WIFI 6: Čo treba vedieť pri kúpe

S vyše 9 miliardami zariadeniami na celom svete a ich každoročným predpokladaným nárastom o ďalšie 3 miliardy sa Wi-Fi stáva všadeprítomné. Dopyt po pripojení 24 hodín denne, 7 dní v týždni neustále stúpa. V kancelárii sme si osvojili mobilné zariadenia, tablety, notebooky aj iné zariadenia a zamestnanci očakávajú, že budú môcť pracovať kedykoľvek a kdekoľvek. Prístup k internetu sa zmenil na nevyhnutnú súčasť práce aj osobného života.

Väčšina výrobcov Wi-Fi uvádza na trh prístupové body na Wi-Fi už s podporou nového štandardu. Wi-Fi 6 alebo 802.11ax je najnovší štandard bezdrôtových lokálnych sietí WLAN, ktorý prináša zvýšenie efektivity využitia prenosového kanála pomocou technológie OFDMA dlhodobo využívanej v mobilných sieťach. Tam, kde sa predchádzajúce generácie Wi-Fi zameriavali na zvyšovanie prenosových rýchlostí jednotlivých zariadení, je Wi-Fi 6 (označovaná aj HE – High Efficiency), navrhnutá tak, aby okrem zýšenia prenosových rýchlostí priniesla aj efektívnejšie využitie kanála viacerými klientskými zariadeniami a znížila zahltenie pri ich prístupe k prenosovému médiu. V praxi to znamená, že aj veľký počet súčasne komunikujúcich zariadení dostane primeranú konektivitu. Zlepší sa najmä dátová priepustnosť v oblastiach s vysokou hustotou klientských zariadení - v bytových domoch, kancelárskych budovách, na letiskách, konferenciách a podobne. V sieťach postavených čisto na Wi-Fi 6 technológii dôjde v porovnaní s Wi-Fi 5 (802.11ac) až k štvornásobnému zvýšeniu priepustnosti.

Wi-Fi 6 je ďalším kúskom, ktorý zapadá do evolučnej skladačky bezdrôtových sietí. Keď podniky premýšľajú nad kúpou Wi-Fi 6, je dôležité pochopiť, ktoré komponenty sú užitočné a ktoré nie. „Wi-Fi 6 má reálny potenciál pozitívne ovplyvniť nielen siete s vysokou hustotou, ale všetky siete a organizácie. Oproti Wi-Fi 5 prináša spätnú kompatibilitu aj so zariadeniami operujúcimi v pásme 2,4 GHz. Najväčší prínos však bude mať rozhodne pre prostredia postavené čisto na novom štandarde“, uvádza Veronika Marasová. Kedy upgradovať na Wi-Fi 6?
· Ak prevádzkujete bezdrôtové siete s vysokou hustotou klientských zariadení a máte kontrolu aj nad ich obmenou a plánujete v blízkej dobe nákup Wi-Fi 6 zariadení.
· V prípade, že vaše bezdrôtové siete prevádzkujete na štandardoch 802.11a/b/g/n, alebo vaša 802.11ac sieť dovŕšila EoL/EoS (End of Life, End of Support).
· Ak máte rozpočet ktorý potrebujete minúť a chcete sa pripraviť na príchod Wi-Fi 6 klientských zariadení očakávaný koncom 2020.

„Podniky by mali pri nákupe skorých riešení 802.11ax venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu ochrany investícií. Sieťové výrobky, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú, sú založené na tom, čo výrobcovia veria, že bude odrážať ratifikovanú normu. Najlepšie je zabezpečiť, aby produkty uvádzali stav Wi-Fi 6 alebo certifikovaný. Ak vidíte kompatibilný, nemusím platiť, že produkty sú certifikované alianciou Wi-Fi," dodal Perry Correll. Ratifikácia normy 802.11ax sa očakáva začiatkom roku 2020. Presné načasovanie je však stále neisté. Je dôležité poznamenať, že najvýznamnejšie zmeny sa nachádzajú v prvých pozmeňovacích návrhoch.

Bezpečnosť: Chyby zamestnancov

Aj napriek množstvu zautomatizovaných postupov je to stále ľudský faktor, ktorý dokáže jednotlivé procesy v priemysle vystaviť riziku. Chyby spôsobené či už zámerným, alebo neúmyselným konaním zamestnancov tvorili v minulom roku podľa správy Kaspersky Stav kybernetickej bezpečnosti v priemysle až 52 % týchto prípadov. 

Narastajúca zložitosť a náročnosť fungovania priemyselných odvetví si vyžaduje zvýšenú ochranu, ako aj schopnosť poskytovať ju. A hoci je to prioritou takmer každej z firiem, reálne do nej investuje len približne 57 % z nich. Firmy čelia nedostatku IT špecialistov, súčasne si však operátori OT/ICS sietí nie sú úplne vedomí dôsledkov narušenia kyberbezpečnosti. Teda aj to je dôvodom, prečo sú to práve pochybenia zamestnancov, ktoré spôsobujú polovicu všetkých ICS incidentov, akými sú napr. infekcie malvérom, či iné, závažnejšie cielené útoky. 

Až štyri z piatich spoločností (81 %) považujú digitalizáciu operačných sietí za jednu z najdôležitejších úloh v tomto roku. Je to aj tým, že firmy pôsobiace v priemyselných odvetviach sa pripravujú na digitalizáciu priemyselných sietí a prijatie štandardov Industry 4.0. Ale aj napriek všetkým výhodám, ktoré navzájom poprepájaná infraštruktúra prináša, je hlavným rizikom práve kyberbezpečnosť. Dostatočná úroveň ochrany a efektívne výsledky sú dosiahnuteľné jedine vtedy, ak spoločnosti zainvestujú do špecializovaných opatrení a vysokokvalifikovaných odborníkov. Problémom je tiež kumulovanie funkcií. Až v takmer polovici spoločností (45 %) sú zamestnanci zodpovední za IT bezpečnosť, zodpovední taktiež za OT/ICS siete, pričom tieto úlohy kombinujú so svojou ďalšou - inou rovnako zásadnou pracovnou náplňou. A to predstavuje bezpečnostné riziko. Hoci sa prevádzkové a podnikové siete stále viac spájajú, odborníci na oboch stranách môžu mať odlišné prístupy (37 %) a ciele (18 %) v otázkach kyberbezpečnosti, čo môže spôsobovať konflikty v riešeniach.

Výzva: Posledné dni pre výskumno-vývojové centrá

Ešte do 30. augusta 2019 majú firmy a podniky možnosť predkladať svoje projekty v rámci piatich výziev zameraných na strategické priemyselné výskumno-vývojové centrá. Na tieto výzvy je z operačného programu Výskum a inovácie vyčlenených spolu 100 miliónov eur.

 
Výzvy sú rozdelené tematicky do piatich domén: prostriedky pre 21. storočie, Priemysel pre 21. storočie, Zdravé potraviny a životné prostredie, Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel a Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie. Cieľom výziev je podpora nových alebo existujúcich priemyselných výskumno-vývojových centier. Každý subjekt sa bude môcť zúčastniť iba na 1 projekte, či už v pozícii žiadateľa alebo partnera – každý predkladaný projekt bude musieť byť unikátny skladbou žiadateľ/partner/partneri v rámci všetkých 5 výziev. Pre informácie k výzvam je k dispozícii e-mail: info@vyskumnaagentura.sk. Výzvy sú zverejnené na opvai.sk.

Prehľad finančných alokácií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre jednotlivé výzvy (k výške zdrojov EÚ je vyčlenená príslušná výška finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v súlade so Stratégiou financovania Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 – 2020):

Doména Dopravné prostriedky pre 21. storočie	21 900 000 EUR
Doména Priemysel pre 21. storočie	37 400 000 EUR
Doména Zdravé potraviny a životné prostredie	12 500 000 EUR
Doména Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel	16 500 000 EUR
Doména Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie	11 700 000 EUR

Aktuálne: Elektronický občiansky preukaz s čipom

Vláda SR v stredu 21. augusta 2019 schválila návrh nového znenia zákona upravujúceho problematiku občianskych preukazov. Každý občan s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky by tak mal získať do konca roku 2021 elektronický občiansky preukaz s čipom. Odhaduje sa, že do roku 2021 bude potrebné vydať elektronické doklady pre asi 900-tisíc detí do 15 rokov a asi pre 500-tisíc občanov starších ako 65 rokov.

V súvislosti s projektom elektronického zdravotníctva má mať do 31. decembra 2021 každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na našom území občiansky preukaz s čipom ako autentifikačný prostriedok pre prístup k záznamom z elektronickej zdravotnej knižky. V súčasnosti nemajú takýto doklad najmä dve skupiny občanov: občania do 15 rokov, ktorí podľa súčasnej legislatívy nemajú nárok na občiansky preukaz a občania starší ako 65 rokov, ktorí majú občiansky preukaz bez čipu. Navrhuje sa preto, aby sa týmto skupinám občanov vydával občiansky preukaz bez podoby tváre, ktorý bude vizuálne identický so štandardným občianskym preukazom, avšak bez fotografie a podpisu držiteľa, keďže sa bude vydávať z úradnej moci na základe údajov z Registra fyzických osôb (RFO). Tento doklad bude vydávaný automaticky: pri narodení občana, pri udelení štátneho občianstva osobe do 15 rokov a  pri prihlásení sa občana mladšieho ako 15 rokov na trvalý pobyt na našom území.

Občiansky preukaz bez podoby tváre maloletého bude mať platnosť 15 rokov (aby nebolo nutné vymieňať si ho, kým sa nedosiahne vek 15 rokov, pri ktorom už platí povinnosť mať štandardný občiansky preukaz). Na jeho platnosť nebude mať vplyv ani prípadné vydanie štandardného občianskeho preukazu pre dieťa do 15 rokov na účely cestovania, ktorý bude mať kratšiu platnosť (v takom prípade bude môcť byť občan držiteľom oboch dokladov). Nový občiansky preukaz bez podoby tváre sa vydá na požiadanie pri jeho strate alebo odcudzení, pri zmene v ňom zapísaných údajov alebo pri nefunkčnosti elektronického čipu. Ak sa nájde stratený alebo odcudzený občiansky preukaz bez podoby tváre dieťaťa do 15 rokov a jeho zákonný zástupca ešte nepožiadal o vydanie nového, nový doklad bez podoby sa vydá automatizovane.

Ďalšou skupinou sú občania starší ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľmi OP s čipom – tejto skupine občanov sa rovnako ako deťom vydá preukaz bez fotografie a podpisu na základe dát z RFO a zašle sa im na adresu trvalého pobytu. Pri strate či krádeži budú musieť o nový doklad požiadať, v takom prípade im bude bezplatne vydaný štandardný elektronický OP s čipom – teda aj s fotografiou a podpisom.

Trend: Vyššie výdavky na bývanie

Slováci mesačne vynakladajú najviac finančných prostriedkov na bývanie. Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu a plyn zhltnú až vyše štvrtinu z rozpočtu priemernej slovenskej domácnosti. Druhou najnákladnejšou zložkou sú potraviny a nealkoholické nápoje, na ktoré vynakladajú 17 % z celkových výdavkov domácnosti.

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej zvyšujúce sa ceny energií sa podpisujú pod to, že medziročne musia Slováci minúť viac peňazí práve na bývanie. Ročný účet priemernej štvorčlennej rodiny porastie v tomto roku o desiatky eur. Za plyn si priplatí od 11 do 50 eur ročne, za teplo približne 22 eur, elektrina vytiahne z peňaženiek od 7 do 80 eur za rok a drahšia voda zvýši ročné výdavky približne o 9 eur.

Najmenej peňazí sa dáva na vzdelávanie, a to len 2 % z celkových mesačných výdavkov. Podobný trend však možno badať naprieč európskymi krajinami. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najviac míňajú Európania práve na bývanie (24,5 %), nasleduje doprava (13 %) a potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky v reštauráciách a hoteloch (8,8 %) a na rekreáciu a kultúru (8,5 %). Zaujímavosťou je, že na Slovensku výdavky na bývanie zaznamenali v rámci 28 krajín Európskej únie jeden z najvyšších nárastov. Ešte v roku 2007 boli na úrovni 14 %. Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie aj vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku (+ 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %). „Nie je prekvapením, že vzhľadom na životný štýl, práve Španieli míňajú spomedzi krajín EÚ najviac peňazí v reštauráciách a baroch, a to až 15 % z ich celkových mesačných výdavkov. Najmenej je to v Rumunsku, a to necelé 2 %, čo, samozrejme, súvisí s finančnou situáciou v krajine", dopĺňa analytička.