piatok 27. septembra 2019

Aktuálne: Týždeň zelených budov

Týždeň zelených budov na Slovensku vrcholí 27. septembra. Hlavným mottom tohtoročnej kampane je Spoločným úsilím za ekologické, zdravé a klimaticky odolné prostredie pre všetkých. Piatkový festival udržateľnosti Green Day sa uskutoční  v priestoroch auly Ústavu manažmentu STU, Bratislava. 

Programom bude sprevádzať Ladislav Miko alias youtuber Zlý Zajo. Róbert Holý zo Slovenských elektrárni 630 stredoškolákom predostrie tému globálneho otepľovania a možného riešenia. Počas jeho prednášky s názvom Odysea Zeme otvorí rôzne témy ohľadom elektriny, zdrojov energie a problémov s tým súvisiacich. Riešenie vidí v nízkouhlíkových zdrojoch energie, ako sú jadrové, vodné, slnečné a veterné elektrárne. Podujatie príde podporiť aj Peter Varmuža z Yeme, kde vytvorili vlastné zero – waste recyklačné centrum. Až 70 % odpadu z obchodu dokážu zrecyklovať a nepoužívajú ropné plasty, ale kompostovateľné bioobaly. Súčasťou programu bude predstavenie vzdelávacieho projektu a súťaže pre stredoškolákov Ambasádori udržateľnosti. Tímy, ktoré medzi sebou súťažia, pracujú vo virtuálnej platforme SOLVED. Ide o simuláciu skutočného pracovného prostredia. Počas Green Day sa študenti zoznámia aj so základnými princípmi elektromobility. Názorná ukážka a fungovanie elektromobilu im pomôže lepšie pochopiť teóriu o e-mobilite či elektronabíjačkách. 

Podľa Hany Ovesnej v budovách dnes trávime až 90 % svojho času. Zelené budovy sú ohľaduplné k ľuďom, ktorí v nich bývajú a pracujú: zdravý vzduch bez škodlivých látok, správne osvetlenie, tepelný komfort, dostatok priestoru... Ľudia, ktorí pracujú v takýchto budovách sú produktívnejší a majú aj nižšiu chorobnosť. Zelená budova je taká, ktorá je navrhnutá, postavená, prevádzkovaná a využívaná udržateľným spôsobom. Vyššie nároky na architektonické ako aj technologické prevedenie spravidla znamenajú vyššie náklady, no v dlhodobom horizonte sa stanú zdrojom šetrenia nákladov. Súvisiacou témou sú brownfields - pozemky, ktoré sú nedostatočne využívané, zanedbané a často kontaminované a o možnosti ich transformácie. 

EU: Falšovaný tovar

Podľa aktuálnych údajov, ktoré zverejnila Európska komisia, sa v roku 2018 zvýšil počet prípadov, kedy bol pri dovoze do Európskej únie (EÚ) zachytený falšovaný tovar. Príčinou je veľký počet malých balíkov zasielaných expresnou doručovacou službou či poštou. 

Počet zaistených zásielok narástol z 57.433 v roku 2017 na 69.354 v roku 2018, hoci celkové množstvo zaisteného tovaru sa oproti minulému roku znížilo. V roku 2018 sa zaistilo 27 miliónov výrobkov, ktoré porušovali práva duševného vlastníctva. Ich predajná hodnota na čiernom trhu predstavovala takmer 740 miliónov eur. Hlavnou kategóriou zaisteného tovaru boli cigarety, ktoré predstavovali 15 % z celkového množstva zaistených výrobkov. Po nich nasledovali hračky (14 %), obalový materiál (9 %), štítky, etikety a nálepky ( 9%) a odevy (8 %). Výrobky určené na každodennú osobnú potrebu v domácnosti, ako napríklad telová kozmetika, lieky, hračky a elektrické domáce spotrebiče spolu tvorili takmer 37 % celkového množstva zaisteného tovaru.

Najviac tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva pochádzalo aj naďalej z Číny. Severné Macedónsko bolo zase hlavnou krajinou pôvodu falšovaných alkoholických nápojov. Iné nápoje, parfumy a kozmetika pochádzali v prvom rade z Turecka. Európski colníci odhalili veľké množstvo falšovaných hodiniek, mobilných telefónov a príslušenstva, atramentových náplní a tonerov, CD/DVD nosičov a štítkov, etikiet a nálepiek z Hongkongu (Číny). Hlavným pôvodcom počítačového vybavenia bola India, cigarety putovali najmä z Kambodže a obalový materiál z Bosny a Hercegoviny.

Výzva: Zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore ISVS / ITVS

Pomôcť inštitúciám štátnej správy lepšie sa pripraviť na možné kybernetické hrozby je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s alokáciou 20 miliónov EUR. Výzva je určená ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ktoré spadajú pod sektor informačných systémov verejnej správy.

Dopytová výzva je predĺženou rukou národného projektu Riadenie incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe a má za cieľ napomôcť orgánom štátnej správy zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť vo svojej pôsobnosti. Žiadatelia by mali svoje projekty zamerať na jednu zo štyroch hlavných oblastí kybernetickej a informačnej bezpečnosti, a to zvýšenie ochrany pred útokmi z externého prostredia; zvýšenie schopnosti detekcie škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov; ochranu dát, dátových prenosov a komunikácie alebo budovanie bezpečnostného povedomia.

Výzva je určená na projekty s dĺžkou trvania do jedného roka, pričom podpora na jeden projekt môže byť vo výške od 500 tisíc EUR do 5 miliónov EUR. Celková indikatívna výška finančných prostriedkov predstavuje 20 miliónov EUR. Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.
Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

štvrtok 26. septembra 2019

Virtuálna realita: Na liečbu očných chýb

V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave budú pacientov liečiť aj hrou vo virtuálnej realite. Pri hre na Klinike detskej oftalmológie (KDO) sú v 3D okuliaroch pre jednotlivé oči rôzne obrazy. Podobajú sa a princíp binokulárneho videnia je v tom, že mozog ich spojí do jedného zrakového vnemu.

Beáta Bušányová dodáva, že hry sú určené práve na zdokonaľovanie binokulárnych funkcií: „Cvičiť treba opakovane, liečba je dlhodobá a trvá niekoľko mesiacov až rokov.“ Prístroje, ktoré NÚDCH zakúpila vďaka pomoci občianskeho združenia (OZ) Billa ľuďom, sa využívajú pri liečbe porúch binokulárneho videnia a strabizmu, teda škúlenia. Na dosiahnutie želaného efektu je potrebná séria ôsmich cvičení, trvajúcich asi 40 minút, dvakrát do týždňa. Dieťa cvičí pod dozorom špeciálnej ortoptickej sestry. „Na tupozrakosť liečime deti od tretieho roku života, avšak táto liečba má efekt aj u starších detí po siedmom roku života a dokonca aj u dospelých“, konštatuje Bušányová. Liečba hrou dokáže eliminovať aj stres spojený s pobytom v nemocnici. 

Tupozrakosť je očná chyba, ktorou trpia dve až štyri percentá detskej populácie. Spôsobuje, že zraková dráha oka, ktorá doň prenáša zrakové podnety, nie je dostatočne funkčná. Dieťa nemá ostré a priestorové videnie. Jedno z očí je postihnuté viac a treba ho rozcvičiť. Tupozrakosť môže byť spojená s výrazným rozdielom dioptrií medzi očami a strabizmom. Najčastejšie je odhalená v súvislosti s týmito ochoreniami. S liečbou tupozrakosti u dieťaťa je potrebné začať čo najskôr.

AI: Pripravia nás moderné inovačné technológie o zamestnanie?

Európske spoločnosti sú skeptické voči umelej inteligencii (AI). Podľa reprezentatívneho prieskumu European Payment Practices 2019 takmer polovica opýtaných finančných pracovníkov verí, že AI je hrozbou pre pracovné miesta. Dôvera v samovzdelávacie inteligentné systémy je nízka: len jedna z piatich spoločností si dokáže predstaviť, že by sa v oblasti manažmentu pohľadávok spoliehala úplne na umelú inteligenciu. 

„Z prieskumu vyplýva, že európske spoločnosti sú všeobecne skeptické voči využívaniu umelej inteligencie. Jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je zvyšovanie osvety, pretože tým, ktorí okamžite spájajú umelú inteligenciu s predstavou boja človeka proti strojom, často chýbajú potrebné základné informácie“, zdôrazňuje Joachim Göller. So svojím tímom pracuje na riešeniach AI, ktoré podporujú EOS v riadení pohľadávok. „Moja skúsenosť je, že čím viac sa naši kolegovia zaoberajú touto témou, tým je pravdepodobnejšie, že sa ich predsudky zmenšia. Pretože ak pri svojej každodennej práci používate nástroje AI, je zrejmé, že vám pri práci pomáhajú a nie sú pre ňu hrozbou.“ Strach z umelej inteligencie sa odráža aj na skutočnosti, že iba 30 % opýtaných tvorcov finančných rozhodnutí predpokladá, že umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom, zatiaľčo 36 % ju považuje za „úplne nadhodnotenú“.

Ako vyplýva z prieskumu EOS, východoeurópske spoločnosti sú celkovo skeptickejšie ako ich západoeurópski kolegovia. Napríklad len 17 % respondentov vo východnej Európe si dokáže predstaviť, že sa bude úplne spoliehať na AI, v porovnaní s 22 % v západnej Európe. Vo východnej Európe je tiež väčšia obava zo straty pracovných miest, kde si 49 % myslí, že AI predstavuje hrozbu pre pracovné miesta, čo je znepokojenie, ktoré v západnej Európe zdieľa 43 %. Mimochodom, najväčší optimisti v oblasti umelej inteligencie sú Dáni, kde si takmer tretina spoločností (najvyššia hodnota v Európe) dokáže predstaviť, že sa v budúcnosti bude môcť úplne spoliehať na umelú inteligenciu. Aj keď spoločnosti z Európy, ktoré odpovedali na prieskum, sú prevažne skeptické, niektoré vidia potenciál v riešeniach, ktoré ponúka AI. Napríklad štvrtina vidí samovzdelávacie systémy ako nevyhnutnú súčasť riadenia pohľadávok. A 30 % finančných riaditeľov predpokladá, že AI „drasticky zníži“ chybovosť.

V Európe chýba dôvera v umelú inteligenciu
„Viem si dobre predstaviť,že sa môžem úplne spoľahnúť na umelú inteligenciu.“
19 %
Nemôžem sa dočkať, až budem pracovať s umelou inteligenciou pri riadení pohľadávok.“
18 %
„Použitie umelej inteligencie pri riadení pohľadávok ohrozuje pracovné miesta.“
47 %
„Umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom v riadení pohľadávok.“
30 %
„Umelá inteligencia je iba módny výraz a je úplne nadhodnotená.“
36 %

Prieskum oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych krajinách.