EU: Klimatická pohotovosť

Európsky parlament vyhlásil v Európskej únii (EÚ) klimatickú a environmentálnu pohotovosť. Poslanci od Európskej komisie požadujú, aby boli všetky jej budúce legislatívne a rozpočtové návrhy zosúladené s cieľom obmedziť globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5°C.

Parlament následne v samostatnom uznesení vyzval na predloženie stratégie, na základe ktorej by EÚ najneskôr do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu. Uznesenie, ktoré vytyčuje požiadavky Európskeho parlamentu (EP) pred decembrovou konferenciou COP25 v Madride, vyzýva zvolenú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, aby do Európskeho ekologického dohovoru zahrnula aj cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových v porovnaní s úrovňami z roku 1990 o 55%. Ani súčasné ciele a opatrenia zamerané na znižovanie emisií v medzinárodnej leteckej a námornej doprave podľa poslancov nestačia na dosiahnutie potrebných výsledkov. Parlament preto vyzval všetky krajiny, aby do svojich vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) zahrnuli aj emisie vyprodukované týmito sektormi. Poslanci tiež vyzvali Európsku komisiu na predloženie legislatívneho návrhu, ktorý by začlenil sektor námornej dopravy do systému únie na obchodovanie s emisiami (ETS).

Uznesenie zároveň vyzýva členské štáty, aby aspoň zdvojnásobili svoje príspevky do medzinárodného Zeleného klimatického fondu. Schválený text tiež požaduje plné zosúladenie rozpočtu EÚ s jej medzinárodnými záväzkami v oblasti udržateľného rozvoja a vyjadruje znepokojenie nad tým, že skutočné záväzky rozvinutých krajín ešte nedosiahli spoločný cieľ 100 miliárd USD ročne. Parlament zároveň vyzval členské štáty, aby do roku 2020 postupne ukončili všetky priame a nepriame dotácie fosílnych palív.

Klimatickú pohotovosť dosiaľ vyhlásilo viacero krajín a miestnych samospráv z rôznych kútov sveta.
Európska komisia už v novembri 2018 predložila návrh na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050. Európska rada ho však kvôli odporu Česka, Maďarska a Poľska dosiaľ neschválila. Na 25. konferencii zmluvných strán (COP25) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorá sa uskutoční 2. - 13. decembra v Madride, sa zúčastnia aj poslanci Európskeho parlamentu. Parlamentná delegácia sa zapojí do rokovaní od 9. decembra.

Trend: Technológie vybavia do 10 rokov dve tretiny komunikácie so zákazníkmi

V nasledujúcej dekáde očakáva väčšina ľudí nástup virtuálnych asistentov, hologramov, systémov virtuálnej reality aj doručovanie tovaru dronmi. Slovenské firmy však v prijímaní technológií nedržia so spotrebiteľmi krok.

Digitálne technológie v ostatných rokoch výrazne ovplyvnili správanie a spôsoby nakupovania spotrebiteľov, ale doterajšie zmeny sa ani zďaleka nevyrovnajú tým, ktoré zákazníci aj manažéri firiem očakávajú v najbližšom desaťročí, predpovedá štúdia inštitútu Futurum Research. Spotrebitelia rátajú s tým, že objednaný tovar im budú doručovať drony alebo autonómne vozidlá (80 %) a pri výbere produktov využijú technológie rozšírenej a virtuálnej reality (78 %). Tie umožňujú napríklad vopred preveriť, ako bude v skutočnosti na zákazníkovi vyzerať oblečenie, o ktoré má záujem, alebo ako sa do jeho domácnosti hodí nový kus nábytku. Zhruba štyri pätiny spotrebiteľov predpokladajú, že pri internetových nákupoch a ovládaní inteligentnej domácnosti im bude pomáhať virtuálna asistentka ako je Alexa od Amazonu a že rozličné zariadenia dokážu ovládať cez technológie zakomponované do oblečenia. Nadpolovičná väčšina ľudí si tiež myslí, že do roku 2025 vďaka systémom pre zmiešanú realitu navštívia virtuálnym spôsobom vzdialené miesto a zažijú tak na diaľku dovolenku či koncert.

Interakcie firiem so zákazníkmi budú v nasledujúcej dekáde vo veľkej miere automatizované. Podľa prieskumu, ktorý Futurum Research pripravil v spolupráci so softvérovou a poradenskou spoločnosťou SAS manažéri očakávajú, že inteligentné technológie ako sú chatboty a virtuálni agenti call centier vybavia do roku 2030 pri poskytovaní zákazníckych služieb až dve tretiny komunikácie s klientmi. Dokážu pritom robiť aj okamžité rozhodnutia, napríklad vybrať a ponúknuť zákazníkovi produkt na mieru. Využívanie nových technológií zároveň rozšíri dnešné rozsiahle možnosti pre zber dát o spotrebiteľoch, umožní firmám byť so zákazníkmi častejšie v kontakte a lepšie ich spoznať. Vďaka tomu budú mať šancu zlepšiť predaj a priniesť zákazníkom úplne nové služby.

Iba málo firiem si však uvedomuje náročnosť úlohy, ktorá pred nimi stojí, upozorňuje country sales director SAS Slovakia Richard Kraus: „Ak chcú firmy z využívania nových technológií spotrebiteľmi získať hmatateľné výsledky, budú musieť zvládnuť spracovať v reálnom čase obrovské množstvá dát, ktoré vedia z nových technológií získať. Znamená to vedieť dáta nielen analyzovať, ale aj zautomatizovať rozhodnutia, ktoré na základe nich okamžite urobí inteligentný softvér." V porovnaní so spotrebiteľmi, ktoré si na nové technológie veľmi rýchlo zvykajú a prijímajú ich s otvorenou náručou, nasadzovanie systémov schopných zužitkovať nastupujúcu vlnu digitalizácie vo firmách zaostáva. Na Slovensku je tento rozdiel obzvlášť vypuklý. V index DESI, ktorým Európska komisia sleduje a porovnáva digitálnu konkurencieschopnosť členských štátov, sa Slovensko v 28-člennom rebríčku drží posledné tri roky na 21. mieste. „Slabé hodnotenie máme najmä v kritériách, ktoré sa týkajú nasadzovania a využívania digitálnych technológií vo firmách, kde sa nachádzame hlboko pod priemerom únie a naše postavenie sa navyše medziročne zhoršilo“, upozorňuje R. Kraus.

Aktuálne: Black Friday a Kyber Monday

Obľuba tzv. Čierneho piatku a kyber pondelka neustále rastie. Pre tretinu spotrebiteľov generácie Z (18-24 rokov) a generácie mileniálov (25-40 rokov) sa nakupovanie v tieto dni už stalo tradíciou. To sa prejavuje priamo na priemernej cene nákupu - v týchto dňoch zákazníci utráca v on-line obchodoch až o 360% viac než ktorýkoľvek iný deň v roku.

Tento rok čierny piatok pripadá na 29. novembra a kyber pondelok na 2. decembra. Nákupné šialenstvo však trvá dlhšie ako jeden deň, ako môžeme vidieť na príklade čierneho piatku - zvýšený záujem zákazníkov o výpredaje začína už vo štvrtok, vrcholí v piatok a až v nedeľu opadá a vracia sa na stredy úroveň. V Česku pri zľavových akciách v tieto dni obchody znižujú ceny v priemere o 63%. Niet divu, že napriek prebiehajúcej predvianočnej nákupnej sezóny väčšina Čechov vyčkáva s nákupmi na tieto výpredaje - vlani ich plánovalo využiť 52% spotrebiteľov. A aj tento rok Česi plánujú intenzívny nákupy - v priemere každý chce zakúpiť štyri veci v celkovej cene 5.615 korún. Každý tretí Čech hľadá výhodné ponuky iba na internete, a viac ako polovica spotrebiteľov sa po nich obzerá tak on-line ako aj v kamenných predajniach. „Pre on-line predaj teda ide o veľmi významné obdobie, pretože obrat stúpa až päťnásobne. Pri výpredajoch Česi využívajú predovšetkým zľavy na odevy. Na druhom mieste sa nachádza elektronika a na treťom obuv. Ochotne tiež nakupujú kozmetiku a domáce spotrebiče. Podobné kategórie tovaru však patria v on-line obchodoch k najobľúbenejším aj v iné dni", hovorí Marcin Głogowski.

S rastúcou obľubou čierneho piatku a kyber pondelka stúpa aj nebezpečenstvo zo strany počítačových zločincov. Na prelome novembra a decembra vzrastá počet pokusov o podvod o 18% oproti zvyšku roka. „Obozretnosť je dôležitá najmä pri výpredajoch - keď nakupujeme za pochodu a v zhone, aby nám neunikla najvýhodnejšia ponuka. Preto je tak dôležité používať platobnú metódu, ktorá nám v prípade akýchkoľvek ťažkostí zaručuje pomoc. Obzvlášť viditeľné to je pri nákupe z mobilného zariadenia. Podľa celosvetového prieskumu spoločností PayPal a Ipsos nakupujú online tri štvrtiny spotrebiteľov, ale viac ako polovica nakupujúcich sa obáva o bezpečnosť takýchto transakcií", zdôrazňuje Marcin Głogowski.

Podľa analýz môže 1,36 % všetkých transakcií uskutočnených počas čierneho piatka a 1 % transakcií počas kyber pondelka predstavovať pokus o podvod. Priemerná hodnota jednej transakcie spracúvanej v tomto období dosahuje 243 USD.

EU: Kvalita ovzdušia

Viac ako dve tretiny Európanov si podľa nového prieskumu Eurobarometra myslia, že Európska únia (EÚ) by mala navrhnúť ďalšie opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Z vyše 27.000 opýtaných občanov vo všetkých členských štátoch EÚ sa viac ako polovica respondentov domnieva, že domácnosti, výrobcovia automobilov, výrobcovia energií, poľnohospodári a verejné orgány nevyvíjajú dostatočné úsilie pre dobrú kvalitu ovzdušia.

Z prieskumu takisto vyplýva potreba lepšej komunikácie o kvalite ovzdušia, najmä na vnútroštátnej úrovni. Väčšina respondentov nemá pocit, že je dobre informovaná o problémoch súvisiacich s kvalitou ovzdušia vo svojej krajine. V porovnaní s prieskumom z roku 2017 si respondenti myslia, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila – aj keď údaje o kvalite ovzdušia v skutočnosti vykazujú významné zlepšenia počas daného obdobia.

Hlavné výsledky nového prieskumu Eurobarometra o postojoch Európanov ku kvalite ovzdušia
Väčšina respondentov si želá, aby EÚ navrhla ďalšie opatrenia: Viac ako dve tretiny respondentov (71 %) tvrdia, že EÚ by mala navrhnúť ďalšie opatrenia na riešenie problémov spojených s kvalitou ovzdušia v Európe, a 38 % by chcelo mať možnosť sa k takýmto opatreniam vyjadriť. Je to názor väčšiny respondentov vo všetkých členských štátoch.

Väčšina respondentov sa domnieva, že problémy súvisiace s kvalitou ovzdušia by sa mali riešiť v prvom rade na medzinárodnej úrovni: Viac ako sedem z desiatich respondentov uvádza, že otázka znečistenia ovzdušia by sa mala riešiť na medzinárodnej úrovni (72 %). Polovica respondentov uvádza, že by sa mala riešiť na európskej úrovni a rovnako polovica je toho názoru, že by sa mala riešiť na vnútroštátnej úrovni. Za najúčinnejší spôsob riešenia problémov s kvalitou ovzdušia považuje najväčší podiel respondentov (44 %) prísnejšie kontroly zamerané na znečisťovanie v rámci priemyselných činností a činností súvisiacich s výrobou energií. Je to najčastejšie uvádzané opatrenie v 25 členských štátoch.

Respondenti sú toho názoru, že rôzne subjekty vrátane domácností by mali na riešenie problémov súvisiacich s kvalitou ovzdušia robiť viac: Viac ako 50 % respondentov vo všetkých krajinách si myslí, že domácnosti, výrobcovia automobilov, výrobcovia energií, poľnohospodári a verejné orgány nevyvíjajú dostatočne úsilie pre dobrú kvalitu ovzdušia.

Európania však v súčasnosti prijímajú čoraz viac opatrení na zníženie škodlivých emisií než v roku 2017: Sedem z desiatich respondentov prijalo aspoň jedno opatrenie na zníženie škodlivých emisií v ovzduší. Ide o zvýšenie o osem percentuálnych bodov v porovnaní s odpoveďami z prieskumu z roku 2017. Hlavným opatrením, ktoré prijali respondenti, je nahradenie starších energeticky náročných zariadení novými zariadeniami s lepším energetickým hodnotením (41 %).

Úroveň informovanosti o problémoch súvisiacich s kvalitou ovzdušia je pomerne nízka: Väčšina respondentov (54 %) má pocit, že vo svojej krajine nie sú dobre informovaní o problémoch súvisiacich s kvalitou ovzdušia v EÚ.

Väčšina respondentov si myslí, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila a toto negatívne vnímanie v porovnaní s rokom 2017 vzrástlo: Respondenti sa častejšie domnievajú, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila (58 %), než že zostala rovnaká (28 %) alebo sa zlepšila (10 %). Podiel respondentov, ktorí sa domnievajú, že kvalita ovzdušia sa zhoršila, sa od roku 2017 zvýšil o 11 percentuálnych bodov.

Pretrváva nízke povedomie o normách EÚ v oblasti kvality ovzdušia: Približne iba tretina respondentov počula o normách EÚ týkajúcich sa kvality ovzdušia (31 %). Väčšina z opýtaných, ktorí o nich počuli, si myslí, že by sa mali sprísniť (63 %).

Väčšina respondentov považuje problémy súvisiace s kvalitou ovzdušia uvedené v prieskume za vážne: Viac ako 50 % respondentov si myslí, že respiračné ochorenia, srdcovo-cievne ochorenia, astma a alergie sú v ich krajinách veľmi vážnym problémom.

Trend: Zodpovedné podnikanie

Až 94 % Slovákov si myslí, že firmy by mali mať pri tvorbe zisku aj ciele v oblasti zodpovedného podnikania. Vyplýva to z októbrového prieskumu agentúry FOCUS pre združenie Business Leaders Forum, ktoré administruje Nadácia Pontis. Firmy by sa, podľa verejnosti, mali aktívne angažovať v ochrane životného prostredia a v zmierňovaní dopadu klimatických zmien. 

Business Leaders Forum v spolupráci s agentúrou FOCUS každé dva roky realizuje prieskum, ktorého cieľom je zistiť trendy vo vnímaní zodpovedného podnikania (skr. CSR, z angl. corporate social responsibility) širokou verejnosťou. Prieskum prebiehal dotazníkovou formou na reprezentatívnej vzorke 1.021 respondentov vo veku od 18 rokov. Väčšina opýtaných (94 %) zastáva názor, že „firmy by mali mať popri tvorbe zisku aj ciele v oblasti zodpovedného podnikania – teda chrániť životné prostredie, starať sa o zamestnancov, podporovať okolitú komunitu a transparentne a otvorene komunikovať o svojich aktivitách“. Toto presvedčenie „určite“ zdieľa viac ako polovica dospelých (59 %) a k názoru „skôr áno“ sa priklonila ďalšia viac ako tretina respondentov (35 %).

Firmy by sa podľa prieskumu mali zaoberať aj podporou riešenia celospoločenských problémov, akými sú klimatická zmena alebo korupcia. Verejnosť za najdôležitejšiu považuje podporu ochrany životného prostredia a zmierňovania dopadov klimatickej zmeny (53 %). Dôležitosť témy oproti roku 2017 vzrástla až o 12 %. Ďalej sú za dôležité považované témy ako podpora sociálne či zdravotne znevýhodnených skupín obyvateľov a snaha o ich začlenenie (42 %), podpora vzdelávania mladej generácie (42 %) či boj proti korupcii (37 %).

Verejnosť ako spoločensky zodpovedné najčastejšie rozoznáva firmy, ktoré svoje aktivity komunikujú priamo zákazníkom a každodenne s nimi prichádzajú do styku. Práve tieto firmy sú aj členmi združenia zodpovedných firiem Business Leaders Forum. Oslovení spontánne menovali predovšetkým najväčšie obchodné reťazce (Lidl – 13 %, Kaufland – 8%, Tesco – 8 %) a telekomunikačných operátorov (Orange – 10 %, Slovak Telekom – 9 %, O2 – 5 %). Pri nákupe tovarov a služieb v obchodoch (pričom cena výrobku alebo služby vyhovuje požiadavkám opýtaných) je pre opýtaných najdôležitejšia kvalita výrobku/služby a tiež životnosť. Až s výraznejším odstupom nastupujú kritériá ako ekologickosť produktov, transparentná a etická reklama či sociálny rozmer výrobku alebo služby.