Aktuálne: Svetový deň predčasne narodených detí

Aj tento rok nasvietenie dominánt purpurovou farbou pripomenie Svetový deň predčasne narodených detí. Úplne najmenším a najkrehkejším predčasne narodeným deťom, ktoré si častokrát nesú do života vážne dôsledky svojho skorého príchodu na tento svet, patrí 17. november.

Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša do rodín mnoho neistoty a strachu. Radosť z narodenia bábätka sa razom zmení na boj o jeho život, ktorý nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti mnohokrát vážia menej ako kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. „Štandardné“ tehotenstvo pritom trvá 40 týždňov. Dlhodobé zdravotné následky sa práve u predčasniatok vyskytujú 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov a v celej Európe nedonosené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov. Za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o takmer tretinu.

Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná. Občianske združenie Malíček už osem rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku, svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie. Zároveň spolupracuje s medzinárodnou organizáciou EFCNI (Európska nadácia pre zdravie novorodencov), ktorá sa zameriava na tvorbu štandardov zdravotnej starostlivosti o nezrelých novorodencov.

EU: Nové označovanie pneumatík

Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahli politickú dohodu o označovaní európskych pneumatík. Nové pravidlá zlepšujú a posilňujú označovanie pneumatík v Európskej únii (EÚ) a umožňujú  európskym spotrebiteľom robiť lepšie rozhodnutia a prinášať úspory energie, ktoré sú rovnocenné s každoročným odstraňovaním 4 miliónov automobilov z ciest v EÚ.

Medzi rokmi 2014 a 2017 sa spotreba energie v cestnej doprave zvýšila o 5,6%, čím sa zvýšili emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy. Pretože valivý odpor pneumatík predstavuje 20 až 30% spotreby paliva vozidla, je nevyhnutné tento odpor znížiť, aby sa zvýšila palivová účinnosť a znížili emisie. Európska komisia navrhla nové nariadenie o označovaní pneumatík 17. mája 2018 ako súčasť balíka čistej mobility. Vďaka novým pravidlám sa štítky pneumatík stanú viditeľnejšími, budúcnejšími a presnejšími. Zlepšujú presadzovanie a dohľad nad trhom a aktualizujú stupnice štítkov s cieľom optimalizovať informácie na štítkoch. Nový modernejší dizajn bude v súlade s dizajnom známeho energetického štítku EÚ pri súčasnom zachovaní jeho pôvodnej veľkosti a piktogramov, ktoré sú spotrebiteľom dobre známe.

Po dosiahnutej politickej dohode bude musieť znenie smernice formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Po schválení oboma spoluzákonodarcami v nasledujúcich mesiacoch bude aktualizované nariadenie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení. Nové nariadenie sa začne uplatňovať 1. mája 2021.

SR: Deň bez dlhov

Každoročný Deň bez dlhov sa toho roku opäť koná v Českej republike a na Slovensku 15. novembra. Organizátor, spoločnosť KRUK opäť nadviazala spoluprácu so starostami piatich slovenských obcí s vysokým počtom zadlžených obyvateľov. Z pravidelných analýz spoločnosti vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov je 860 eur, zatiaľ čo v roku 2017 dosahovala úroveň 800 eur.

V obciach Prešovského, Banskobystrického, Košického a Nitrianskeho kraja sa vo štvrtok 14. novembra a v stredu 20. a 27. novembra otvoria kontaktné miesta, na ktorých sa občania, ktorí majú problémy so splácaním dlhov, môžu zdarma poradiť s odborníkmi o tom, ako majú riešiť svoju zložitú finančnú situáciu. V Košiciach a Prešove sa tiež uskutoční prednáška pre verejnosť na tému, ako dostať pod kontrolu svoje financie. Všetky informácie sú k dispozícii na stránkach nasedlhy.sk. Poradenské služby možno využiť aj na bezplatnej telefónnej linke 0800 223 322.

Medzinárodný Deň bez dlhov začala spoločnosť KRUK organizovať už pred jedenástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa rozšíril do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko. Na Slovensku sa Deň bez dlhov koná už siedmykrát. „Na kontaktných miestach v Košiciach, Prešove, Rimavskej Sobote, Hodejove a Nových Zámkoch budú pripravení odborníci, ktorí zhodnotia finančnú situáciu zadlžených osôb s ohľadom na ich príjmy a záväzky, ktoré musia splácať. Výsledkom bude konkrétny plán, ako postupovať krok za krokom, kde obmedziť náklady, ako zohnať ďalší zdroj príjmov alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Základom je ale vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti. Kontaktné miesta navštevujú nielen tí, ktorí majú problémy s dlhmi, ale napríklad aj matky – samoživiteľky, ktoré vo svojom rozpočte bojujú o každú korunu. Často radíme aj osobám v dôchodkovom veku. Výnimkou nie sú ani klienti s vysokými dlhmi a exekúciami alebo ľudia, ktorí si požičali peniaze pre niekoho iného a ten prestal svoje záväzky splácať“, upresnila Jaroslava Palendalová. 

Naďalej platí, že častejšie a viac si požičiavajú muži (56 % dlžníkov s priemerným dlhom viac ako 950 eur), zatiaľ čo Slovenky v priemere dlžia necelých 760 eur. Najviac dlžníkov (21 % z celého Slovenska s priemerným dlhom necelých 730 eur) pochádza z Banskobystrického kraja, kde si zároveň ľudia požičiavajú najmenšie sumy, nasleduje Nitriansky kraj (18 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur) a Košický kraj (14 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur). V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (1 130 eur), ktorí tvoria 8 % všetkých slovenských dlžníkov.

Trend: Príjem a bohatstvo nie sú hnacou silou prosperity na trhoch s vysokým rastom

Štúdia o vzťahu medzi finančnými službami a prosperitou na trhoch s vysokým rastom po celom svete odhalila, že definícia prosperity ľudí je viac spojená s finančnou bezpečnosťou a pokojom mysle než sa súčasným príjmom a bohatstvom.

Podľa výskumy PayU tri štvrtiny ľudí na trhoch s vysokým rastom neidentifikujú bohatstvo a príjem ako hnací faktor prosperity. V skutočnosti tri štvrtiny ľudí s podpriemerným príjmom vo svojej krajine uvádzajú, že sa sa považujú za prosperujúce osoby. Namiesto toho sú hlavné hybné sily prosperity spokojné so spokojným životom, dobrým zdravím pre priateľov a rodinu, dobrú a stabilnú prácou a dostatočnými úsporami do budúcnosti. Iba štvrtina ľudí na trhoch s vysokým rastom považuje bohatstvo za hlavný faktor prosperity, pričom na Strednom východe a v Afrike je to 36 % a v Južnej Amerike naopak len 9 %. Zdravie však zjednotilo všetky regióny s vysokým rastom, najviac ho radí medzi hlavné faktory prosperity ľudia v Ázii, Latinskej Amerike, Afrike a východnej Európe.

Barometer finančné prosperity PayU: Vnímanie prosperity na trhoch s vysokým rastom ukázal, že kľúčom k prosperite ľudí je prístup k finančným službám. Štúdia medzi viac ako 10.000 spotrebiteľmi odhalila, že šesť z desiatich ľudí verí, že finančné služby im pomohli stať sa prosperujúcimi osobami. Deväť z desiatich ľudí dokázalo priamo rozpoznať výhody finančných služieb, počnúc vkladom peňazí a prevodom peňazí až po úsporu a rast svojich peňazí. Podľa štúdie je pre ľudí ľahšie identifikovať emočné výhody finančných služieb než praktické výhody. Napríklad 99,5 % ľudí bolo schopné rozpoznať emocionálne výhody úspory peňazí, ako je pokoj mysle, v porovnaní s 97,9 %, ktorí mohli vidieť praktický prínos, ako napríklad schopnosť plánovať do budúcnosti.

Hoci deväť z desiatich ľudí uvádza, že majú prístup k aspoň jednej finančnej službe, tri štvrtiny ľudí si myslí, že by ich vláda mala robiť viac pre zlepšenie prístupu k finančným službám. V regiónoch, ktoré vykazujú najvyšší prístup k jednej alebo viacerých finančným službám, konkrétne v Ázii a na Strednom východe / v Afrike, ľudia v skutočnosti prejavili vyšší preferencie, aby ich vláda urobila viac.

Aby bolo možné odhaliť súvislosť medzi vnímaním prosperity a prístupom k finančným službám na trhoch s vysokým rastom na celom svete, bol prieskum realizovaný s viac než 10.500 dospelými respondentmi z 18 krajín v Afrike, Ázii, Európe, Južnej Amerike a na Strednom východe, s rovnomerným rozdelením podľa pohlavia a veku. Konkrétne prieskum prebiehal v týchto krajinách: Keňa, Nigéria, Juhoafrická republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Grécko, Slovensko, Turecko, Izrael, Indonézia, Vietnam, Brazília, Argentína, Kolumbia, Čile, severnej Indie (Nové Dillí), západnej Indie (Bombaj), východnej Indie (Kalkata) a južnej Indie (Bengaluru).

Aktuálne: Svetový deň diabetu 2019

Podľa Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) sa odhaduje, že diabetom trpí až 450 miliónov ľudí a toto ochorenie je zodpovedné za 12 % celosvetových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Predpokladá sa, že do roku 2045 vzrastie tento počet na 629 miliónov. Heslom tohtoročnej kampane je Diabetes: chráňte svoju rodinu.

November je už každoročne mesiacom, kedy Medzinárodná federácia diabetu (IDF) a jej partneri upriamujú pozornosť verejnosti na hroziace nebezpečenstvo diabetu, ktorý predstavuje vážny problém pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Prudký nárast prípadov diabetu bol zaznamenaný vo všetkých častiach sveta. Odhaduje sa, že diabetom trpí až 450 miliónov ľudí a toto ochorenie je zodpovedné za 12 % celosvetových výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Na základe výskumu IDF sa preukázalo, že mnohí rodičia mali ťažkosti odhaliť varovné príznaky diabetu u svojich detí. Hoci vo väčšine prípadov trpel člen rodiny diabetom, až v znepokojivých štyroch z piatich prípadov mali rodičia ťažkosti odhaliť varovné príznaky. Jeden z troch ich neodhalil vôbec. Tieto zistenia zdôrazňujú nevyhnutnosť zlepšiť osvetu a zvýšiť povedomie o diabete a pomôcť tak ľuďom včas odhaliť varovné príznaky ochorenia. Cieľom tejto kampane je zvýšiť povedomie o dôsledkoch a dopadoch diabetu na rodinu a o úlohy rodiny pri riadení diabetu, poskytovaní starostlivosti, prevencii a osvete o ochorení. Nedostatok informácií o diabete neznamená, že odhalenie varovných príznakov je len problémom rodičov, ale ovplyvňuje celú spoločnosť.

Neliečený alebo neriadený diabetes môže viesť ku rôznym závažným komplikáciám, akými sú slepota, amputácia končatín, zlyhanie obličiek, srdcový infarkt a mozgová mŕtvica. V roku 2017 si diabetes vyžiadal až štyri milióny životov.