Zelená domácnostiam II: Prvé poukážky vo februári

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) spustí prvé tohoročné kolo dotácií na obnoviteľné zdroje energie (OZE) už vo februári. Ako prvé bude vyhlásené kolo pre tepelné čerpadlá.Pre prvé štyri plánované samostatné kolá je vyčlenená suma 5,2 milióna eur.

Žiadosti bude možné opäť vyplniť elektronicky v týždenných intervaloch vždy v utorok o 15.00 h. Ako prvé bude v tomto roku vyhlásené kolo pre tepelné čerpadlá 18. februára. K dispozícii budú tri milióny eur. Nasledovať bude kolo určené pre kotly na biomasu so sumou 500.000 eur. Na slnečné kolektory je pripravený jeden milión eur. Zverejnený harmonogram uzatvára kolo určené pre fotovoltické panely s hodnotou 700.000 eur s termínom otvorenia 10. marca. Dovtedy bude SIEA informovať o ďalších termínoch a spôsobe podávania žiadostí o poukážku.

Aj v roku 2020 platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky. Naďalej bude kladený veľký dôraz na minimalizáciu znečisťovania ovzdušia. V tejto súvislosti je možné podporovať len inštalácie kotlov na biomasu, ktoré nahradia kotly na uhlie. V projekte Zelená domácnostiam II nie sú zatiaľ plánované iné zmeny a platiť budú aj rovnaké sadzby podpory ako v roku 2019. Maximálne môže rodinný dom získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo, 1.500 eur na kotly na biomasu a 1.500 eur pri fotovoltických systémoch.

Z poukážok vydaných v roku 2019 je aktuálne preplatených vyše 5.100 v celkovej hodnote 9,9 milióna eur. V súčasnosti SIEA eviduje ešte viac než 1.200 platných poukážok v hodnote 2,5 milióna eur. Žiadosti o preplatenie z posledných kôl by mali byť doručené do konca januára t.r. Projekt Zelená domácnostiam II má prispieť predovšetkým k plneniu tých ukazovateľov Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré sa týkajú zvýšenia inštalovaného výkonu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V rámci projektu budú do roku 2023 podporené inštalácie s celkovým inštalovaným výkonom 140 megawatt (MW).

EU: Rýchlejšie znižovanie emisií skleníkových plynov

Európsky parlament prostredníctvom schváleného nelegislatívneho uznesenia oficiálne zareagoval na Európsky ekologický dohovor, ktorý poslancom predstavila počas decembrového mimoriadneho plenárneho zasadnutia parlamentu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Poslanci ekologický dohovor privítali a podporili ambiciózny plán udržateľných investícií, ktorý by mal pomôcť financovať prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Zároveň však poukázali na nevyhnutnosť zabezpečiť adekvátne prosriedky pre mechanizmus spravodlivej transformácie. Parlament požaduje, aby sa priebežný cieľ redukcie skleníkových plynov do roku 2030 (aktuálne stanovený na 40% v porovnaní s úrovňami v roku 1990) zvýšil na 55%. Komisia už avizovala zámer navrhnúť zvýšenie stanoveného cieľa znižovania emisií na 50% - 55%. Poslanci tiež presadzujú zavedenie ďalšieho priebežného cieľa, a to na rok 2040, ktorý by mal únii pomôcť dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Tieto ciele by podľa zákonodarcov mali byť schválené v dostatočnom časovom predstihu pred novembrovou konferenciou OSN o zmene klímy COP 26.

Parlament zároveň v snahe zohľadniť odlišné ambície tretích krajín v oblasti klímy vyzval na prijatie mechanizmu kompenzačných opatrení na hraniciach EÚ, ktoré by v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zabraňovali úniku uhlíka.

Parlament sa zaviazal pozmeniť všetky legislatívne návrhy tak, aby boli v súlade s cieľmi Európskeho ekologického dohovoru. Komisia by podľa poslancov mala predložiť návrhy na zmenu právnych predpisov v oblasti klímy a energetiky najneskôr do júna 2021. Ich súčasťou by malo byť zvýšenie cieľov v oblasti energetickej účinnosti, ako aj zavedenie záväzných vnútroštátnych cieľov a zvýšenie úniových cieľov v oblasti obnoviteľnej energie, uvádza schválený text.

Trend: Aktivity popri televízii

Slovenskí televízni diváci z radu internetovej populácie denne sledujú hlavne slovenské televízne stanice. Často pritom využívajú ďalšie zariadenia, najmä mobilný telefón, ktorý aspoň niekedy pri zapnutej televízií používa 87 % opýtaných, z toho 20 % takmer vždy. Oproti minulému roku sa používanie daného zariadenia pri sledovaní televízie zvýšilo o 4 %.

Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (na vzorke päťsto respondentov starších ako 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela) väčšina Slovákov, ktorí sú aktívni na internete, sleduje televíziu denne a celkom neprekvapivo hlavne slovenské televízne stanice. Nie je už žiadnou výnimkou, že sa diváci pri sledovaní televízie aspoň niekedy venujú aj iným činnostiam:  najčastejšie je to prezeranie internetových stránok (53 %), obsahu na sociálnych sieťach (52 %) a v neposlednej rade trávia opýtaní čas pri televízií prehliadaním a písaním správ (50 %). S týmito činnosťami, rovnako ako s prehliadaním sociálnych sietí, sa o niečo viac než muži stotožnili ženy.

V prieskume 44 % respondentov priznalo, že pri sledovaní televízie robia domáce práce, alebo varia. Táto aktivita je opäť príhodná skôr pre ženy (58 %) než mužov (30 %). S daným tvrdením sa taktiež o niečo viac než ostatné vzdelanostné kategórie stotožňujú vysokoškoláci. Rovnaké percento divákov potom pri zapnutej TV píše, alebo číta emaily (44 %), čo opäť platí viac pre vysokoškolákov; tí taktiež viac než iní pri zapnutej TV pracujú, alebo sa učia. Viac než pre ostatné vekové skupiny sú činnosti pri zapnutej televízií príznačnejšie pre ľudí do 34 rokov. V poradí činností, ktoré majú respondenti spojené so sledovaním televízie, ani v ich percentuálnom zastúpení, sa neobjavili žiadne výrazné zmeny oproti údajom z minuloročného výskumu.

Nové typy kyberútokov

V roku 2018 zachytili webové antivírové riešenia Kaspersky 21.643.946 unikátnych škodlivých objektov (vrátane skriptov, exploitov a spustiteľných súborov). V minulom roku ich počet stúpol na 24.246.126. Tento nárast bol spôsobený vyšším počtom a rozmanitosťou HTML stránok a skriptov, ktoré skryto načítavajú údaje obsahujúce vo väčšine prípadov reklamné odkazy. Najvýraznejšie však bol tento rast spôsobený on-line skimmermi (niekedy označovanými ako sniffers) – ich prostredníctvom útočníci vkladajú skripty do stránok internetových obchodov a používajú ich na krádež údajov z kreditných či platobných kariet používateľov. 

Celkovo zaznamenali antivírusy Kaspersky 510.000 unikátnych súborov so skimmermi (skripty a HTML), čo predstavovalo medziročný rast o 187 %. Zároveň bezpečnostné technológie odhalili päťnásobne viac hrozieb než v roku 2018 – celkovo až 2.660.000. Webovým skimmerom sa tiež podarilo vstúpiť do rebríčka top 20 škodlivých objektov zistených on-line, kde sa v celkovom hodnotení umiestnili na 10. mieste. Spolu s nimi vzrástol aj podiel nových backdoor súborov a bankových trójskych koní pri všetkých druhoch hrozieb – o 134 %, resp. 61 % na 7.644.402, resp. 739.551 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Na druhej strane, počet detekovaných unikátnych škodlivých adries URL sa v porovnaní s rokom 2018 znížil na polovicu (50,5 %) – z 554.159.621 na 273.782.114. Tento posun bol do značnej miery spôsobený výrazným poklesom skrytých webových minerov, aj keď s nimi môže súvisieť aj niekoľko ďalších detekcií (vrátane Trojan.Script.Miner.gen, Trojan.BAT.Miner.gen, Trojan.JS.Miner.m), ktoré sa nachádzajú medzi top 20 malvérovými hrozbami. Prítomnosť programov, ktoré tajne generujú kryptomenu v počítačoch používateľov (nazývaných „local miners“), sa v priebehu roka tiež postupne znižoval: počet počítačov používateľov, ktorým sa pokúsili nainštalovať „kryptobaníkov“ klesol o 59 %, z 5.638.828 na 2.259.038. Štatistická správa je súčasťou bulletinu Kaspersky Security Bulletin 2019. 

„V uplynulých rokoch kontinuálne rástol počet on-line útokov, ale v roku 2019 sme u mnohých z nich zaznamenali významné zmeny. Keďže útočníci chcú dosiahnuť priamy a rýchly zisk na úkor používateľov, prestali byť pre nich efektívne. Tento pozitívny trend je čiastočne spôsobený aj vyšším povedomím používateľov o kybernetických hrozbách, ako aj lepšou pripravenosťou a opatrnosťou na strane firiem. Dobrým príkladom sú ťažiari kryptomien, ktorí prišli o svoju popularitu v dôsledku nižšej ziskovosti a pozícii kryptomien v boji proti tajnej ťažbe. Zvýšené riziko sme naopak tento rok zaznamenali zo strany zero-day exploitov. Tie kyberzločincom umožňujú uskutočňovať sofistikované útoky, pričom využívajú zraniteľnosti produktov. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcnosti“,  tvrdí Miroslav Kořen.

Aby ste ostali chránení, spoločnosť odporúča nasledovné opatrenia:
- Venujte tomu zvýšenú pozornosť a neotvárajte žiadne podozrivé súbory alebo emailové prílohy prijaté z neznámych zdrojov.
- Nesťahujte a neinštalujte aplikácie z nedôveryhodných zdrojov.
- Neklikajte na žiadne odkazy prijaté z neznámych zdrojov alebo podozrivé reklamy.
- Vytvorte silné heslá a nezabudnite ich pravidelne meniť-
- Vždy inštalujte aktualizácie. Niektoré z nich môžu obsahovať opravy kritických bezpečnostných problémov.
- Ignorujte správy požadujúce zakázanie bezpečnostných systémov pre kancelársky softvér alebo antivírusový softvér.
- Používajte účinné bezpečnostné riešenie vhodné pre váš typ systému a zariadenia.

EU: Investičný plán európskeho ekologického dohovoru a Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európska únia (EÚ) je odhodlaná stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym zoskupením na svete. Vyžiada si to značné investície. Investičný plán európskeho ekologického dohovoru (investičný plán pre udržateľnú Európu) zmobilizuje investície z verejných zdrojov a pomôže získať súkromné finančné prostriedky. Využije pri tom finančné nástroje EÚ, najmä Program InvestEU. Mal by tak priniesť investície vo výške prinajmenšom 1 bilióna eur.

Hoci k transformácii budú musieť prispieť všetky členské štáty, regióny a sektory, nebude to pre všetky predstavovať rovnakú výzvu. Niektoré regióny to obzvlášť postihne a prejdú hlbokou hospodárskou a sociálnou transformáciou. Z Mechanizmu spravodlivej transformácie sa bude poskytovať na mieru nastavená finančná a praktická podpora na pomoc pracovníkom a s cieľom získať potrebné investície v daných oblastiach. Pomocou Platformy pre spravodlivú transformáciu bude komisia poskytovať aj technickú pomoc, pričom zabezpečí zapojenie dotknutých komunít, miestnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. 

Vďaka Investičnému plánu európskeho ekologického dohovoru sa vytvorí podporný rámec na uľahčenie a stimuláciu verejných a súkromných investícií na prechod na klimaticky neutrálne, ekologické, konkurencieschopné a inkluzívne hospodárstvo. Tento plán dopĺňa ďalšie iniciatívy oznámené v ekologickom dohovore a má tri roviny:
- Financovanie: mobilizácia najmenej 1 bilióna eur udržateľných investícií v priebehu nadchádzajúceho desaťročia. Z rozpočtu EÚ sa na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia vyčlení väčší podiel výdavkov než kedykoľvek predtým, čo priláka financovanie zo súkromných zdrojov, pričom kľúčovú úlohu bude zohrávať Európska investičná banka.
- Priaznivé podmienky: poskytovanie stimulov na uvoľnenie a presmerovanie verejných a súkromných investícií. EÚ poskytne investorom príslušné nástroje, pričom finančný systém upriami na udržateľné financie. Zároveň uľahčí udržateľné investície subjektov verejného sektora tým, že podporí zelené rozpočtovanie a obstarávanie a navrhne spôsoby, ako zjednodušiť postupy schvaľovania štátnej pomoci pre regióny dotknuté procesom spravodlivej transformácie.
- Praktická podpora: Európska komisia poskytne subjektom verejného sektora a predkladateľom projektov podporu pri plánovaní, navrhovaní a realizácii udržateľných projektov.

Mechanizmus spravodlivej transformácie je kľúčový nástroj, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo uskutočňoval spravodlivým spôsobom a aby sa pritom na nikoho nezabudlo. Hoci príslušné finančné prostriedky a podporu z Investičného plánu európskeho ekologického dohovoru budú potrebovať všetky regióny, mechanizmus poskytuje cielenú podporu na mobilizáciu najmenej 100 miliárd eur v období 2021 – 2027 v najviac postihnutých regiónoch, aby sa zmiernil sociálno-ekonomický vplyv transformácie. Mechanizmus vytvorí potrebné investície na pomoc pracovníkom a komunitám, ktoré závisia od hodnotového reťazca fosílnych palív. Doplní sa ním podstatný príspevok z rozpočtu EÚ poskytovaný zo všetkých nástrojov, ktoré priamo súvisia s touto transformáciou.

Mechanizmus spravodlivej transformácie bude pozostávať z troch hlavných zdrojov financovania:
1. Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý dostane 7,5 miliardy eur z nových finančných prostriedkov EÚ nad rámec toho, čo komisia navrhla pre budúci dlhodobý rozpočet EÚ. Aby členské štáty mohli využiť svoj podiel z fondu, budú musieť v dialógu s komisiou určiť oprávnené územia prostredníctvom osobitných plánov spravodlivej transformácie územia. Zároveň sa budú musieť zaviazať, že každé euro z Fondu na spravodlivú transformáciu doplnia rovnakou sumou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho sociálneho fondu plus a poskytnú aj ďalšie finančné prostriedky z vnútroštátnych zdrojov. Spolu sa tak zabezpečia finančné prostriedky vo výške 30 až 50 miliárd eur, ktoré pritiahnu ešte väčšie investície. Z fondu sa budú poskytovať predovšetkým granty pre regióny. Bude napríklad podporovať pracovníkov v rozvíjaní zručností a kompetencií potrebných pre pracovný trh budúcnosti a pomáhať malým a stredne veľkým podnikom, startupom a inkubátorom pri vytváraní nových hospodárskych príležitostí v týchto regiónoch. Podporí aj investície do prechodu na čistú energiu, napríklad do energetickej efektívnosti.
2. Špecializovaná schéma spravodlivej transformácie v rámci Programu InvestEU zameraná na mobilizáciu investícií až do výšky 45 miliárd eur. Jej cieľom bude prilákať súkromné investície v prospech týchto regiónov vrátane investícií do udržateľnej energetiky a dopravy a pomôcť nájsť nové zdroje rastu pre ich hospodárstva.
3. Úverový nástroj pre verejný sektor v spolupráci s Európskou investičnou bankou podporovaný rozpočtom EÚ, ktorého cieľom bude zmobilizovať investície vo výške 25 až 30 miliárd eur. Použije sa na úvery pre verejný sektor, napríklad na investície do sietí diaľkového vykurovania a do renovácie budov. Komisia predloží legislatívny návrh na jeho zriadenie v marci 2020.