On-line: Kúpanie v kvalitnej vode

Pred nami je ďalší horúci víkend, ktorí mnohí strávia pri vode. Aktuálne informácie o stave sledovaných prírodných a umelých kúpalísk na Slovensku nájdete aj tento rok na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR. Tento týždeň bola vyhovujúca kvalitu vody na 14 prírodných kúpaliskách. Povolenie na prevádzku malo 207 umelých kúpalísk a 587 bazénov. 

Medzi vyhovujúce prírodné kúpaliská patria Zlaté piesky, Kuchajda, Slnečné jazerá (Bratislavský kraj), rekreačná oblasť Kunovská priehrada Sobotište (Trnavský kraj), Liptovská Mara – Liptovský Trnovec (Žilinský kraj), plážové kúpalisko – jazero v Banskej Bystrici, Ružiná pri obci Divín, Teplý Vrch – Pláž Drieňok, Teplý Vrch – Pláž Ormet (Banskobystrický kraj), Delňa, Veľká Domaša – Tišava (Prešovský kraj) a Zemplínska Šírava - Medvedia hora, Zemplínska Šírava – Hôrka a Vinianske jazero (Košický kraj). 

Naopak zákaz kúpania z dôvodu prekročených medzných hodnôt chlorofylu a cyanobaktérií a nízkej priehľadnosti vody pre verejnosť naďalej pretrváva na Zelenej vode – Kurinci. Nevyhovujúca kvalita vody je v lokalitách Ružín – prítoky, Vodná nádrž Duchonka a Lipovina – Bátovce. Výsledky laboratórnych analýz preukázali nevyhovujúcu kvalitu vody na kúpanie zo zdravotných dôvodov aj na Ružíne a na Štrkovisku Čaňa. Znížená priehľadnosť bola podľa hygienikov zaznamenaná na Šintavských baniach a zvýšená farba na vodnej ploche Tona v Šuranoch. Znížená priehľadnosť a zvýšená farba bola na Lipovine – Bátovce, voda na kúpanie v ostatných zdravotne významných ukazovateľoch však je vyhovujúca.

Prekročenie mikrobiologických ukazovateľov kvality vody na kúpanie bolo preukázané v B5 detskom bazéne na Termálnom kúpalisku (TK) Vincov les Sládkovičovo, vonkajšom bazéne v Rekreačnom zariadení Pstružné v Revúcej, v dojazdovom bazéne tobogánu na Letnom kúpalisku (LK) Topoľčany, vo vonkajšom bazéne v ThermalParku Nitrava v Poľnom Kesove. Prekročenie biologického ukazovateľa kvality vody na kúpanie bolo zistené na základe ostatných odberov v detskom bazéne na Biokúpalisku Borovica v Lozorne. Bol tiež vydaný zákaz prevádzky pre nevyhovujúcu mikrobiologickú kvalitu vody na kúpanie v detskom bazéne na Kúpalisku Bretka.

EU: Inovačné projekty v oblasti bezpečnosti, digitalizácie, životného prostredia aj inklúzie

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) rozhodol o financovaní 20 mestských projektov s celkovou hodnotou 82 miliónov EUR. Tieto projekty predložili mestá v rámci 4. ročníka výzvy na predkladanie návrhov na mestské inovačné aktivity, realizované v regióne Hauts-de-France.

Napríklad Piraeus (Grécko), Tampere (Fínsko) a Turín (Taliansko) získali granty na projekty, ktoré budú chrániť a znižovať zraniteľnosť verejných priestranstiev v súlade s akčným plánom na rok 2017 v rámci Bezpečnostnej únie. Financovanie EÚ bude tiež podporovať inovatívne riešenia v oblasti digitálnej transformácie, zodpovedného využívania miest v mestách a v boji proti chudobe v ďalších 17 mestách.

Víťazné projekty zahŕňajú štyri kategórie:
Mestská bezpečnosť: Pireus (Grécko), Tampere (Fínsko), Turín (Taliansko)
Príklad: Pireus zriadi miestnu radu na prevenciu kriminality aj jednotné miesto vstupu pre obete trestných činov.

Digitálny prechod: Gavà (Španielsko), Heerlen (Holandsko), Lisabon (Portugalsko), Ravenna (Taliansko), Rennes (Francúzsko), Växjö (Švédsko), Viedeň (Rakúsko)
Príklad: V Lisabone spoločnosť VoxPop uľahčí spätnú väzbu od používateľov s cieľom zlepšiť systém mobility mesta.

Trvalo udržateľné využívanie pôdy, riešenia založené na prírode: Baia Mare (Rumunsko), Breda (Holandsko), Latina (Taliansko), Prato (Taliansko), Plymouth (Spojené kráľovstvo)
Príklad: Ambíciou projektu GreenQuays je renovácia 7.500 m2 mestskej oblasti v Brede a zdieľanie ich inovatívnej technológie regenerácie ekosystémov s ostatnými mestami v Európe.

Mestská chudoba: Bergamo (Taliansko), Getafe (Španielsko), Miláno (Taliansko), Seraing (Belgicko), Landshut (Nemecko)
Príklad: V Landshute bude projekt Domov a starostlivosť poskytovať osobitné zdravie a starostlivosť o deti rodinám s jedným rodičom.

Piata a posledná výzva na predkladanie žiadostí v rámci mestských inovačných akcií bude vyhlásená v septembri 2019. Bude to posledná príležitosť pre mestá v rámci súčasného rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014-2020 získať financie na inovačné akcie v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva, obehového hospodárstvo, kvality ovzdušia a demografických zmien. Víťazné mestá budú vyhlásené v druhom štvrťroku 2020.

Inteligentné zariadenia: V moderných automobiloch

Existujú dva spôsoby, ako si automobiloví nadšenci zaobstarajú vozidlo plne prepojené s internetom. Buď k nim s touto výbavou prichádza priamo z výrobnej linky, alebo mu technologický „tuning“ doprajú samotní vodiči množstvom doplnkových inteligentných zariadení. Kým obe z možností poskytujú väčší zážitok z jazdy či cestovania, na druhej strane však inteligentné zariadenia poskytujú úplne nový priestor na ich zneužitie.

Potvrdil to aj nedávny prieskum spoločnosti Kaspersky. Zakaždým, keď sa nejaká technológia medzi používateľmi udomácni, rastie aj bezpečnostné riziko s ňou spojené. Z tohto dôvodu sa experti rozhodli zistiť, či tieto správy o bezpečnosti zariadení internetu vecí mali nejaký vplyv na výrobcov inteligentných zariadení určených pre automobilový priemysel. Výskumníci analyzovali niekoľko náhodne vybraných zariadení, vrátane automobilovej diagnostickej jednotky pre OBD s bluetooth, merača tlaku v pneumatikách, monitorovacieho systému teploty, inteligentného alarmu, GPS zariadenia a palubnej kamery ovládanej cez mobilnú aplikáciu.

Ich zistenia boli pozitívnym prekvapením: zatiaľ čo odvetvie IoT (tzv. internet vecí) sa častokrát považuje za zraniteľný segment, doplnková tzv. smart výbava automobilov sa v testoch ukázala ako bezpečná až na pár menších zraniteľností. Odhalené riziká sa týkali najmä systému na ovládanie dynamiky riadenia, zariadenia s možnosťou ovládať signál z monitorovacieho systému v pneumatikách, a to najviac znepokojujúce – riziko pri zariadení umožňujúcom otvoriť dvere na aute pomocou alarmu. Všetky spomínané prvky sa však iba ťažko implementujú, prípadne zlodejovi neposkytnú žiaden okamžitý či priamy výsledok.

Aby boli inteligentné zariadenia v aute ešte bezpečnejšími
1. Keď sa rozhodujete o tom, ktorú časť vášho vozidla chcete spraviť inteligentnejšou, v prvom rade zvážte možné bezpečnostné riziká. Radšej si dvakrát rozmyslite, či má vaše nové zariadenie niečo dočinenia s telemetriou auta či prístupom k jeho “kritickým funkciám”.

2. Pred kúpou zariadenia si trochu posurfujte internetovými stránkami a skúste si vyhľadať rôzne novinky či informácie o jeho zraniteľných miestach. Je pravdepodobné, že zariadenie, ktoré ste si zadovážili, už bolo preverené bezpečnostnými technikmi a prípadné nedostatky boli odstránené alebo aspoň zaplátané.

3. Kúpiť si najnovšie zariadenie na trhu nemusí byť vždy ten najlepší nápad. Môžu sa v nich nachádzať štandardné bugy alebo nedostatky, ktoré zatiaľ vývojármi a technikmi neboli objavené. Ideálne je zadovážiť si také zariadenie, ktoré už prešlo niekoľkými aktualizáciami softvéru.

4. Vždy premýšľajte nad mobilným rozmerom svojho zariadenia, obzvlášť, ak pracuje pod operačným systémom Android. Aplikácie sú veľmi nápomocné a uľahčujú život, ale keď je raz smartfón zasiahnutý malvérom, mnoho vecí nemusí dopadnúť najlepšie.

Novinka: Prvý automat na lieky

Prvé zariadenie prevádzkované automatizovaným výdajným systémom v lekárni na Slovensku sa v rámci pilotného projektu nachádza v Bratislave. Do konca roka by mali pribudnúť ďalšie štyri takéto automaty aj mimo hlavného mesta.

Cieľom je poskytnúť pacientom pridanú hodnotu vo forme dostupnosti produktov bez časovej obmedzenosti. Napríklad v čase, kedy sú lekárne mimo otváracích hodín. Výdajný lekárenský automat tak bude verejnosti dostupný nonstop a má plniť doplnkovú úlohu pri poskytovaní služieb pacientom. Doplnkovému charakteru lekárenského automatu je prispôsobená tiež skladba produktov. Aktuálne je sortiment rozdelený do šiestich regálov, v ktorých sa nachádza vyše 60 položiek z viacerých kategórií, väčšinou bežne dostupných aj v lekárni.

Prvý z pätice automatov je od začiatku augusta 2019 zabudovaný do priečelia lekárne v podchode na Trnavskom mýte v Bratislave. Ďalšie dva prístroje by potom mali pribudnúť rovnako v hlavnom meste a ostatné dva by sa do konca tohto roka mali nachádzať v Košiciach.

EU: Až 80 % Slovákov sa cíti byť Európanmi

Slovensko patrí ku krajinám, ktorých obyvatelia dôverujú  Európskej únii (EÚ) menej, než je celoeurópsky priemer, hoci sa za európskych občanov považuje až 80 %. Vyplýva z nového prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky sú podľa Európskej komisie (EK) najlepšie od prieskumu z júna 2014. 

Dôvera občanov k EÚ dosiahla najvyššiu úroveň za päť rokov a zostáva nad úrovňou dôvery k národným vládam alebo parlamentom. Platí to aj pre Slovensko, kde 44 % Slovákov dôveruje EÚ (priemer v EÚ bol 46 %), a 46 % projektu EÚ nedôveruje. Ide však o vyššiu mieru dôvery ako v prípade národných inštitúcií: slovenskému parlamentu dôveruje len 27 % opýtaných (64 % mu nedôveruje) a vládu vníma pozitívne 29 % respondentov (negatívny pohľad má 65 %). Vo všetkých 28 členských krajinách vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 % ľudí. Na Slovensku sa však európskymi občanmi cíti byť až 80 % Slovákov, pričom 77 % opýtaných by sa rado dozvedelo viac o svojich právach občanov EÚ a 63 % tvrdí, že tieto práva pozná.

Väčšina obyvateľov EÚ vníma ako hlavné hrozby súčasnosti migráciu a klimatickú zmenu, Slováci sa tiež boja migrácie (35 %), potom terorizmu (20 %) a trápi ich aj stav verejných financií (18 %). Prevažne pozitívny názor majú na súčasný stav národnej ekonomiky (49 % ju považuje za dobrú, 46 % za zlú). Finančnú situáciu vo vlastnej domácnosti vnímajú z veľkej časti stabilne (60 % svoju finančnú situáciu hodnotí ako dobrú, 34 % ako zlú). Pohľad občanov Slovenska na budúcnosť slovenského hospodárstva sa od minulého roka zmenil k lepšiemu. Štvrtina ľudí si myslí, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepší a 55 %, že zostane stabilná. Na otázku, kde vidia momentálne najväčšie problémy krajiny, Slováci odpovedali, že ide najmä o zvyšovanie cien a životných nákladov (37 %), situáciu v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení (36 %) a hospodársku situáciu (17 %).

V priemere 81 % Európanov podporuje voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ, na Slovensku tieto slobody uznáva 82 % respondentov. Celkom sa 77 % Slovákov vyjadrilo v prospech spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ a jednotnej meny euro. Za najpozitívnejší prínos EÚ považujú Slováci voľný pohyb a spoločnú menu (41 %) a potom mier v Európe (40 %).