Radíme: Zimný čas

Zo soboty na nedeľu (26. 10. – 27. 10. 2019) sa o tretej hodine v noci mení letný čas na zimný. Posunu času na jeseň sa prispôsobujeme pomalšie ako na jar, pretože naň výrazne vplýva úroveň osvetlenia za súmraku a úsvitu. Väčšie ťažkosti pociťujú ľudia, ktorí vstávajú skoro a aj tí, ktorí spávajú menej ako sedem hodín. 

„Podľa medicínskych výskumov cirkadiánny rytmus – vnútorné hodiny organizmu - nedokážu okamžite reagovať na zmenu času. Adaptácia je veľmi individuálna, s ohľadom na vek a zdravotný stav. Ťažkosti môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými, s poruchami imunity. Hoci večer môžete ísť do postele o hodinu neskôr, v prvých dňoch alebo týždňoch sa zobúdzate podľa nastavenia organizmu na letný čas a o hodinu spánku sa ukrátite, čo môže vyvolať únavu, nervozitu, bolesti hlavy, malátnosť, poruchy koncentrácie a môže prispieť aj k nárastu sezónnych depresií. Pomocou v prvých dňoch posunu času môže byť malá zmena spánkového rytmu – chodievajte spávať o štvrťhodinu neskôr, prípadne si doprajte polhodinu spánku navyše počas voľných dní“, upozornila doktorka Jana Hamade.

Osvojte si zásady spánkovej hygieny:
- Štyri až šesť hodín pred spánkom nepite alkohol, kávu, zelený, čierny čaj, energetické nápoje.
- Nekonzumujte večer ťažko stráviteľné jedlá, posledné jedlo si dajte najneskôr štyri hodiny pred spánkom.
- Krátko pred spánkom nefajčite.
- Aspoň štyri hodiny pred spánkom necvičte intenzívne.
- Pred spánkom miestnosť dobre vyvetrajte, teplota v nej by nemala byť vyššia ako 20 stupňov Celzia.
- V spálni nemá byť televízor, rušivé sú aj smartfóny či tablety.

Na jeseň nás vo vyššej miere ohrozujú aj rôzne infekčné ochorenia. V rámci prevencie sa napriek kratším dňom venujte aspoň pol hodinu denne pohybu. Môže to byť rýchla chôdza, alebo jednoduché cviky na precvičenie celého tela. Nezabúdajte na pitný režim, najzdravšia je čistá voda, nesladené šťavy alebo čaje. Dobrému fungovaniu organizmu a ľahšiemu zvládnutiu zmien napomôže aj vyvážená strava s dostatkom vitamínov. Najdôležitejší je prísun vitamínu A, C, E a vitamínov skupiny B.

EU: Kreatívna Európa

Pilotný projekt i-Portunus financovaný z programu EÚ s názvom Kreatívna Európa je výsledkom Novej európskej stratégie pre kultúru prijatej v roku 2018. Z rozpočtu 1 milión eur bolo v roku 2019 z projektu finančne podporených 343 umelcov a profesionálov z 36 krajín v oblasti múzických a výtvarných umení, čo im poskytlo možnosť pracovať 15 až 85 dní v zahraničí.
Na získanie podpory z i-Portunus uchádzači museli preukázať osobitný a presne vymedzený cieľ, napríklad rozvoj medzinárodnej spolupráce či pobyt s konkrétnymi výsledkami alebo profesijný rozvoj v cieľovej krajine. Od apríla do septembra 2019 predložili vyše 3.200 žiadostí o podporu. i-Portunus mal najväčší úspech u mladých a začínajúcich umelcov. Na konferencii v Bruseli 15. a 16. októbra sa zišli niektorí účastníci programu, ako aj hlavní aktéri zastupujúci sektory (hudba, divadlo, tanec, festivaly a literatúra) a národné a medzinárodné kultúrne inštitúty (napr. Európska kultúrna nadácia) s cieľom diskutovať o možnostiach zlepšenia systému. Odporúčania predložia Európskej komisii na konci realizácie projektu.

V roku 2020 do dvoch podobných projektov Európska komisia investuje ďalších 1,5 milióna eur. Výsledky a odporúčania zo všetkých pilotných projektov  budú základom pre trvalé opatrenia navrhnuté v rámci budúceho programu Kreatívna Európa 2021 – 2027.

Aktuálne: Deň cestovín

Viacerí z nás žijú v rýchlom tempe a nájsť si dostatočný čas na prípravu kvalitného teplého jedla je často vymoženosťou. Cestoviny majú výhodu, že ich možno uvariť len za pár minút a podávať takmer k čomukoľvek. 

Obľúbená potravina z múky a vody (prípadne vajec) sa môže pripraviť na slano aj na sladko. Ak sa zvolí slaný variant, stačí do uvarených cestovín primiešať už pripravenú paradajkovú alebo smotanovú omáčku, bazalkové pesto, mäso, zeleninu, či iné ingrediencie, ktoré sú po ruke. Ako sladký chod sa môžu podávať s kakaom, makom, tvarohom a cukrom. Možností je neúrekom. Samotní Taliani, ktorí sa pýšia tým, že túto potravinu vymysleli, to s ingredienciami nepreháňajú. Medzi jedny z najobľúbenejších receptov patrí Aglio e olio, na prípravu ktorého postačí len cesnak, olivový olej a parmezán. 

Obyvatelia Apeninského polostrova boli pri výrobe cestovín mimoriadne kreatívni. Dnes si tak možno vybrať z množstva druhov špagiet, penne, mašličiek, mušličiek alebo makarónov. Niektoré z nich sa zvyčajne viažu k určitej oblasti alebo konkrétnemu druhu omáčky. Napríklad v Bologni servírujú k pravému ragú bolognese zásadne len tagliatelle. S omáčkou carbonara sa najlepšie snúbia špagety. Nie každé jedlo však má takúto zaužívanú prílohu a niektorí majú najradšej ten svoj druh cestovín napriek tradíciám. Práve preto si možno vybrať z dlhých, ploských, hrubších, dutých, stredne dlhých, krátkych či dokonca plnených cestovín. Aj polievkové závarky si nájdu svoje miesto v domácnosti. V ponuke sú aj obľúbené písmenkové cestoviny pre najmenších stravníkov.

Nejde však len o tvar cestovín, ale aj o ich zloženie. Základné delenie je na vaječné a bezvaječné cestoviny. Vaječné ešte rozlišujeme na jednovaječné, dvojvaječné a viacvaječné. Cestoviny vyššej kvality sú vyrábané z tvrdej pšenice, nazývanej tiež semolina. Obsahujú viac živín, sú pevnejšie a majú krásnu žltú farbu, navyše výborne chutia. Špaldová múka je pri výrobe cestovín ďalšou obľúbenou alternatívou ku klasickej bielej múke. Podporuje myslenie, koncentráciu a je ľahko stráviteľná. V ponuke sú tiež bezlepkové alternatívy - cestoviny, ktorých základ tvorí cícer, hrach, šošovica či kukurica.

Na správnu prípravu obľúbených cestovín je dôležité variť ich v hrnci s vodou v správnom pomere – 1l vody na 100 g cestovín. Voda sa solí zásadne až po tom, ako začne vrieť. Následne sa cestoviny vložia do hrnca. Cestoviny sa nikdy nelámu, ani keď sú dlhšie. Dĺžka varenia je vždy uvedená na obale a mala by byť dodržaná. Po dovarení je potrebné scediť vodu z cestovín a pridať omáčku podľa chute. Prípravu je možné urýchliť použitím rýchlovarnej kanvice na uvarenie vody. Uvarené cestoviny vydržia v chladničke tri až päť dní. Surové je potrebné skladovať na chladnom, tmavom mieste počas maximálne jedného roku.

EU: Viac investícií na klímu, podpora pracovných miest, výskumu aj mládeže

Európsky parlament schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k budúcoročnému rozpočtu Európskej únie (EÚ). Podľa poslancov ide o pevný východiskový bod pre spustenie novej generácie programov a politík EÚ.

Rozpočet EÚ na rok 2020 je pre úniu poslednou príležitosťou, aby sa priblížila k splneniu politických záväzkov stanovených na roky 2013-2020 vrátane plnenia cieľa EÚ v oblasti klímy, uvádza sa v uznesení. Budúcoročný rozpočet by mal zároveň predznamenať priority dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021-2027, známeho tiež aj ako Viacročný finančný rámec (VFR). Parlament v porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie požaduje zvýšenie plánovaných výdavkov na opatrenia v oblasti klímy o dve miliardy eur. Poslanci tiež požadujú navýšenie prostriedkov určených na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 363 miliónov eur a na mobilitu v rámci programu Erasmus+ o 123 miliónov eur. Viac financií by sa podľa poslancov malo vynaložiť aj na podporu malých a stredných podnikov, digitalizáciu, opatrenia v oblasti migrácie a zahraničnú politiku EÚ - vrátane rozvojovej a humanitárnej pomoci.

Parlamentom schválený rozpočet počíta so záväzkami na úrovni 171 miliárd eur, čo predstavuje nárast o približne 2,7 miliárd eur v porovnaní s predloženým návrhom Európskej komisie. Ide o sumu, ku ktorej vynaloženiu sa EÚ zaviaže na budúci rok, avšak realizácia samotných investícií môže prebiehať aj v ďalších rokoch, nakoľko financovanie mnohých projektov a programov je viacročné. V oblasti platobných rozpočtových prostriedkov počíta rozpočet so sumou 159 miliárd eur. Ide o platby, ktoré budú realizované iba v roku 2020. Týkajú sa projektov a programov, ktoré sa začali skôr a ich financovanie bude prebiehať aj na budúci rok, ako aj tých, ktoré sa spustia a budú financované až na budúci rok.

Plenárnym hlasovaním začne plynúť trojtýždňové zmierovacie obdobie medzi EP a Radou, v rámci ktorého by mali vyjednávači oboch inštitúcií dosiahnuť dohodu na konečnej verzii budúcoročného rozpočtu. Tú by mohli následne, počas plenárneho zasadnutia v dňoch 25. - 28. novembra, schváliť poslanci a podpísať predseda EP. Ak sa poslancom a ministrom nepodarí dospieť k dohode, Európska komisia bude nútená predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu.

Približne 93% rozpočtových prostriedkov EÚ smeruje naspäť do štátov, regiónov a obcí, k občanom, farmárom, výskumným pracovníkom a študentom, k mimovládnym organizáciám či podnikom.
Rozpočet EÚ je svojim spôsobom unikátny. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov, ktoré z veľkej časti slúžia na financovanie verejných služieb a systémov sociálneho zabezpečenia, rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom. Od vnútroštátnych rozpočtov sa odlišuje aj tým, že nemôže byť deficitný.

Aktuálne: Mesačne ušetríme v priemere 111 eur

Slováci si mesačne dokážu ušetriť v priemere 111 eur. Oproti ostatným sledovaným krajinám sme na druhom mieste po Rakúsku (259 eur). Tretí Česi si dokážu odložiť bokom mesačne 105 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa sporenia pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International.

Najhoršie sú na tom v prípade šetrenia Maďari, ktorí si bokom mesačne dokážu odložiť len 65 eur. Aktuálne si medziročne v šetrení polepšili len o dve eurá. „Vo všetkých krajinách sa našetrená suma zvyšovala. Kým ešte v roku 2018 bolo Slovensko výnimkou a neposunulo sa vpred s našetrenou sumou, tento rok si šetríme mesačne v priemere o 5 eur viac. Slovákom sa totiž zvyšuje disponibilný príjem domácnosti. Mnohí však uvádzajú, že zápasia so zvyšujúcimi sa nákladmi na bývanie či stravu, čo im znemožňuje si ušetriť mesačne toľko, koľko by chceli,“ uviedla analytička Lenka Buchláková. Približne 40 % Slovákov uviedlo, že sa ich finančná situácia za posledné dva až tri roky zlepšila. Takmer polovica zase tvrdí, že situácia sa nezmenila. Len 15 % Slovákov uviedla, že za ostatné dva až tri roky si finančne pohoršili. Najčastejším dôvodom, ktorí v tomto prípade uvádzajú je, že ich výdavky, predovšetkým na bývanie rastú, pričom príjmy zostali nezmenené. 

Zaujímavosťou je, že čoraz viac Slovákov si odkladá istú sumu peňazí každý mesiac hneď po výplate. Menej ako polovica si odkladá len to, čo im zostane. Častokrát ide len o pár eur. Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Robí tak až 98 % ľudí. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy (72 %). Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov. Na lepší príjem v starobe si odkladá najviac Čechov (66 %), najmenej Srbov (17 %). Takmer 40 % Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu.

Čoraz viac Slovákov si odkladá peniaze na sporiaci bankový účet (71 %), nasleduje životné kapitálové poistenie (51 %), do dôchodkových pilierov (43 %), nehnuteľností (23 %) či do rôznych fondov a akcií (21 %). Slovenky si viac ako muži odkladajú peniaze na bankových účtoch, muži zase v porovnaní so ženami viac preferujú životné poistenie.