Upozorňujeme: Podvodný e-mail ZSE

Západoslovenská energetika (ZSE) upozorňuje na pravdepodobnosť hekerského útoku a odporúča neotvárať e-mail v mene ZSE (z adresy faktura@zse.sk). 

Na spoločnosť sa obrátilo prvých 5 osôb, pričom niektoré nie sú ani zákazníkmi ZSE, s otázkami o doručenom emaili s predmetom upomienky. Obsahuje tiež prílohu s príponou ".exe", ktorá môže po otvorení poškodiť počítačový systém prijímateľa. Spoločnosť ZSE neprevádzkuje emailové konto faktura@zse.sk a nie je ani odosielateľom predmetnej správy. Spotrebiteľovov a obchodných partnerov upozorňuje, aby prílohu neotvárali, keďže sa nemôže vylúčiť ani to, že cieľom odosielateľa môže byť hekerský útok škodlivým softvérom v prílohe emailu. 

ZSE analyzuje možné kroky na ochranu dobrého mena a obrátila sa tiež na Národný bezpečnostný úrad, s ktorým situáciu konzultuje. Zákazníci ZSE majú možnosť overiť si úhradu svojich pohľadávok na zákazníckej linke 0850 111 555 alebo prostredníctvom online zákazníckej zóny na stránke zse.sk.

EU: Geografické blokovanie

Len niekoľko mesiacov po začatí uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní už 50 % občanov Európskej únie (EÚ) vie o jej opatreniach na boj proti situáciám, keď obchodníci neodôvodnene diskriminujú zákazníkov. Treba však zlepšiť informovanosť o osobitných digitálnych právach zakotvených v právnych predpisoch EÚ, keďže len 29 % respondentov vedelo, ktoré práva sa ich konkrétne týkajú.

Za posledné štyri roky sa počet používateľov internetu, ktorí sa snažia získať cezhraničný prístup k obsahu, takmer zdvojnásobil (z 8 % v roku 2015 na 15 % v roku 2019). Najobľúbenejšie druhy obsahu vyhľadávané cezhranične sú audiovizuálne diela (9 % respondentov) a hudba (8 %). Tento trend bude pravdepodobne pokračovať, a to najmä u mladých ľudí. Percentuálny podiel respondentov vo veku 15 až 24 rokov, ktorí sa pokúsili získať prístup k týmto službám v zahraničí, predstavuje takmer dvojnásobok podielu, ktorý pripadá na celkový počet respondentov (28 %).
Najbežnejším dôvodom získať prístup k takémuto obsahu je nedostatočná dostupnosť v krajine pobytu respondentov (44 %). Na druhej priečke je želanie mať širší výber (39 %). Väčšina z tých, ktorí sa nesnažili pristupovať k obsahu určenému pre používateľov v inej krajine EÚ, by však stále mala o takúto možnosť záujem. To platí najmä v audiovizuálnom sektore (31 %) a hudbe (29 %), a osobitne v prípade mladších generácií.

Prieskum Eurobarometra je súčasťou prebiehajúceho hodnotenia Európskej komisie zameraného na potreby spotrebiteľov a trhové podmienky v odvetviach, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú pravidlá geografického blokovania, prípadne sa na ne vzťahujú len čiastočne. Bude podkladom pre prvé preskúmanie pravidiel plánované na marec 2020, ktoré sa bude zaoberať otázkou, či treba rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia. Z prieskumu napríklad jasne vyplýva, že spotrebitelia cezhranične s najväčšou obľubou vyhľadávajú audiovizuálne a iné elektronické diela chránené autorskými právami, ako sú streaming a sťahovanie hudby, elektronické knihy či hry. Súčasné pravidlá sa na tento druh obsahu nevzťahujú. Je však pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti im právne predpisy EÚ začnú venovať osobitnú pozornosť.

Novinka: Informácie o nájomnom za pozemky

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v spolupráci s okresnými úradmi zverejnilo na svojej webstránke priemerné výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy. Údaje o obvyklej výške nájomného sú zverejnené podľa jednotlivých katastrálnych území. 

Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov stanovila pre nájomcov novú povinnosť, podľa ktorej sú povinní viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru. Údaje z formulárov boli následne použité na stanovenie obvyklej výšky nájomného za rok 2018 pre každé katastrálne územie v SR, ktorá sa vypočítala ako priemerná výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku pre každé katastrálne územie osobitne. Obvyklá výška nájomného sa bude určovať a zverejňovať každoročne.

Agrorezort vyhodnotil aj najčastejšie chyby a nedostatky pri vypĺňaní formulárov zo strany nájomcov. Išlo o duplicitne podané formuláre jedného nájomcu pre to isté katastrálne územie s rôznymi údajmi či neúplné údaje vo formulároch, kedy boli napríklad vyplnené len údaje o prenajatej výmere, ale údaje o dohodnutom alebo zaplatenom nájomnom nie.
Problémom boli aj nesprávne uvedené výmery prenajatej poľnohospodárskej pôdy alebo nesprávne uvedené hodnoty dohodnutého alebo zaplateného nájomného, prípadne oboch. Okresné úrady v takýchto prípadoch vyzývali nájomcov na nápravu a predloženie nových, opravených, respektíve doplnených sumárnych údajov. Údaje o obvyklej výške nájomného podľa jednotlivých katastrálnych území za rok 2018 sú zverejnené na stránke mpsr.sk/ovn2018.

Bankrot: V 2. štvrťroku zbankrotovalo 4.338 obyvateľov Slovenska

V júni 2019 bolo na Slovensku vyhlásených 1.430 osobných bankrotov a v druhom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 4.338. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), je to o 22,37 % viac než v prvom štvrťroku 2019 s 3.545 osobnými bankrotmi.

V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2019 zbankrotovalo až o 26,03 % viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.442 občanov Slovenska. V júni 2019 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji - 312, najmenej v Bratislavskom kraji - 60. Zároveň bolo zrušených 1.139 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z tohto počtu až 1.068 bolo zrušených pre nedostatok majetku, čo znamená, že dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani jedno euro. Iba 6,41 % dlžníkov bolo oddlžených predajom majetku, z ktorého boli veritelia uspokojení aspoň v minimálnej miere.

V druhom štvrťroku tohto roku počet osobných bankrotov dosiahol 4.338, čo je prvýkrát, kedy ich počet v jednom kalendárnom štvrťroku prekročil hranicu 4.000 osobných bankrotov. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom s 3.545 osobnými bankrotmi je to o 22,37 % viac. V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2019 zbankrotovalo o 26,03 % viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.442 občanov.

Od roku 2006, kedy začal platiť na Slovenskú inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2019 zbankrotovalo už 29.888 dlžníkov.

EU: Európsky akt o kybernetickej bezpečnosti

Nové celoeurópske pravidlá majú vo všeobecnosti posilniť kybernetickú bezpečnosť on-line služieb a spotrebiteľských zariadení.

Poskytujú Európe základný rámec pre certifikáciu produktov, procesov a služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom taktiež posilňujú mandát Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť. Tento permanentný mandát zahŕňa väčšie zodpovednosti a taktiež aj zdroje na lepšiu podporu členských štátov pri riešení hrozieb a útokov v danej oblasti.

Európska komisia však okrem týchto pravidiel navrhla v septembri 2018 aj vytvorenie Európskej siete a centra kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť s cieľom lepšie zamerať a koordinovať dostupné finančné prostriedky na spoluprácu, výskum a inovácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

V súvislosti so aktom o kybernetickej bezpečnosti stanovila Európska rada v máji 2019 tiež sankčný režim, ktorý umožňuje Európskej únii zaviesť reštriktívne opatrenia na odradenie od kybernetických útokov, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre členské štáty EÚ.