SR: Samovrážd je viac

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. O samovraždu sa pokúsilo celkovo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií ukončiť svoj život touto cestou sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov. Štyri samovraždy spáchali aj deti vo veku do 14 rokov. Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú u detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy. Štatistika zachytáva aj štyri samovraždy maloletých detí (dvaja chlapci a dve dievčatá) a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, z toho 11 z nich sa týkalo chlapcov. V oboch kategóriách je to o jeden prípad viac ako rok predtým.

Najviac prípadov, viac ako 600, bolo hlásených v rokoch 2008 až 2010 a v roku 2013. Z dlhodobého hľadiska je počet vlaňajších 533 dokonaných samovrážd menší ako priemer, čo predstavuje 548 prípadov. Pre samovraždu sa častejšie rozhodnú muži. Vlani prvýkrát klesol počet mužských samovrážd pod 80 percent (425 prípadov). Naopak, podiel samovrážd žien vzrástol na 20,3 percenta. Samovražda u žien prevažovala najviac vo veku od 60 do 69 rokov.
Od roku 2014 majú stúpajúcu tendenciu samovražedné pokusy pravidelne zamestnaných. V roku 2018 prevýšili počet nezamestnaných o 23 pokusov.

Galileo: Opäť funguje

Európsky satelitný navigačný systém Galileo obnovil poskytovanie služieb. Výpadok trval 6 dní od minulého piatka (12. 7.). 

Európska agentúra pre globálne navigačné satelitné systémy (GSA) uviedla, že komerční používatelia už môžu vidieť signály zotavenia navigačných služieb a služieb časovej synchronizácie, aj keď sa ešte dajú očakávať isté fluktuácie. Počas výpadku zostala v prevádzke len pátracia a záchranná služba (SAR), ktorá sa používa na lokalizáciu a pomoc ľuďom v núdzi, napríklad na mori alebo v horách. Podľa GSA problém spôsobila porucha prístrojov pozemných kontrolných centier satelitov. Čiastočne funkčný zostal aj systém "európskeho GPS", ktorý ponúka sústava družíc Galileo a ktorý vyšiel EÚ na vyše desať miliárd eur. Tento systém, ktorý využíva údaje až 30 družíc, je zameraný na poskytovanie geolokačných služieb so zatiaľ bezkonkurenčnou presnosťou. Tieto služby majú byť plne k dispozícii v roku 2020, kedy svojou presnosťou prevýšia ponuku amerického systému GPS, ruského systému GLONASS či čínskeho konkurenta Beidou. 

Na rozdiel od amerických, ruských alebo čínskych konkurentov je projekt Galileo civilný, čiže bol navrhnutý tak, aby ho mohli prevádzkovať civilné subjekty a aby slúžil predovšetkým civilným potrebám. Systém je funkčný od decembra 2016, ale stále je v takzvanej pilotnej fáze poskytovania prvotných služieb, ktorá predchádza fáze plnej prevádzkovej služby.

Systém Galileo v súčasnosti poskytuje tri typy služieb založených na satelitnej navigácii: otvorená služba (GOS) na určovanie polohy a času a na navigáciu; pátracia a záchranná služba (SAR) na zisťovanie polohy tiesňových signálov a verejne regulovaná služba, čiže kódovaná služba určená pre subjekty verejného sektora na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách, ako sú napríklad vojenské operácie. Cieľom tretieho typu služieb je zabezpečiť kontinuitu služieb aj v tom najkrízovejšom prostredí. Používateľom spomedzi štátnych subjektov poskytuje spoľahlivú a plne kódovanú službu počas núdzových alebo krízových situácií celoštátneho významu, ako sú napríklad teroristické útoky.

Výzvy: Pre údaje, e-government aj cloud

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) zverejnil tri dopytové výzvy, ktoré sa týkajú výmeny údajov medzi úradmi, zlepšovania e-governmentu, ako aj migrácie informačných systémov do vládneho cloudu.

O financie v dopytových výzvach môžu žiadať všetky subjekty verejnej správy.  Podmienkou je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktoré posúd ÚPVII a následne budú môcť žiadatelia predkladať už žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Schvaľovať ich budú odborní hodnotitelia. Nasleduje vydanie rozhodnutia a podpis zmluvy so žiadateľom. Paralelne sa robia aj verejné obstarávania, aby sa celý proces urýchlil. Výzvy sú vyhlásené ako otvorené a žiadosti o nenávratný finančný príspevok sa budú schvaľovať v hodnotiacich kolách. Uzávierka prvého z nich je 21. októbra. Projekty budú financované z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a z jeho prioritnej osi 7, uzatvára ÚPVII.

V rámci výzvy Manažment údajov, ktorej cieľom je systematický manažment dát v informačných systémoch verejnej správy, môžu byť podporené oblasti ako čistenie údajov, interná integrácia či konsolidácia údajov. Prílohou výzvy je aj vzorový projekt pre žiadateľa, ktorý mu pomôže s prípravou. Jednotlivé projekty môžu získať nenávratný finančný príspevok od 200.000 do 5 miliónov eur. Spolu je na projekty vyčlenených 26,7 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). 

Na elektronické služby pre občanov a podnikateľov, teda na elektronické služby verejnej správy je zameraná výzva Malé zlepšenia eGov služieb. Ide napríklad o jednoduchšie formuláre, notifikácie o stave služby, či možnosť vybaviť nejakú službu cez telefón alebo on-line, a to bez toho, aby bolo treba dokladať ďalšie papiere, či chodiť po úradoch. Výzvou chce ÚPVII zvýšiť využívanie e-služieb. Projekty musia riešiť také služby, ktoré už v súčasnosti preukazujú minimálne 5000 podaní ročne. Nenávratné finančné príspevky z tejto výzvy budú poskytnuté vo výške 200.000 až 5 miliónov eur. Na projekty poputuje z EFRR 28,1 milióna eur.

Výzva Migrácia informačného systému verejnej správy do cloudovej infraštruktúry ako služby uľahčí potenciálnym žiadateľom migrovať svoje informačné systémy do vládneho cloudu. Žiadatelia tým ušetria svoje financie, ktoré by inak museli investovať do správy vlastných informačných systémov. Projekty úspešných žiadateľov budú podporené sumou od 200.000 až 1,5 milióna eur. Spolu je na ne vyčlenených 7,5 milióna eur, takisto z EFRR.

5G: Súčasné smartfóny nedokážu naplno využiť potenciál 5G

Smartfóny boli ikonickým zariadeniami a základom úspechu 3G a 4G. Podľa reportu ConsumerLab spoločnosti Ericsson si väčšina spotrebiteľov myslí, že dnešné smartfóny nemôžu naplno využiť možnosti, ktoré ponúka 5G. Až 50% spotrebiteľov sa domnieva, že budú stále existovať aj s nástupom 5G, ale že ich do roku 2025 z veľkej časti nahradia inteligentné AR okuliare.

Predpovede spotrebiteľov odrážajú aj názory odborníkov. „Smartfóny budú za päť rokov mŕtvou technológií. Namiesto nich budeme využívať inteligentné okuliare", tvrdí Johan Hagegar z IMRSV centra inovácií AR / VR. Smartfóny, ako ich poznáme dnes, podľa neho nebudú v dlhodobom horizonte schopné využiť všetky výhody, ktoré prinesie 5G, napríklad holografické aplikácie. Marteen Ectors, riaditeľ pre inovácie z Legal & General, si myslí, že obrazovky budú úplne nahradené: „Zo sveta, ktorému dominujú obrazovky sa presunieme k iným spôsobom premietanie obrazov, ako sú napríklad trojrozmerné projekcie. Ruka v ruke s nimi nastúpi aj inteligentné okuliare s ich potenciálom pre komerčné účely."
Celkom 4 z 10 používateľov si myslia, že v budúcnosti nebudeme potrebovať mobilné obrazovky. Iní sa domnievajú, že sa súčasná generácia smartfónov bude vyvíjať spolu s 5G. Predstavia nové funkcie a stanú sa ústrednými bodmi alebo diaľkovým ovládaním pre iné zariadenia. Takmer všetci respondenti požadujú od smartfónov predĺženú životnosť batérie a väčšiu pamäť. Celkom 47% z nich očakáva, že telefóny budú disponovať niekoľkými kamerami, vrátane vstavanej 360 stupňové kamery. Používatelia ďalej požadujú 3D hologramové projektory (30%), sofistikovanejšie zabezpečenie podobné autentizáciu DNA (29%) a technológiu, ktorá im možní senzoricky vnímať textúry skrze obrazovku (25%).

Najnovšia štúdia Ericsson ConsumerLab je založená na 35.000 rozhovoroch s používateľmi smartfónov vo veku od 15 do 69 rokov v 22 rôznych krajinách. Za účelom získania pohľadu na hodnoty, ktoré má 5G pre zákazníkov, bolo vykonané ďalších 22 rozhovorov s poprednými odborníkmi, vrátane akademikov a vedúcich pracovníkov pracujúcich pre telekomunikačných operátorov, výrobcov headsetov a čipov, štart-upov a think-tankov.

Upozorňujeme: Nebezpečné modely klimatizácie

Spoločnosť FAST PLUS informuje o probléme 2 modelov mobilnej klimatizácie Sencor. Pri ich prevádzke môže dôjsť k závažnému poškodeniu vnútornej elektroinštalácie. 

Ide o mobilné klimatizácie Sencor SAC MT1221CH a SAC MT1222CH. Ich majitelia by mali kontaktovať centrálu spoločnosti FAST PLUS, ktorá u nich vykoná servisný zásah. Zákazníci tiež môžu výrobok vrátiť v predajni, kde ho zakúpili a získať späť plnú kúpnu cenu. Okamžite ich však prestaňte používať!

Pri niektorých modeloch bolo totiž zistené, že kabeláž elektroinštalácie je zle uchytená. Pri prevádzke tak hrozí skrat a zničenie výrobku. Do 1. júla t. r. firma dostala dve hlásenia o týchto problémoch. Modely mobilných klimatizácií pritom prešli všetkými mechanickými, elektrickými a chemickými testami potrebnými na uvedenie na trh EÚ.