

Služby na portáli slovensko.sk budú môcť čoskoro využívať aj občania žijúci v Českej republike, Portugalsku, Spojenom kráľovstve, Holandsku a Lotyšsku. Informácie k jednotlivým službám sa budú na portáli postupne prekladať do anglického jazyka. Slováci s občianskym preukazom s čipom a držitelia dokladov o pobyte s čipom na Slovensku sa rovnako budú môcť čoskoro prihlasovať na zahraničné portály členských štátov EÚ a využívať ich elektronické služby. Najneskôr do 18.12.2020 to musia umožniť všetky členské štáty EÚ pre cezhraničnú autentifikáciu k službám on-line. Pripájanie krajín bude postupné.

EU: Kvalitnejšia pitná voda

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre životné prostredie prijal návrh na zlepšenie kvality pitnej vody z vodovodu. Tvorcovia novej legislatívy dúfajú, že ľudia tak budú kupovať menej plastových fliaš.

Drvivá väčšina obyvateľov Európskej únie (EÚ) má dobrý prístup ku kvalitnej pitnej vody podľa výskumu Európskej environmentálnej agentúry, ktorého výsledky boli publikované v roku 2016. Viac ako 98,5% vzoriek odobratých v rokoch 2011 až 2013 spĺňalo európskej štandardy. Tie v EÚ stanovuje smernica o pitnej vode. Obsahuje minimálne požiadavky na kvalitu vody určenej pre ľudskú spotrebu (pitie, varenie a ostatné) a pravidlá proti kontaminácii. Táto smernica sa teraz dočkala reformy, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov a nabádať ich k tomu, aby balenú vodu nahradili vodou z kohútika. Vyjednávači parlamentu a rady sa na nej predbežne dohodli v decembri minulého roku a 18. februára tohto roku ju odobril výbor EP pre životné prostredie a verejné zdravie.

Nová legislatíva stanovuje vyššie štandardy kvality a minimálne hygienické požiadavky na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou, akými sú napríklad potrubia s cieľom predchádzať kontaminácii. Novinkou bude aj zavedenie mechanizmu na sledovanie zvyškov liečiv, mikroplastov a látok narúšajúcich hormonálny systém, ktorý by sa mal opierať o najnovšie vedecké poznatky. Členské štáty budú povinné zabezpečiť prístup k čistej pitnej vode pre všetkých občanov a zvlášť pre tých, ktorí k nej dnes majú len limitovaný alebo žiaden prístup. Tam, kde to bude možné, by mali na verejných priestranstvách zriadiť vodovodné kohútiky alebo fontánky s pitnou vodou. Okrem toho sa môžu rozhodnúť prijať opatrenia na to, aby sa v reštauráciách ponúkala vodovodná voda buď zadarmo alebo nízky poplatok. Takisto budú musieť zabezpečiť viac transparentnosti a sprístupniť občanom informácie o kvalite pitnej vody.

Keby mali ľudia prístup ku kvalitnejšej pitnej vode, spotreba balenej vody by sa podľa odhadov Európskej komisie mohla znížiť o 17 %. Ľudia by tak nielen ušetrili peniaze, ale znížil by sa aj dopad na životné prostredie - emisie CO2 a plastový odpad. To, že kvalita pitnej vody je pre Európanov veľmi dôležitá, ukazuje aj úspech občianskej iniciatívy Right2Water, pod ktorú sa podpísalo vyše 1,8 milióna občanov a ktorá si vyžiadala túto reformu. Počas verejnej konzultácie sa ukázalo, že ľudia si nie sú istí kvalitou pitnej vody v iných krajinách EÚ, aj keď táto voda spĺňa požiadavky na kvalitu. Signatári tu okrem iného žiadali aj to, aby bola populácia o kvalite vody pravidelne informovaná.

Radíme: Digitálne súkromie

V prepojenom svete používatelia zostávajú neustále on-line, či už používajú mobilné emailové aplikácie, sociálne siete alebo rôzne chatovacie platformy a ich mobilné zariadenia sa zmenili na prenosné skrine osobných údajov. Podľa výročnej správy Vývoj mobilného malvéru dve z najaktívnejšie sa vyvíjajúcich mobilných hrozieb v roku 2019, konkrétne mobilný advér zaznamenal dvojciferný nárast a stalkerware zasa ohrozoval používateľov dvakrát častejšie než v roku 2018. 

Mobilný advér zhromažďuje súkromné informácie, aby používateľom zobrazoval cielené bannerové reklamy. Tento typ útoku má okrem obvyklých nepríjemných bannerov ešte ďalší rozmer – citlivé údaje obete môžu skončiť na serveroch tretích strán bez ich súhlasu či vedomia. V uplynulom roku sa 21 % všetkých mobilných hrozieb, ktoré spoločnosť zaznamenala, týkala práve advéru. 

Stalkerware zase pozostáva z komerčných špehovacích aplikácií zvyčajne inštalovaných na zariadenia používateľov bez ich vedomia alebo súhlasu, ktoré zostávajú aktívne na pozadí. Tieto aplikácie majú prístup k veľkému množstvu osobných údajov, napríklad poloha zariadenia, história prehliadača, textové správy, komunikácia na sociálnych sieťach, fotografie a ďalšie. Nielenže zdieľajú citlivé informácie so špehujúcim, ale vytvárajú tiež priestor pre záškodnícke tretie strany, ktoré dokážu získať prístup k stalkerwarovým serverom a využiť zhromaždené informácie na vlastné účely. Podľa štatistík útoky na osobné údaje používateľov mobilných zariadení sa za posledný rok zvýšili zo 40.386 jedinečných používateľov, ktorí boli zasiahnutí v roku 2018, na 67.500 v roku 2019. 

Odporúčania špecialistov: 

- Venujte pozornosť aplikáciám, ktoré máte nainštalované vo vašom zariadení a vyhnite sa ich sťahovaniu z neznámych zdrojov. 

- Svoje zariadenie vždy aktualizujte. 

- Pravidelne vykonávajte kontrolu systému, aby ste skontrolovali možné vírusy

EU: Zlá platobná disciplína

Strata zisku je najčastejším dôsledkom, ktorý uvádzajú spoločnosti bojujúce s problémom neplatenia faktúr, respektíve meškajúcich úhrad. V rámci celej Európy uviedlo túto skutočnosť 43 % respondentov. 

Podľa štúdie European Payment Practices 2019 skupiny EOS sa za stratou zisku nachádzajú nasledujúce dôsledky zlej platobnej disciplíny: výpadky v peňažnom toku (36 %), vyššie vstupné náklady (33 %), upustenie od investícií (25 %), nutnosť zvýšiť ceny na kompenzáciu neplatenia (20 %), reštriktívna politika pri prijímaní zamestnancov (20 %), ale aj obavy o vlastnú existenciu (15 %). 

Hrozbu zániku firmy najvypuklejšie cítia v Chorvátsku (26 %), Bulharsku (24 %), ale aj vo Veľkej Británii (23 %) a Francúzsku (22 %). Na Slovensku má obavy o vlastnú existenciu 12 % spoločností. Aj na Slovensku, podobne ako v Európe, je najčastejšie uvádzaným dôsledkom neplatenia strata zisku (50 %). „Nedostatočná platobná disciplína prináša so sebou vážne trhliny v riadnom chode podnikania. Pocíti ich každá firma, ktorá musí následne prijať rôzne opatrenia, aby ju čo najmenej zaťažili výpadky vo financiách", dodal Michal Šoltes.

Trend: Ľudia odchádzajúci za prácu do zahraničia

Sociálna poisťovňa zaznamenala v uplynulom roku výrazný nárast žiadostí občanov, ktorí vykonávajú činnosť vo viacerých štátoch EÚ a požiadali o určenie uplatniteľnej legislatívy (výsledkom je dokument A1 vystavený príslušnou inštitúciou). Tento dokument určuje, v ktorej krajine bude občan sociálne poistený, a teda kde má odvádzať poistné. 

Kým v roku 2018 dostala Sociálna poisťovňa 29.216 takýchto žiadostí, minulý rok ich bolo až 41.180, čo predstavuje nárast o 11.964 žiadostí. Tieto údaje potvrdzujú celkový trend rastúcej migrácie pracovnej sily v rámci krajín Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. Vzhľadom na rastúci počet žiadostí v tejto oblasti Sociálna poisťovňa upozorňuje občanov, že na vybavenie žiadostí má lehotu 60 dní a odporúča im, aby žiadosti podávali v čo možno najväčšom predstihu. Často žiadajú o určenie uplatniteľnej legislatívy iba pár dní pred vycestovaním, v dôsledku čoho sa môže stať, že do termínu vycestovania Sociálna poisťovňa nerozhodne, pod ktoré právne predpisy občan spadá, a tým pádom nebudú disponovať ani dokumentom A1. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne na požiadanie občana potvrdí, že bola podaná žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy. Sociálna poisťovňa pri určení legislatívy musí individuálne preskúmať viacero právnych okolností postavenia poistenca, vrátane zmluvných vzťahov.

Dokument A1 často vyžadujú zahraničné subjekty už pred nástupom na vykonávanie práce v zahraničí, potrebujú ho aj zdravotné poisťovne a tiež zamestnávatelia, aby vedeli, kde majú za zamestnanca odvádzať poistné na sociálne poistenie – či na Slovensku alebo v danej krajine, v ktorej bude občan zárobkovú činnosť vykonávať. Dokument A1 je potrebný aj pre to, aby občanovi mohli byť neskôr posúdené nároky na jednotlivé dávky sociálneho poistenia.