Radíme: Ako si užiť Vianoce

Aj napriek tomu, že Vianoce sú sviatkami pohody a pokoja, v obchodoch sa práve v týchto dňoch stretávajú zákazníci, ktorí si svoje nákupy nechávajú na poslednú chvíľu. Obchody odporúčajú, aby sme s nákupmi potravín nečakali do poslednej chvíle a väčšinu zásob si zabezpečili už vopred. Napríklad trvanlivé potraviny je ideálne nakúpiť si skôr a v posledné dni potom stačí dokúpiť už len čerstvý sortiment. 

Vianoce sú ten najlepší čas, aby sme na stôl pridali aj jedlá, ktoré si bežne počas roka nepripravíme. Niektoré sú určené len na špeciálne príležitosti. Slovenské Vianoce sú ešte stále najmä oslavou národných tradícií. „Vo väčšine rodín sú tradičným predjedlom oblátky s cesnakom a medom. Nasleduje vianočná polievka. Najčastejšie je to kapustnica, ale niekde sa podávajú aj strukovinové, hríbové alebo rybacie polievky. Hlavným jedlom býva vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Ale nájdu sa aj rodiny, kde servírujú strukovinové prívarky, či Ježiškovu kašičku (krupičná kaša s medom a škoricou)“, uviedla etnologička Katarína Nádaská. Kapor alebo všeobecne aj všetky ryby sú od stredoveku (12. storočie) považované za pôstne jedlo, pretože všetky živočíchy, ktoré žijú vo vode, sú podľa stredovekých cirkevných otcov považované za pôstne. „Vyprážaný kapor a zemiakový šalát sa stali obligátnym chodom na Štedrý večer až po II. svetovej vojne. Málokto si už pamätá, že v minulosti bol za pôstny čas považovaný celý advent, nielen Štedrý deň. Preto sa mäso nejedlo v podstate celý december. Dnes sa už ani pôst na Štedrý deň až tak striktne nedodržiava, niektorí si doprajú aj mäso. Veľa rodín však stále dáva prednosť práve rybe, či už vyprážanej, pečenej alebo dusenej“, dodala K. Nádaská. V posledných rokoch začali Slováci vyhľadávať aj lososa či pstruha. Ostatné druhy rýb sa na štedrovečernom stole objavujú len zriedka.

Zemiakový šalát sa síce pripravuje na veľa spôsobov, ale spravidla sa ten správny „domáci“ recept v slovenských rodinách udržiava z pokolenia na pokolenie celé desaťročia. Najpodstatnejšie sú vždy ingrediencie ako zemiaky, uhorky, mrkva, petržlen, zeler, hrášok, cibuľka, majonéza alebo smotana. Napríklad zemiaky varného typu A, ktoré nájdete na pultoch sa nezvyknú rozvariť a svojou štruktúrou a chuťou sú na šalát ideálne. V slovenských rodinách nechýba na štedrovečernom stole domáca vianočka, bábovka, štrúdľa a samozrejme zákusky, ktoré prenikli z mestského prostredia na vidiek po II. svetovej vojne. Nesmie chýbať ani pohár dobrého vína alebo za kalíšok tuhšieho nápoja. Posledným chodom býva aj dnes sušené ovocie.

Stoly plné dobrôt sú na Slovensku nielen počas Štedrého dňa, ale aj počas ďalších voľných dní. Ľudia zvyknú nakúpiť aj prémiovejší sortiment potravín. V lahôdkach sú to šunky a čerstvo krájané salámy s vysokým podielom mäsa. Zaujímavým trendom minulého roka je morka, ktorá sa stáva veľmi obľúbený jedlom na druhý sviatok vianočný, teda na 25.12. „Pri ovocí a zelenine sa dlhodobo najlepšie predávajú banány, jablká a mandarínky. Podľa záujmu to vyzerá tak, že nemôžu chýbať na každom vianočnom stole. Stále viac sa však predáva aj avokádo, ananás a iné exotické ovocie ako karambola, pitahaya (dračie ovocie), kiwano, pepino, marakuja, či grenadila. Práve preto máme posilnený sortiment exotického ovocia, na ktoré si Slováci stále viac zvykajú a čakajú ho na pultoch. S cieľom vyjsť zákazníkom v ústrety, ponúkame ovocie v tzv. ready-to-eat kvalite. Teda takej, aby si na nej mohli hneď pochutnať a nemuseli čakať pokým „dôjde”. Záujem rastie aj o novinky v oddelení pečiva, najmä o dezerty a koláčiky z netradičných druhov múky ako sú špaldová, pohánková, tekvicová alebo maková. Novinkou pre tieto Vianoce bude aj vianočka s aróniou, teda jarabinou“, vymenúva Kvetoslava Kirchnerová z Billa.

Podľa údajov spred roka si Slováci čoraz častejšie na Vianoce pripíjajú šampanským alebo proseccom. Výraznejšie sa zvyšuje aj dopyt po pive. V rámci nealkoholických nápojov sú najpredávanejšie minerálne vody, najmä magnéziové, nasledujú kolové a hroznové nealkoholické nápoje. Na žiadnom stole počas Vianoc nemôžu chýbať ani oriešky. Najpopulárnejšie sú tradične vlašské orechy a arašidy, ale v rámci ponuky rýchlo miznú aj všetky ostatné odrody vrátane tých exotickejších.

Podľa výživového poradcu MUDr. Borisa Bajera by sa Slováci mali sústrediť počas Vianoc najmä na to, aby si ich užili bez stresu: „Nájdite si rovnováhu medzi zdravým jedlom a maškrtením. Určite nebudete spokojní, ak si všetko odopriete, ale ani ak sa úplne spustíte a budete sa prejedať. Doprajte si aj trochu ťažšie jedlá, ale potom to vyrovnajte niekoľkými zdravšími. Nezabúdajte ani na šport. Zahrajte si hru, keď si za každé ťažšie jedlo naordinujete pohyb. Napríklad sa po výdatnom obede so zemiakovým šalátom a koláčmi vyberte na aspoň hodinovú prechádzku s celou rodinou. Je to magické! Súčasne odporúčam upraviť si aj menu – ja si napríklad dám lososa s batátmi a zemiakmi, namiesto vysmážaného kapra. Nie kvôli výčitkám, ale vyprážaný kapor je tak ťažké jedlo a musel by som obetovať pár hodín v nepohode. A to počas tak krásnych sviatkov, cez ktoré si chceme maximálne oddýchnuť, predsa nechceme.“ 

EU: Záchrana včiel

Európska komisia by mala posilniť Iniciatívu Európskej únie (EÚ) zameranú na opeľovačov a navrhnúť ďalšie opatrenia na záchranu včiel, motýľov a ďalšieho opeľujúceho hmyzu. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré už schválil Európsky parlament. 

Poslanci ocenili Iniciatívu EÚ zameranú na opeľovačov, ktorú minulý rok predložila Európska komisia. Samotná iniciatíva však podľa nich dostatočne nerieši mnohé príčiny úbytku opeľovačov, medzi ktoré patria napríklad zmeny vo využívaní pôdy, strata biotopov, intenzívne poľnohospodárstvo, používanie pesticídov, dopady klimatických zmien a prenikanie inváznych nepôvodných druhov do Európy. Uznesenie pripomína, že opeľovače sú základným prvkom biodiverzity a sú nevyhnutné pre rozmnožovanie väčšiny rastlinných druhov. Parlament preto vyzval Európsku komisiu, aby ciele iniciatívy transformovala do plnohodnotného akčného programu s dostatkom potrebných zdrojov.

Podpora výskytu a kvality biotopov opeľovačov, napríklad aj znižovaním využívania pesticídov, by sa mala stať kľúčovým cieľom budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, uvádza sa v uznesení. Schválený text tiež vyzýva na zavedenie povinných celoúniových cieľov v oblasti obmedzovania pesticídov, ktoré by mohli byť uzákonené v rámci novelizácie smernice o ich trvalo udržateľnom používaní. Parlament tiež požaduje vyčlenenie väčšieho objemu financií na výskum príčin úbytku včiel, ktorý je potrebný na prijatie efektívnych opatrení na ochranu rozmanitosti opeľovačov v EÚ.

Vianoce 2019: Drahšie nákupy

Naša krajina počas tohto roka čelí „na európske pomery“ vysokej inflácii ovplyvnenej hlavne cenami potravín. Tie sa za prvých 10 mesiacov tohto roka medziročne zvýšili o 3,8 %. Najvyšší rast dosiahli ceny potravín v letných mesiacoch (až 5,2 %), a odvtedy sa pohybujú v okolí 5 %-nej úrovne. Podobným tempom sa budú zdražovať potraviny aj v nasledujúcich mesiacoch. 

V aktuálnej analýze sa Poštová banka zamerala na vývoj cien potravín, predovšetkým tých „vianočných“. Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) rovnaký vianočný nákup potravín nás tento rok vyjde drahšie - napr. aj o 4 EUR resp. o 6,2 % Ceny potravín sú aktuálne medziročne vyššie o takmer 5 %, čiže aj vianočný nákup sa nám tento rok predraží minimálne o 5 %. Viaceré typické „vianočné potraviny“ však zdraželi ešte výraznejšie (napríklad ryby, mäso, kvasená kapusta či mandarínky). Najvýraznejší medziročný rast dosiahol mak, ktorého cena je až o 43 % vyššia ako vlani. Okrem makových koláčov sa nám tieto sviatky výrazne predraží aj zemiakový šalát, keďže cena zemiakov medziročne vzrástla o 37 %. O 35 % drahšia je bravčová krkovička a za mandarínky zaplatíme tento rok zhruba o tretinu viac ako vlani. O viac ako pätinu nás tento rok vychádza drahšie aj bravčové pliecko, cibuľa a zeler. Medzi potravinami s dvojciferným cenovým rastom sa okrem vyššie spomínaných umiestnili ešte viaceré druhy bravčového mäsa a údenín, ryby, ale aj zelenina či ovocie. Približne o desatinu drahšia ako vlani je dusená šunka a slanina, o 15 % viac zaplatíme pri kúpe párkov a za bravčové mäso si priplatíme v rozmedzí 9 % až 35 %. No a rybacie filé či filety nás vychádza o cca 9 % viac ako pred minuloročnými sviatkami a mrazené ryby približne o 5 %. Aj vianočná kapustnica nás tieto sviatky vyjde drahšie ako pred rokom. Zvýšili sa totiž nielen ceny bravčového mäsa, ale aj kvasenej kapusty, ktorá je medziročne drahšia zhruba o 15 %. 

Ani pri pečení vianočných koláčov neušetríme. Ako sme už spomínali, mak medziročne zdražel až o 43 %, pšeničná múka je drahšia o 13 %, cukor o cca 7 %, margarín o 6 %, med a olej o zhruba 5 %. Na druhej strane ale slepačie vajcia nás vyjdú rovnako ako vlani a hlbšie do peňaženky nemusíme siahnuť ani pri kúpe mlieka a viacerých mliečnych výrobkov. Trvanlivé plnotučné mlieko je lacnejšie približne o -1,5 %, tvaroh o cca -2 % a maslo až o takmer -7 %. Nájdu sa teda aj potraviny, ktorých ceny sú pred tohtoročnými sviatkami nižšie ako vlani. Najvýraznejšie medziročne zlacneli paradajky, ktorých cena je nižšia o viac než pätinu. O zhruba -12 % išli nadol aj ceny papriky a trojicu potravín s najvýraznejším cenovým poklesom uzatváralo maslo, ktorého cena klesla o spomínaných takmer -7 %.

Pod rast ich cien sa podpisuje hlavne vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, príplatky za prácu v noci a cez víkendy a taktiež silnejšia kúpyschopnosť obyvateľstva. Priaznivá situácia na trhu práce a rastúce mzdy vedú k tomu, že našinci si zo svojich zárobkov môžu dovoliť viac kúpiť. Silnejší dopyt následne ťahá nahor aj ceny potravín. Zákonné príplatky za prácu v noci a cez víkendy sa od mája tohto roka prejavili v plnej miere, čo zvyšuje náklady výrobcom, kde sa takáto práce vyžaduje, napr. v pekárňach, ale aj v supermarketoch. Títo producenti tak boli nútení zvýšené náklady preniesť do svojich výrobkov, a v konečnom dôsledku na spotrebiteľov. Tento fakt sa bude odzrkadľovať na cenách potravín minimálne do konca roka. Za rastúcimi cenami bravčového mäsa (až 35% pri niektorých druhoch) a výrobkov z neho, je nižšia ponuka na svetovom trhu. Tú spôsobil mor ošípaných v Číne, čím sa zvýšil dopyt po bravčovom mäse z Európy. Podstatne vyššie ceny zaznamenali aj zemiaky. Naša produkcia nestačí naším potrebám, a preto musíme dovážať. Sucho z minulého roka znížilo ponuku, v dôsledku čoho išla ich cena nahor. 

Novinka: 100% biodegradovateľné ekologické púzdro na mobil

Ľudstvo ročne vyprodukuje neuveriteľných 300 miliónov ton plastov. Z toho sa asi tretina dostáva priamo do životného prostredia a spôsobuje jeho znečistenie. Aj preto je vítaný projekt 100 % rozložiteľných plastových puzdier na mobilné telefóny. 

Ekologické obaly na mobily nie sú na Slovensku žiadnou novinkou. Nové puzdrá však ako jediné neobsahujú absolútne žiadne syntetické polyméry vyrobené z ropy (ako napríklad tzv. PBAT) produkujúce pri rozklade fosílny CO2, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Sú vyrábané z materiálu NONOILEN, ktorý predstavuje 100% ekologické riešenie v oblasti biodegradovateľných plastov. Vytvorili ho slovenskí vedci v rámci spolupráce spoločnosti Panara s vedeckým tímom z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave pod vedením Prof. Pavla Alexyho a je chránený Slovenskou aj medzinárodnou patentovou ochranou.

Unikátny materiál vzniká kombináciou polymérov vyrábaných z rastlinných surovín, ktoré sa špeciálnou technológiou premieňajú na „enviroplast”, ktorý má prakticky rovnaké vlastnosti ako klasické plasty. Naviac nemá žiadny negatívny dopad na prírodu ani na zdravie používateľa. Obal sa po skončení svojej životnosti rozloží v biologicky aktívnom prostredí na biomasu, vodu a oxid uhličitý, ktorý sa spotrebuje na rast zelenej hmoty potrebnej na opätovnú produkciu bioplastu. Celý cyklus je tak uzatvorený a pri rozklade NONOILENu nedochádza k znehodnocovaniu atmosféry.

Aby puzdro po ukončení svojej životnosti mohlo naplno využiť svoj ekologický potenciál, je potrebné ho nechať rozložiť v riadených podmienkach priemyselného kompostu. Ak takúto možnosť nemáte, môžete ho odovzdať v zbernom mieste. 

EU: Letecká bezpečnosť

Európska komisia aktualizovala zoznam Európskej únie (EÚ) pre leteckú bezpečnosť, zoznam leteckých spoločností, ktoré nespĺňajú medzinárodné bezpečnostné normy, a preto podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy alebo prevádzkovým obmedzeniam v rámci EÚ. 

Cieľom zoznamu EÚ pre leteckú bezpečnosť je zabezpečiť Európanom aj všetkým ostatným cestujúcim najvyššiu úroveň bezpečnosti letectva v Európskej únii. Zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť pomáha nielen udržiavať vysokú úroveň bezpečnosti v EÚ, ale pomáha aj dotknutým leteckým spoločnostiam a krajinám zlepšiť si úroveň bezpečnosti. Okrem toho sa zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť stal hlavným preventívnym nástrojom, pretože motivuje krajiny s bezpečnostnými problémami, aby ich začali riešiť skôr, než sa zákaz v rámci zoznamu EÚ pre bezpečnosť leteckej dopravy stane nevyhnutným.

V nadväznosti na aktualizáciu je vo vzdušnom priestore EÚ zakázaných celkovo 115 leteckých spoločností:
* 109 leteckých spoločností, ktoré získali osvedčenie v 15 štátoch, z dôvodu nedostatočného dohľadu nad bezpečnosťou zo strany leteckých úradov týchto štátov,
* 6 jednotlivých leteckých spoločností na základe bezpečnostných obáv, ktoré sa týkajú samotných leteckých spoločností: Avior Airlines (Venezuela), Iran Aseman Airlines (Irán), Iraqi Airways (Irak), Blue Wing Airlines (Surinam), Med-View Airlines (Nigéria) a Air Zimbabwe (Zimbabwe).
Ďalšie 3 letecké spoločnosti podliehajú prevádzkovým obmedzeniam a do EÚ môžu lietať len s určitými typmi lietadiel: Air Koryo (Kórejská ľudovodemokratická republika), Air Service Comores (Komory) a Iran Air (Irán).