Radíme: Ochrana súkromia na webe

Šifrované spojenie na internete cez HTTPS je dnes štandardom a pomáha chrániť citlivé informácie prenášané cez internet, akými sú heslá, čísla kreditných kariet, ale aj bežnú komunikáciu. Avšak volania DNS (preklad webovej adresy na IP adresu) sa zatiaľ odohrávajú v nešifrovanom svete! Ak napr. zadáte do webového prehliadača adresu blog.synology.com, váš prehliadač sa pýta viacerých DNS serverov a čaká na odpoveď od prvého, za akou IP adresou sa „schovávajú“ dáta, ktoré chce načítať a webový prehliadač ich následne zobrazí.

Všetky kontaktované DNS servery vrátane smerovačov, cez ktoré dáta prechádzajú, si tak dokážu ľahko prečítať informáciu, ktoré stránky navštevujete. Na prvý pohľad možno bezcenný kus dát, ak si však šikovný algoritmus dokáže zanalyzovať vaše správanie na webe (vďaka tomu, ktoré stránky čítate, kde nakupujete a pod), môžu byť použité napr. na lepšiu cielenú reklamu. Čo je však horšie, ak útočník vidí vašu požiadavku, môže vám podhodiť inú odpoveď, ako očakávate – ide o typický scam, tzn. DNS hijacking. A práve tu prichádza do hry DNS cez HTTPS – technológia šifrovania, ktorá vaše DNS požiadavky (preklady adries) zašifruje a umožní iba vášmu prehliadaču a vybraným DNS serverom odkľúčovať preklad. Takže „spoofing“ útoky sa stanú minulosťou. DoH služby už dnes podporujú aj giganti ako Google či Cloudfare.

Na prvý pohľad to vyzerá všetko výborne, kde je však háčik? Paradoxne v samotnej ochrane súkromia. Ak napr. využívate rodičovskú kontrolu a neumožňujete svojim deťom navštevovať niektoré kategórie stránok, tie sa dejú práve na úrovni kontroly DNS požiadaviek. Šifrovaním DoH táto služba nebude správne fungovať. Ochrana pred malvérom šíriaca sa po internete – váš antivírus a antimalvér vás chráni pred pochybnými IP adresami – lenže ako má antivírus vedieť, akú IP adresu dovoliť a akú zastaviť, ak je táto informácia šifrovaná? Problém nastáva v momente, keď zistíme, že mnoho aplikácií (či už mobilných, Windows, macOS či linuxových) natívne DoH nepodporuje, takže DoH je správna cesta, vyžaduje si však zmenu implementácie dnešných technologických riešení. Už len všetky tie nové IoT zariadenia v domácnosti s DoH v zásade nepočítali.

Riešenie? Nechajte všetku prácu za vás spraviť vášmu domácemu smerovaču (router). Smerovač všetky DNS požiadavky zašifruje až v momente, kedy sa má kontaktovať s vonkajším svetom, v rámci domácnosti funguje DNS ako ste zvyknutí. Takže aj rodičovský zámok, antimalvér, antivírus – všetko, čo je v rámci domácnosti (čo je typicky pár počítačov, mobilov a tabletov) funguje normálne, zároveň DoH chráni pred zlomyseľnými útočníkmi celú vašu rodinu z vonkajšej strany. A nemusíte byť žiaden IT guru, aby ste niečo takéto sami doma nasadili. Netreba nijak meniť ani zaužívanú architektúru, ani aplikácie, ani zariadenia. Avšak s pár klikmi môže byť váš svet bezpečnejší.

DiscoverEU: 20.000 cestovných poukazov pre 18-ročných cestovateľov

Iniciatíva DiscoverEU umožňuje cestovať po celej Európe, spoznávať jej kultúrne dedičstvo a zároveň rozvíjať vlastné znalosti a zručnosti. Mladí ľudia vo veku 18 rokov v Európskej únii sa môžu opäť uchádzať o príležitosť objavovať Európu od 1. apríla 2020 do 31. októbra 2020. Témou na rok 2020 bude Udržateľná zelená Európa.

Uchádzači musia k 31. decembru 2019 dovŕšiť vek 18 rokov, byť občanmi Európskej únie (EÚ) a byť pripravení vydať sa od 1. apríla 2020 do 31. októbra 2020 na cestu v trvaní najviac 30 dní. Záujemcovia sa môžu do 28. novembra 2019 prihlásiť prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Žiadosti posúdi hodnotiaca komisia, ktorá vyberie úspešných uchádzačov. O výsledkoch výberového konania budú uchádzači informovaní v januári 2020. Základom výberového konania je kvíz zameraný na všeobecné znalosti o Európskej únii.

Úspešní uchádzači budú môcť cestovať individuálne alebo v najviac 5-člennej skupine. Pravidlom je cestovanie železničnou dopravou. Aby však nič nebránilo voľnému pohybu po celom kontinente, cestovatelia budú môcť využívať aj alternatívne spôsoby dopravy, ako sú autobusy alebo trajekty či (vo výnimočných prípadoch) aj letecká doprava. Šancu tak dostanú aj mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach alebo na ostrovoch.

Iniciatíva DiscoverEU bola spustená v júni 2018. Pôvodný rozpočet na ňu v roku 2018 predstavoval 12 miliónov EUR, rozpočet na rok 2019 je 16 miliónov EUR a očakávaný rozpočet na rok 2020 je 25 miliónov EUR. Európska komisia doteraz udelila 50.000 cestovných poukazov, a to prostredníctvom troch kôl podávania prihlášok, do ktorých sa zapojilo 275.000 mladých ľudí. V rámci nového kola dostane ďalších 20.000 mladých cestovateľov možnosť zapojiť sa do iniciatívy DiscoverEU. Po ukončení tohtoročného kola, sa plánuje v prvej polovici roku 2020 otvoriť ďalšie kolo.

SR: Vyššie doplatky za inhalačné lieky

Revízia úhrad inhalačných liekov a systémov k 1.10.2019 a tiež pripravovaná revízia úhrad k 1.1.2020 zvýšia doplatkov až o 600 %! Ide pritom o preparáty a inhalačné systémy, ktoré nemajú generické náhrady. Významné zvýšenie doplatkov sa bude týkať chronicky chorých pacientov s bronchiálnou astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), ktorí potrebujú dlhodobú liečbu.

Náklady na farmakologickú inhalačnú liečbu týchto pacientov pritom nie sú zaťažujúce. Náklady VšZP na antiastmatiká v roku 2018 medziročne poklesli o 7 percent a na celkových nákladoch na lieky sa podieľali menej ako 5 percentami. Výrazne stúpnu aj doplatky za preparáty, ktoré sú určené pre pacientov s najťažšou formou CHOCHP. Sú to väčšinou ľudia vo vážnom stave, na kyslíkovej liečbe a s nízkym príjmom. Odborníci sú presvedčení, že takéto zvýšenie doplatkov povedie k zníženiu dostupnosti tejto vysoko kvalitnej a účinnej liečby. Podľa nich ide o diskrimináciu najťažších pacientov, ktorí sú na túto liečbu odkázaní. Situácia je o to vážnejšia, že využívané lieky ani inhalačné systémy nemajú generické náhrady.

Od 1.10.2019 došlo k vzniku „clustrov“, takzvaných úhradových skupín. Zdravotné poisťovne platia pacientovi cenu najlacnejšieho lieku v úhradovej skupine. Neboli však zohľadnené špecifiká respiračných liekov, hlavne výnimočnosť inhalačných systémov. Bez poznania liečebnej praxe boli vytvorené úhradové skupiny podľa jednotlivých molekúl. Inhalačné lieky sú totiž väčšinou tzv. kompozitné, teda obsahujú viacero zložiek. Ich aktuálne doplatky teda vznikli súčtom doplatkov všetkých jednotlivých komponentov. Molekuly, ktoré boli ponechané bez doplatku, nie sú dostupné vo všetkých inhalačných systémoch, a viaczložkové inhalačné lieky, uvedené v námietke odbornej pracovnej skupiny sú všetky bez generickej náhrady, čo sa týka zloženia a inhalačného systému.

Podľa údajov WHO bude v rokoch 2030 – 2040 každý druhý človek alergik a z nich 10 percent bude trpieť astmou. Na Slovensku je v súčasnosti liečených 102.386 ľudí na bronchiálnu astmu, z toho vyše 6.000 ľudí má ťažkú formu. Astma je tiež šiestym najčastejším dôvodom kúpeľnej liečby. Chronickou obštrukčnou chorobou pľúc na Slovensku trpí 80.601 pacientov. Najťažšiu formu CHOCHP má 5.555 ľudí.

Nehnuteľnosti: Aktuálny medziročný rast je rekordný

V treťom kvartáli t. r. sa meter štvorcový nehnuteľnosti na Slovensku predával v priemere za 1.603 eur. Medziročný rast cien dosiahol 9,7 % (o 142 eur). Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa ceny nehnuteľností zvýšili až o 3 % (o 47 eur) za meter štvorcový. Vyplýva to zo štatistík Národnej banky Slovenska (NBS). 

Prísnejšie pravidlá NBS pri poskytovaní úverov na bývanie boli zavedené už v plnom rozsahu (obmedzujú maximálnu výšku úveru nielen z hľadiska hodnoty založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príjmu), no dopyt po úveroch pretrváva aj naďalej. Záujem o nehnuteľnosti podľa Poštovej banky zvyšuje fakt, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe. Ruku k dielu pridala aj nižšia ponuka cenovo dostupných nehnuteľností. Výrazný medziročný nárast cien nehnuteľností v treťom kvartáli bol čiastočne ovplyvnený aj bázickým efektom. V rovnakom období vlaňajška totiž ceny bývania svoje medziročné tempo spomalili a medzikvartálne dokonca klesli (o 0,1 %). 

V treťom kvartáli oproti druhému štvrťroku nás meter štvorcový nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 47 eur. Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 42 eur viac (o 3,5 %) ako v 2. štvrťroku. Pri bytoch cena v treťom štvrťroku kvartálne vzrástla o niečo viac, a to o 49 eur za meter štvorcový (o 2,7 %). Zdraželi hlavne veľkometrážne byty, a to predovšetkým 5 a viac izbové byty (o 110 eur za m2 ). Jednoizbáky a dvojizbáky išli nahor o 2,5 % (zhruba o 50 eur m2) a 3-izbové byty o 3,2 % (o 56 eur za m2). Najmenej vzrástli ceny práve pri 4-izbákoch, a to o 26 eur za m2 (o 1,5 %). Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti 3. kvartálu 2018 sme si za meter štvorcový priplatili v priemere až 142 eur. Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za m2 je až o 176 eur vyššia (o 10,2 %) ako v treťom kvartáli vlaňajška. Aj tu išli najvýraznejšie nahor byty s väčším počtom izieb. Ceny 5 a viac izbových bytov zaznamenali nárast až o 367 eur za m2 (resp. o 22 %). Viac ako pred rokom nás vyšli aj 2, 3 a 4-izbáky, a to o 9 až 11 %. Pri jednoizbákoch bol cenový rast najnižší, o 7,3 %, čo predstavovalo o 144 eur za m 2 viac. V prípade domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za meter štvorcový sme zaplatili „len“ o 76 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2.148 eur za m2 , teda je viac ako dvojnásobná v porovnaní s ostatnými slovenskými regiónmi. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v banskobystrickom regióne (825 eur za m2), nasleduje Nitriansky, Trenčiansky kraj (menej než 1.000 eur za m2). V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Žilinskom kraji (o 4,6 %, resp. o 51 eur za m2) a v Bratislavskom kraji (o 76 eur za m2 , nárast o 3,7 %). Najvýznamnejší pokles cien zaznamenal banskobystrický región (o -18 eur za m2, -2,1 %). Medziročne zdraželi nehnuteľnosti najviac v Bratislavskom kraji, a to až o 198 eur za meter štvorcový, čo bol nárast o 10,2 %. Výrazne nahor oproti rovnakému obdobiu vlaňajška išli aj ceny v žilinskom a prešovskom regióne, kde percentuálny nárast predstavoval 20 %. K medziročnému poklesu cien došlo jedine v košickom regióne. 

On-line: Slováci sú na špici

Slováci čoraz častejšie využívajú internetbanking či mobilné bankovanie. Aktuálne internetové bankovníctvo na Slovensku využíva 78 % Slovákov. Pred nami skončila Česká republika, kde on-line bankovanie využíva 80 % obyvateľov. Zo sledovaných krajín výrazne menej využívajú túto službu Maďari (49 %), Chorváti (45 %), Srbi (36%) či Rumuni (33 %). 

Podľa prieskumu, ktorý pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra tohto roka, najčastejšie bankujú on-line ľudia vo veku 15- 29 rokov, a to až 92 %, najmenej 50 roční a starší (64 %). „Medziročne sa počet ľudí využívajúcich internetové bankovníctvo na Slovensku zvýšil o 10 %. Ide o najväčší nárast zo sledovaných krajín. Pred tromi rokmi využívali internetbanking ani nie dve tretiny Slovákov“, uviedla analytička Lenka Buchláková. Na Slovensku k internetovému bankovníctvu viac inklinujú muži (82 %) v porovnaní so ženami (74 %). Platobné platformy ako PayPal, Apple Pay či Google Pay využíva na Slovensku 38 % ľudí. V tomto prípade sme na tom rovnako ako Česi, najmenej tieto platformy využívajú Srbi (19 %). Počet ľudí využívajúcich PayPal, Apple Pay či Google Pay sa za posledné tri roky zdvojnásobil.

Slováci prostredníctvom internetu nielen bankujú, ale aj čoraz častejšie nakupujú. Z prieskumu vyplýva, že online obchody využívajú na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov 61 % Slovákov, zhodne 61 %-tný podiel zaznamenala elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo (22 %). Postupne menej ľudí je takých, ktorí si nevedia predstaviť, žeby si objednávali jedlo on-line. Aktuálne ich nie je ani polovica, pred troma rokmi sa v neprospech objednávania jedla cez internet vyjadrili viac ako dve tretiny Slovákov. Vyše polovica Slovákov nakupuje cez internet letenky, alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Rovnako vyše 50 % Slovákov uviedlo, že cez interne nakupuje knihy. Česi najčastejšie nakupujú online knihy (61 %), Maďari zase elektroniku (43 %).