piatok 13. septembra 2019

Výzva: Štipendium a cestovný grant

Vysokoškoláci, doktorandi a postdoktorandi s trvalým pobytom na Slovensku sa môžu do 31. októbra t.r. uchádzať o štipendium a cestovný grant Národného štipendijného programu (NŠP) na študijný, výskumný a umelecký pobyt v ktorejkoľvek krajine sveta. 

Štipendiá sú podľa Slovenskej akademickej informačnej agentúre (SAIA) určené pre študentov a doktorandov slovenských vysokých škôl a postdoktorandov pôsobiacich na slovenských vysokých školách a výskumných organizáciách s trvalým pobytom na Slovensku na pokrytie životných nákladov na študijný, výskumný či umelecký pobyt realizovaný počas druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Tiež na študijný, výskumný či umelecký pobyt počas doktorandského štúdia, alebo na výskumný pobyt pre postdoktorandov na vybranej zahraničnej vysokej škole, respektíve výskumnej organizácii.

Program je určený aj na podporu mobilít zahraničných študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov na pobyty na slovenských vysokých školách a výskumných organizáciách. Program je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a SAIA ho administratívne zabezpečuje. Doteraz bolo v rámci programu schválených 1.691 štipendistov zo Slovenska na študijné a výskumné pobyty v rôznych krajinách sveta a vďaka tomuto programu realizovalo na Slovensku študijné pobyty a výskum aj 2.072 štipendistov zo zahraničia.

EU: Boj proti zmene klímy

Európska komisia prijala oznámenie, v ktorom opätovne potvrdila záväzok Európskej únie (EÚ) zvýšiť ambície v oblasti klímy. V rámci príprav na samit o opatreniach v oblasti klímy, ktorý organizuje generálny tajomník OSN 23. septembra v New Yorku, pripomenula, že Európska únia stojí na čele globálnych opatrení v oblasti klímy. 

EÚ v rámci svojich záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody prijala už viaceré konkrétne opatrenia. Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 92 % Európanov podporuje klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 a 93 % občanov EÚ považuje zmenu klímy za vážny problém.

Niektoré zo zistení pre Slovensko:
· Viac ako tri štvrtiny respondentov považuje klimatické zmeny za „veľmi vážny“ problém: SK 78 %, EÚ 79 %).
· Dve tretiny respondentov (SK 66 %, čo je nárast o viac ako 22 percentuálnych bodov a viac ako priemer EÚ - 60 %) tvrdia, že v posledných 6 mesiacoch osobne podnikli kroky na boj proti klimatickým zmenám.
· Podiel respondentov, ktorí pravidelne používajú alternatívy šetrné k životnému prostrediu nahrádzajúce ich súkromné vozidlo, sa tiež zvýšil o 11 percentuálnych bodov na 29%, (EÚ 37 %).
· Veľká väčšina respondentov na Slovensku sa domnieva, že je dôležité, aby ich vláda stanovila ciele na zvýšenie množstva využívanej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 (SK 89 % , EÚ 92 %) a poskytovala podporu na zlepšenie energetickej účinnosti do roku 2030 (SK 88 %, EÚ 89 %).
· Viac ako 9 z 10 respondentov (91 %, EÚ 92 %) podporuje cieľ, aby sa EÚ stala do roka 2050 klimaticky neutrálnou.
· 53 % respondentov uviedlo, že EÚ musí zabezpečiť prístup k energiám pre všetkých občanov (EÚ 61 %).
· 44 % respondentov podporuje viac investícií do obnoviteľných zdrojov energie (EÚ 60 %).
· V rámci energetických priorít EÚ na nasledujúcich 10 rokov 42 % slovenských respondentov považuje za dôležité udržať ceny energií na čo najnižšej možnej cenovej úrovni (EÚ 37 %), 37 % respondentov požaduje znížiť celkovú spotrebu energií v EÚ (EÚ 30 %), 21 % požaduje znížiť dovoz energií (EÚ 13 %), 32 % investovať do rozvoja technológií na výrobu čistej energie (EÚ 47 %).
· 74 % respondentov pozná energetické štítky EÚ (EÚ 79 %), 86 % z nich tieto štítky ovplyvnili pri nákupe elektrických spotrebičov.

Upozorňujeme: Najväčšie podnikové mailové hrozby

Vyše 90 % kybernetických útokov dnes začína phishingovými emailami - ich cieľom sa za posledný rok stalo najmenej 75 % firiem a organizácií. Šesť najväčších hrozieb pre podnikové emaily aktuálne prestavujú spamy, malvér, phishingové útoky, zneužitie podnikových e-mailov (BEC), zdieľanie firemnej pošty a falošné domény (spoofing). 

Podľa spoločnosti GFI Software dnes prostredníctvom emailov preniká do firemných sietí 92 % všetkého malvéru, pričom 90 % všetkých kybernetických útokov začína phishingovými mailami. V roku 2019 je podľa niektorých odhadov poslaných a prijatých okolo 300 miliárd obchodných a osobných emailov každý deň a toto číslo do budúcnosti porastie, hlavne vo firemnej sfére. Rastúca mailová prevádzka predstavuje stále zaujímavejší cieľ pre kybernetických útočníkov, ktorí využívajú nedostatočne zabezpečené infraštruktúry hlavne SMB spoločností. 

Najväčším nebezpečenstvom sú podľa skúseností zákazníkov GFI aktuálne tieto hrozby:
1. Spamy – odhaduje sa, že denne je odoslaných okolo 130 miliárd spamových emailov a spamová pošta predstavuje 40 % všetkých prijatých obchodných mailov. Spamy zaťažujú poštový server, firemnú sieť a znižujú produktivitu práce používateľov, ktorí ju musia manuálne mazať.

2. Malvér – emaily sú hlavným distribučným kanálom škodlivého softvéru do firemných sietí. Ak hoci aj jediný používateľ z celej firmy neopatrne klikne na podozrivý odkaz v maile, nakazí celú sieť rizikom, napr. zašifrovania kritických dát ransomvérom. Najviac sú ohrození používatelia v odvetví veľkoobchodu, ťažobného priemyslu, poľnohospodárstva, výroby a vo verejných organizáciách.

3. Phishing – phishingové útoky majú za cieľ vylákať z užívateľa kľúčové informácie (heslá, čísla platobných kariet a pod.). Za posledný rok bolo phishingovými útokmi napadnutých 75 % všetkých firiem a organizácií, najviac sú ohrozené sektory platobných, cloudových/hostingových a finančných služieb.

4. BEC podvody – zneužitie firemných mailových adries (BEC – Business Email Compromise) je najrýchlejšie rastúcou emailovou hrozbou. Útočníci sa vydávajú za firemného zamestnanca, ktorý napríklad autorizuje finančné transfery, a môžu tak podvodom spôsobiť veľké straty. Odhaduje sa, že v priebehu piatich rokov takto vznikli škody za 12,5 miliardy USD.

5. Zdieľanie emailov – bezmyšlienkovité zdieľanie emailov s kolegami, partnermi ale aj externými dodávateľmi je bežná prax v mnohých spoločnostiach. Odhadom sa takto zdieľa až 29 % všetkých firemných mailov. Ak obsahujú citlivé informácie, podstatne zvyšujú riziko ich zneužitia.

6. Falošné domény – pomocou tzv. „spoofingu“ je možné vytvoriť e-mail so známou (a dôveryhodnou) doménou, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť, že ho príjemca otvorí a klikne na odkaz. S rovnakým cieľom sa vytvárajú domény takmer vyzerajúce ako tie známe - typicky „micrsoft.com“.

„Elektronická pošta je predovšetkým pre SMB firmy životne dôležitým obchodným nástrojom, ale zároveň je aj zdrojom značných bezpečnostných rizík. Popri školeniach zamestnancov a tradičných anti-spamových a antivírusových nástrojoch je dnes potrebné využiť aj ďalšie technické prostriedky na obranu pred emailovými útokmi, ako je napríklad filtrovanie obsahu emailov na kľúčové slová, patch management poštového softvéru či anti-spoofingové technológie na ochranu domény“, odporúča Zdeněk Bínek.

štvrtok 12. septembra 2019

Novinka: Fond SK-NIC

Spoločnosť SK-NIC, a.s. podporuje každoročne rôzne projekty a má záujem pokračovať v tomto trende aj naďalej. Na zefektívnenie celého procesu zriadila Fond SK-NIC, z ktorého sa budú nové projekty podporovať. Pre rok 2019 je vyčlenených 100.000 EUR.

Vyhlásenie tohtoročnej výzvy na predkladanie projektov SK-NIC predpokladá na konci septembra. V spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu bola na realizáciu zberu žiadostí a vyhodnocovania projektov zvolená Nadácia Pontis.

V tohtoročnej výzve sa z Fondu SK-NIC podporia projekty zamerané na kybernetickú bezpečnosť a internetové vzdelávanie, ktorých realizácia neprekročí jeden rok. Vybrané projekty získajú financie v rozmedzí od 2.500 EUR do 10.000 EUR. Cieľom je pomôcť realizovať výborné nápady a tým pomôcť rýchlejšie odštartovať významné IT služby a technológie. Uchádzači o finančnú podporu sa všetky potrebné informácie dozvedia na webe SK-NIC a zároveň na webe Nadácie Pontis.


Osobný bankrot: Nový rekord

Počet osobných bankrotov vyhlásených na Slovensku v jednom mesiaci dosiahol novú historickú hodnotu. V auguste zbankrotovalo 1.639 obyvateľov Slovenska. 

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast o viac ako 21 percent. V porovnaní s júlom, kedy zbankrotovalo 1.589 dlžníkov, ich počet v auguste vzrástol o viac ako 3 percentá. Najviac osobných bankrotov bolo v auguste vyhlásených v Nitrianskom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji. Z celkového počtu bankrotov vyhlásených v auguste pripadla väčšina, konkrétne 59,85 percenta, na mužov, pričom ženy tvorili 40,15 percenta. Najväčšou skupinou dlžníkov boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s takmer tretinovým podielom, pričom súdy vyhlásili konkurz aj na jedného tínedžera a osemdesiatničku.

Z dlhodobých štatistík spoločnosti zároveň vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca augusta 2019 zbankrotovalo 33.116 občanov Slovenskej republiky, z toho 11.111, teda viac ako tretina, za osem mesiacov tohto roka.