SAV: Dva nové granty

Slovenská akadémia vied (SAV) spustila v júni dva nové grantové programy – Program grantov pre doktorandov SAV (DoktoGrant) a Mobilitný a reintegračný program SAV (MoRePro). Výzvy na podávanie žiadostí o grant a prihlášok do programu sú už otvorené. 

V prípade DoktoGrant budú podporené vedecké projekty študentov dennej formy doktorandského štúdia realizovaného v rámci organizácií SAV.  Cieľom je finančne podporiť kvalitné projektové návrhy, ktoré budú tvoriť ucelenú časť v rámci projektov riešených počas doktorandského štúdia a ktoré je možné realizovať v priebehu jedného roka. Žiadostí je možné podávať do 31. augusta t. r.

Cieľom MoRePro je prilákať na pracoviská SAV špičkových domácich i zahraničných vedcov. Na jednej strane je snahou poskytnúť im adekvátne a motivujúce podmienky na ich vedeckú prácu, na strane druhej sa od týchto vedcov očakáva skvalitnenie výskumného prostredia a vedeckých výstupov. SAV chce takýmto spôsobom prilákať budúcich lídrov, ktorí budú rozvíjať výskumné témy v medzinárodnom kontexte. Žiadosti je možné podávať do 6. septembra t. r.

DESI 2019: Slovensko na 21. mieste

Európska komisia zverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2019, ktorý monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Európy a sleduje pokrok krajín Európskej únie (EÚ), pokiaľ ide o ich digitálnu konkurencieschopnosť. 

Krajiny, ktoré si v súlade so stratégiou EÚ pre jednotný digitálny trh stanovili ambiciózne ciele a prispôsobili im svoje investície, dosiahli v relatívne krátkom čase lepšie výsledky. To je jeden z hlavných záverov tohtoročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti. Skutočnosť, že najväčšie ekonomiky EÚ nepatria k digitálnym lídrom, však naznačuje, že pokiaľ má EÚ zostať na svetovej úrovni konkurencieschopná, musí sa rýchlosť digitálnej transformácie zvýšiť.
Ako je na tom Slovensko?
· Slovensko obsadilo 21. priečku z 28. krajín EÚ, ide o pokles o jedno miesto oproti minulému roku.
· Dobré výsledky v oblasti ľudského kapitálu (podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ), zlepšenie v oblasti prepojiteľností na internet, využívaní internetových služieb a verejných digitálnych služieb.
· Pripojenie na internet: Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste, pokles o 1 miesto oproti 2018; nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o pokrytie pevným širokopásmovým pripojením. Pripojených je 88 % domácností (predtým 89 %), čo je stále pod priemerom EÚ (97 %). Slovensko sa zlepšilo v oblasti rýchleho širokopásmového pokrytia (NGA) pripojením 86 % domácností (čo je nad priemerom EÚ, ktorý je 83%).
· Počet Slovákov, ktorí nikdy nepoužili internet, klesá (13%). V oblasti ľudského kapitálu je Slovensko na 18. mieste spomedzi krajín EÚ (skóre 44.2), čo je pod priemerom Únie (skóre 48,0). 60 % slovenských firiem uviedlo, že nedokáže obsadiť pracovné miesta, ktoré si vyžadujú odbornosť v oblasti ICT (priemer v EÚ je 53 %).
· Internetové obchody na nákup a predaj tovaru a služieb využíva na Slovensku čoraz viac ľudí, pričom takmer tri štvrtiny z nich sú zapojené do sociálnych sietí. V oblasti integrácie digitálnych technológií podnikmi skončilo Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ. každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie (52 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 46 %) a iba 13 % firiem je vysoko digitalizovaných (priemer EÚ 18 %).
· Slovensku sa dobre darí aj v ukazovateli otvorených údajov (Slovensko dosiahlo rekordné 8. miesto a prekročilo priemer EÚ) a zlepšuje sa v poskytovaní digitálnych verejných služieb pre podniky. V oblasti digitálnych verejných služieb je Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je hlboko pod priemerom EÚ.

Závery DESI 2019 v rámci EÚ
· Pripojiteľnosť (konektivita) sa zlepšila, ale naďalej nepostačuje na riešenie čoraz náročnejších potrieb.
· Viac ako tretina ekonomicky aktívnych Európanov nemá základné digitálne zručnosti, aj keď väčšina pracovných miest si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti a len 31 % má pokročilé zručnosti pri používaní internetu.
· 83 % Európanov surfuje na internete najmenej raz týždenne ( v roku 2017 to bolo 75) len 11 % obyvateľov EÚ nikdy nebolo online.
· Podniky čoraz viac využívajú digitálne technológie, ale elektronický obchod rastie pomaly.
· V uverejnenej hodnotiacej tabuľke digitálnej agendy týkajúcej sa žien sa uvádza, že krajiny EÚ, ktoré sú digitálne konkurencieschopné, sú aj lídrami v účasti žien na digitálnom hospodárstve. Avšak v sfére IKT pretrvávajú veľké nerovnosti medzi mužmi a ženami- ženy zarábajú v týchto odvetviach v priemere o 19% menej ako muži a tvoria len 17% odborníkov na IKT.

SR: Nová mobilná platobná služba

Mastercar a Visa s viacerými slovenskými bankami spustili službu Apple Pay aj na Slovensku. Podobne ako konkurenčná Google Pay umožňuje mobilné platby v obchodoch, aplikáciách a na webových stránkach.

Bezpečnosť je riešená tak, že skutočné čísla kariet nie sú uložené v zariadení ani na serveroch Apple. Namiesto toho je v bezpečnostnom prvku zariadenia priradené, šifrované a bezpečne uložené jedinečné číslo účtu. Každá transakcia je autorizovaná jednorazovým dynamickým bezpečnostným kódom.

Apple Pay funguje na tých istých bezkontaktných termináloch, ktoré spotrebitelia využívajú pri platbách kartami. K využívaniu služby sa už v stredu prihlásili napríklad Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, J&T Banka či mBank.

Kryptomeny: Len jeden z desiatich ľudí chápe, ako fungujú

Rýchlosť, ktorou spotrebitelia využívajú kryptomeny, sa spomaľuje. Mnohí spotrebitelia stále úplne nerozumejú tomu, ako kryptomeny fungujú, čo brzdí ich rozšírenie a širšie využitie. 

Až štyria z piatich opýtaných (81 %) si nikdy nekúpili kryptomenu, čo dokazuje, ako je ich používanie v bežnom platobnom styku, či vo forme investície stále vzdialené realite. Prieskum Kaspersky však zistil, že mnoho spotrebiteľov by chcelo kryptomeny používať, no v ceste im stojí nedostatok informácií o tejto technológii. Okrem toho, veľa ľudí, ktorí si mysleli, že vedia, s čím majú dočinenia, neskôr upustili od využívania kryptomien. Takmer pätina opýtaných (18 %) tak spravila preto, lebo používanie kryptomeny začalo byť pre nich príliš komplikované z technického hľadiska. Nepochopenie systému fungovania kryptomien môže viesť k nedôvere voči tejto forme uchovávania peňazí. Tretina (31 %) respondentov napríklad uviedla, že podľa nich sú kryptomeny dosť nestále a skôr, ako ich začnú aktívne používať, by sa mali ustáliť. Medzi spotrebiteľmi tiež panuje názor, že kryptomeny tu nebudú večne. Až jedna tretina (35 %) verí, že kryptomeny sú len akýmsi výstrelkom doby, ktorým sa neoplatí zaoberať.

Aj napriek tomu, že záujem širokej verejnosti o kryptomeny už možno dosiahol svoj vrchol, stále existuje dopyt po využívaní tejto technológie. Takmer každý šiesty (14 %) opýtaný uviedol, že zatiaľčo teraz kryptomenu nepoužíva, chcel by ju v budúcnosti vyskúšať. Medzi spotrebiteľmi však stále existujú pochybnosti – často podnietené strachom, že ohrozujú svoje financie. Približne 19 % spotrebiteľov má skúsenosť s hekerskými útokmi na rôznych kryptoburzách. Kyberkriminálnici tiež vytvárajú falošné e-peňaženky, aby prilákali ľudí na neuvážené investovanie svojich peňazí. Až 15 % spotrebiteľov sa už takýmto spôsobom stalo obeťou podvodov s kryptomenami.

Trend: Prísnejšie bankové úvery

Malé a stredné podniky (MSP) v Európe môžu mať sťaženú situáciu pri získavaní úverov z bánk. Na tomto finančnom zdroji sú pritom, vďaka ústretovej politike Európskej centrálnej banky, závislé. Bankové úvery dnes predstavujú 70 % externého financovania malých a stredných podnikov v Európe, kým v USA je to len 40 %.

„Banky sú v dôsledku ukončenia realizácie regulačného rámca Basel III spoločne so zavádzaním počiatočnej fázy Basel IV nútené sprísniť podmienky poskytovania úverov MSP. Napríklad Basel III zvýši minimálnu požiadavku na vstupný kapitál firmy z 8 na 10,5 %. S tým potom môžu súvisieť vyššie celkové náklady aj prísnejšie požiadavky na zabezpečenie úveru, a to predovšetkým spoločností s podpriemernou bonitou. Snaha Európskej komisie (EK) o vytvorenie jednotného kapitálového trhu sťaží financovanie MSP a môže zhoršiť ich prístup k bankovým úverom", upozornil Peter Mucina. Firmy tak podľa neho budú nútené hľadať alternatívne spôsoby financovania formou nebankových inštitúcií alebo investorov. Na nebankové inštitúcie sa stále vzťahuje menej právnych obmedzení. Možno očakávať, že v nasledujúcich rokoch budú značne posilňovať a MSP ich budú čoraz viac začleňovať do svojich finančných portfólií.

Aj napriek tomu, že sa Európska komisia vo svojej iniciatíve tzv. Únie kapitálových trhov snaží zlepšiť financovanie MSP, ešte nejaký čas potrvá, než sa malí a strední podnikatelia bez problémov dostanú k finančným úverom. A to aj napriek tomu, že sú chrbticou globálnej ekonomiky. Predstavujú viac ako 99 % všetkých európskych nefinančných spoločností a zamestnávajú viac ako 90 miliónov ľudí, čo predstavuje takmer 70 % celkovej zamestnanosti v nefinančnom sektore a takmer 60% celkovej hrubej pridanej hodnoty.