piatok 11. októbra 2019

Aktuálne: Svetový deň obezity

Miera nadváhy a obezity narastá na celom svete a ani jednej krajine sa zatiaľ nepodarilo zvrátiť epidémiu obezity. Ide žiaľ o jav, ktorý sa neobmedzuje len na dospelých. Potvrdila to tiež správa OECD o ekonomickom vplyve obezity s alarmujúcim pohľadom vplyvu obezity na deti.

Kvalita života príliš veľkého množstva ľudí je dnes negatívne ovplyvnená obezitou. Svetová federácia obezity žiada, aby sa prevencia, liečba a zvládanie obezity zahrnuli ako súčasť základných zdravotníckych služieb do univerzálneho zdravotného pokrytia a správa OECD predstavuje silný dôvod, aby vlády krajín OECD uprednostnili preventívne balíky. Čo je tiež mimoriadne znepokojivé, je hospodársky vplyv obezity. Krajiny OECD v súčasnosti vynakladajú 8,4 % svojich rozpočtov na zdravotníctvo na liečbu chorôb súvisiacich s obezitou. A toto číslo bude naďalej rásť! Zaťaženie zdravotných systémov je neudržateľné a správa je silným dôvodom na zásahy zamerané na celú populáciu (napríklad zobrazovanie výživových informácií o potravinách a jedálnych lístkoch), pričom sa zároveň uznáva, že v systéme zdravotníctva obezitu možno riešiť. Svetová federácia obezity uznáva obezitu ako chorobu a podporuje komplexný prístup od prevencie k manažmentu a od jednotlivca k celej spoločnosti.

Na Slovensku trpí nadváhou takmer 40 % a obezitou vyše 25 % populácie. Rovnako alarmujúco narastá počet detí a dospievajúcich s nadváhou a obezitou. Podľa dostupných informácií sú súčasní 18-roční chlapci asi o 9 centimetrov vyšší a o 7,7 kg ťažší ako ich rovesníci v roku 1951. Dievčatá sú na tom lepšie, sú síce vyššie o 5 centimetrov ako ich rovesníčky v roku 1951, ale hmotnosť sa u nich výrazne nezmenila. Nepriaznivý trend u detí potvrdzuje aj porovnanie výskytu nadmernej hmotnosti a obezity za roky 2001 a 2011. Výskyt obezity v tomto období sa zdvojnásobil, v súčasnosti dosahuje u 10-12 ročných chlapcov 10 %, a u 7-12 ročných dievčat 8,5 %. Podiel nadmernej hmotnosti vrátane obezity vzrástol u 10-12 ročných chlapcov na 25 %, u 16-18 ročných dievčat na 13 %. Nepriaznivé zistenia sa prejavujú na náraste chronických neprenosných ochorení, nadváha zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 %, obezita až o 104 %. Nadváha a obezita spôsobujú aj ďalšie závažné zdravotné ťažkosti, sú aj jednou z príčin diabetu 2. typu, podieľajú sa na vzniku aterosklerózy, zvyšujú riziko vzniku nádorov, zaťažujú kĺby, spôsobujú psychické a ďalšie problémy.
Účinným spôsobom ako predísť neželanému nárastu hmotnosti je podľa odborníkov dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu, predovšetkým vyvážený príjem a výdaj energie a pravidelný pohyb. K základným pravidlám zdravej výživy patrí uprednostňovanie ovocia, zeleniny, jedál s vlákninou, celozrnného pečiva a obmedzenie, alebo úplné vylúčenie údenín, vyprážaných, mastných a ťažkých jedál.

EU: Porušovanie pravidiel aj na Slovensku

Európska komisia pravidelne podniká právne kroky voči členským štátom za nesplnenie ich povinností podľa právnych predpisov Európskej únie (EÚ). Cieľom jej rozhodnutí je zabezpečiť riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v prospech občanov a podnikov. Komisia súčasne oznámila uzatvorenie 120 prípadov, v ktorých sa riešili problémy s dotknutými členskými štátmi bez toho, aby musela ďalej konať.

V oblasti zosúladenia vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA 2011/92/EÚ), ktorá zabezpečuje, aby sa vplyv verejných a súkromných projektov na životné prostredie posudzoval pred ich schválením, Európska komisia upozorňuje Slovensko na nedostatky týkajúce sa najmä včasnosti rozhodnutí, možných konfliktov záujmov, ako aj na nedostatok účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

Euróspka komisia ďalej oznámila uzatvorenie súdneho konania o neplnení povinnosti Slovenskej republiky pri skládkach odpadov. Podľa uznesenia Súdneho dvora zaplatilo Slovensko paušálnu pokutu vo výške 1.000.000 EUR, aby sa v budúcnosti účinne zabránilo opakovaniu podobných porušení právnych predpisov EÚ. Podľa dôkazov predložených slovenskými orgánmi boli už všetky časti skládky odpadov Považský Chlmec uzavreté v súlade so  smernicou o skládkach odpadov. Smernice zároveň ustanovuje požiadavky na postupy uzavretia skládky a postupy následnej starostlivosti. Keďže Slovensko do 27. decembra 2018 neplnilo svoje povinnosti, muselo tiež zaplatiť dennú pokutu v celkovej výške 885.000 EUR.

Zároveň sa Európska komisia rozhodla vyslať na Slovensko odôvodnené stanovisko, v ktorom vyzýva na dodržiavanie pravidiel EÚ o rovnosti. Na Slovensku je stále neúmerný podiel rómskych detí umiestňovaný v špeciálnych školách alebo triedach pre deti s mentálnym postihnutím a existujú aj rôzne spôsoby marginalizácie v bežnom vzdelávaní tým, že sa rómske deti zaraďujú do samostatných tried či škôl iba pre Rómov. V nadväznosti na výzvu zaslanú v apríli 2015 prijalo Slovensko niekoľko opatrení na vyriešenie tohto problému. Po dôkladnom vyhodnotení opatrení a sledovaní situácie na mieste Európska komisia dospela k záveru, že ešte nie sú dostatočné. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby reagovalo a podniklo príslušné kroky; v opačnom prípade sa Európska komisia môže rozhodnúť postúpiť záležitosť Súdnemu dvoru EÚ.

Výzva: Centrum ochrany kritickej infraštruktúry

Znížiť škody zapríčinené incidentami na kritickej infraštruktúre (KI), zvýšiť schopnosť reagovať na možné hrozby z pohľadu bezpečnosti, ale aj dosiahnuť kompatibilitu krízových riešení s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) je cieľom národného projektu Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky. 

Centrum ochrany kritickej infraštruktúry, ktoré bude mapovať jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry na Slovensku, vytvorí väzby medzi prvkami kritickej infraštruktúry v gescii ministerstva hospodárstva a jednotlivých prevádzkovateľov takejto infraštruktúry, akými sú elektrárne, plynárne, distribučné spoločnosti s cieľom minimalizovať škody, ktoré môžu vzniknúť ako následok incidentov na kritickej infraštruktúre. Zlepšiť prevenciu a zvýšiť schopnosť reagovať na incidenty majú aj v rámci projektu pripravované modely na simuláciu a vyhodnotenie hrozieb, služba včasného varovania, či metodická podpora a vzdelávanie v oblasti bezpečnej prevádzky jednotlivých prvkov KI. Medzi svetovo najznámejšie krízové situácie patrí napríklad blackout v Taliansku, kedy šestnásťhodinový výpadok elektrickej energie v roku 2003 zasiahol 56 miliónov obyvateľov, či vo Venezuele, kde tento rok vypadla elektrická energia na sedem dní a ochromila fungovanie 23 štátov.

Národný projekt Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky v gescii MH SR je vypracovaný v kontexte Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a v súlade s Koncepciou kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020 schválenou vládou SR. Ministerstvo hospodárstva SR realizuje uvedený národný projekt v rámci prioritnej osi 7 operačného programu Integrovaná infraštruktúra, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti. Celková hodnota nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 20.039.242,79 EUR. Vyzvanie na projekt s dĺžkou trvania 24 mesiacov a alokáciou 20 miliónov EUR uverejnil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dátum uzávierky vyzvania je 6.12.2019.

štvrtok 10. októbra 2019

Umelá inteligencia: Pre takmer polovicu spotrebiteľov sú to roboty

Spotrebitelia čoraz väčšej miere využívajú v bežnom živote moderné digitálne technológie, zároveň však žiadajú lepšiu osvetu. Domnievajú sa, že by firmy aj štátne inštitúcie mali poúčať verejnosť o inováciách ako umelá inteligencia, blockchain či internet vecí. 

Viacerí ešte celkom nepochopili skutočné prínosy technológií - rad ľudí si pod umelou inteligenciou predstaví filmového robota, nie supervýkonné výpočtové systémy, ktoré sú súčasťou nových služieb a atraktívnejších používateľských skúseností. Podľa prieskumu medzi britskými, francúzskymi a nemeckými spotrebiteľmi spoločnosti VMware sa technológie stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života 46% ľudí, ktorí v nich vidia prínos. Napríklad 53% opýtaných si uvedomuje prínos formou lepšej zákazníckej skúsenosti v interakcii s bankami, obchodmi alebo lekári. Takmer tri štvrtiny (71 %) dôverujú týmto novým technológiám natoľko, že by im zverili domáce monitorovanie zdravotného stavu seniorov. Spotrebitelia tiež verí, že nové technológie majú potenciál pomôcť riešiť problémy životného prostredia, napríklad bojovať proti klimatickým zmenám (50 %).

Nástup prevratných technológií však sprevádza problém bezpečnosti a dôvery. Čo sa týka nových služieb a údajov o používateľoch, ktoré zhromažďujú, viac ako dve tretiny (68 %) opýtaných nevie, kto k nim má skutočne prístup. A 66 % je znepokojených, že by ich banka mala prístup k úplným a presným informáciám o ich každodennom živote, vrátane nákupných zvyklostí, stravovacích návykov a cestovanie, aj keby to umožnilo lepšie spravovať ich financie. Obavy môžu čiastočne prameniť z neznalosti, kedy 50 % opýtaných pripúšťa, že nemá dostatok informácií o technológiách ako umelá inteligencia (AI), internet vecí alebo blockchain. Napríklad 45 % spotrebiteľov sa mylne domnieva, že AI je robot. Väčšina respondentov očakáva, že im štát (50 %) a firmy (53 %) pomôžu lepšie porozumieť novým technológiám, a to lepšie osvetou a väčšou transparentnosťou.

Prieskum sa uskutočnil v auguste a septembri 2018 na reprezentatívnej vzorke spotrebiteľov vo Veľkej Británii (> 2000), Francúzsku (> 1000) a Nemecku (> 2000). 

Svetový deň duševného zdravia: V prevencii samovrážd je potrebné spraviť viac

Každých 40 sekúnd zomrie v dôsledku samovraždy jeden človek. Na Slovensku ukončilo minulý rok život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. Ukončiť svoj život sa rozhodli najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov. Tohtoročný Svetový deň duševného zdravia (10. október) má upozorniť práve na skutočnosť, že aj samovraždám je možné predchádzať. 

Podľa štatistík a dostupných zdravotníckych informácií vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy. Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy (41,3%), ale dôvodom boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy, či školské problémy v prípade detí a mladistvých. S tohtoročnou kampaňou Svetového dňa duševného zdravia sa spája aj projekt obnovenej Linky dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie s odbornou garanciou SPsS. Ide o bezplatnú, anonymnú, 24-hodinovú linku, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek dostať pomoc od profesionálov v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím. Odborníci poskytujú na čísle 0800 800 566 emočnú podporu v psychickej kríze, pomoc pri orientácii v ťažkej životnej situácii, informácie, ktoré môžu pomôcť nájsť východisko a kontakty na odborníkov a zariadenia z oblasti psychiatrie. 

NEZABÚDAJME, že:
- o duševné zdravie sa treba starať;
- každý jeden život je dôležitý;
- nikto v ťažkej životnej situácii, ktorá ho vedie k samovražedným myšlienkam, na Slovensku nie je sám;
- hovoriť o samovražde nie je tabu, naopak môže liečiť;
- samovražda nie je osobným zlyhaním a ani jasným signálom duševného ochorenia. 

Depresívna porucha je štatisticky najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Ide o psychickú poruchu, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patrí depresívna nálada, smútok, únava a znížená aktivita, strata záujmov a radosti, úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.

Duševné ochorenia sú zľahčované, pritom duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Do balíka duševného zdravia sa zaraďuje emočná, psychická a spoločenská pohoda. Chrániť si duševné zdravie je však možné len vtedy, ak sa budeme oň starať, rovnako ako to robíme v prípade telesného zdravia a ak sa objavia ťažkosti, nebojme sa požiadať o pomoc, tak ako to robíme pri telesných ochoreniach.