SR: Pri výbere mobilu alebo tabletu rozhoduje výbava

Slováci sa pri kúpe mobilného telefónu alebo tabletu zameriavajú najmä na hardvérovú a softvérovú výbavu. Tieto parametre sú kľúčové pre 47 % respondentov. Cena je dôležitá pre 42 % opýtaných, nasledujú zákaznícka starostlivosť a servis (6 %), dostupnosť príslušenstva (3 %) a pôvod výrobku (2 %). 

Podľa prieskumu, ktorý pre Inštitút hospodárskej politiky, n. o., (IHP) vykonala agentúra NMS Market Research na reprezentatívnej vzorke 1.040 respondentov cenová senzitivita je pri kúpe mobilných zariadení vyššia u žien ako u mužov. Cena zariadenia zohráva vyššiu úlohu aj u starších vekových kategórií obyvateľstva. Dôležitosť hardvérového a softvérového vybavenia postupne s narastajúcim vekom klesá. Pre nadpolovičnú väčšinu oslovených pri výbere mobilného operátora je zároveň kľúčová cena za volania, SMS a dáta. Pre tretinu respondentov boli rozhodujúcim faktorom spoľahlivosť siete a pokrytie a pre 8 % opýtaných to boli podmienky a viazanosť.

Nadchádzajúca generácia mobilných 5G sietí je zatiaľ pre Slovákov neznámou. O jej výhodách nemá dostatok informácií až 40 % opýtaných. Vymeniť operátora, ktorý by ako prvý uviedol na trh 5G sieť, by sa rozhodlo 17 % respondentov. Najväčšiu skupinu prirodzene tvorila najmladšia veková skupina.
5G sieť zvládne obslúžiť až milión zariadení pripojených na jeden štvorcový kilometer, čo vytvorí priestor na nástup novej éry Internetu vecí (IoT).

EU: Štvrtá správa o stave energetickej únie

Európske politiky realizované počas posledných piatich rokov vo všetkých oblastiach nasmerovali Európsku úniu (EÚ) správnou cestou, takže si mohla plne osvojiť zásadu prechodu na čistú energiu, využiť hospodárske príležitosti, ktoré z toho vyplývajú, vytvárať rast a pracovné miesta a zdravšie životné prostredie pre spotrebiteľov. 

Energetická únia popri modernizácii európskej politiky v oblasti energetiky a klímy podporuje v súlade so záväzkami EÚ prijatými na základe Parížskej dohody prechod európskeho hospodárstva na čistú energiu v kľúčových odvetviach s akcentom na zabezpečenie sociálne spravodlivého prechodu. K správe sú priložené dva dokumenty preukazujúce pokrok dosiahnutý v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Komisia zároveň predkladá aj správu o vykonávaní strategického akčného plánu pre batérie a oznámenie o efektívnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v politike EÚ v oblasti energetiky a klímy. Energetická únia posilnila vnútorný trh s energiou a zvýšila energetickú bezpečnosť EÚ vďaka investíciám do novej inteligentnej infraštruktúry (vrátane cezhraničnej). Zabezpečila sa nová moderná koncepcia príslušného trhu a bol zavedený mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi založený na princípe solidarity, ktorý umožňuje účinnejšie a efektívnejšie reagovať na potenciálne krízy. Ergetická transformácia si vyžaduje komplexnú hospodársku a spoločenskú transformáciu všetkých odvetví hospodárstva a spoločnosti, aby sa do roku 2050 uskutočnil prechod ku klimatickej neutrálnosti.

Aktualizovaný legislatívny rámec umožnil EÚ udržať si vedúce postavenie, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, keďže zvýšil úroveň ambícií na rok 2030 vo viacerých odvetviach súvisiacich s energetikou, počnúc zvýšenými cieľmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti až po ciele týkajúce sa emisií z osobných automobilov, dodávok a nákladných áut. Okrem nového legislatívneho rámca zaviedla Európska komisia súbor podporných opatrení na zabezpečenie hladkého prechodu európskeho priemyslu, regiónov a miest. Bolo zavedených viacero cielených iniciatív s cieľom zaručiť všetkým regiónom a občanom rovnaký prospech z energetickej transformácie. Jednou z týchto iniciatív je Európska aliancia pre batérie. V súvislosti s posilnenou stratégiou pre priemyselnú politiku bolo európske odvetvie výroby batérií označené za strategický hodnotový reťazec pre EÚ. K správe o energetickej únii je pripojená samostatná správa o vykonávaní strategického akčného plánu pre batérie.

V druhom oznámení, ktoré bolo dnes uverejnené, sa vyzýva na posilnenie demokratickej zodpovednosti v rámci rozhodovacieho procesu na základe Zmluvy o Euratome. Európska komisia zriadi skupinu expertov na vysokej úrovni na posúdenie súčasného stavu vykonávania Zmluvy o Euratome s cieľom zvážiť, ako by sa na základe súčasnej zmluvy mohla zlepšiť jej demokratická zodpovednosť. Komisia v uvedenom oznámení žiada Európsky parlament a Radu, aby zvážili, ako by zdaňovanie energie mohlo prispieť k lepšiemu plneniu cieľov politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy, a ako by prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v procese prijímania rozhodnutí medzi členskými štátmi mohol pomôcť naštartovať pokrok v tejto oblasti. Táto oblasť činnosti nadväzuje na plán Komisie na postupný prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v procese prijímania rozhodnutí vo všetkých oblastiach zdaňovania, ktorý bol prvýkrát uverejnený v januári.

Brexit: Nové povinnosti

Situácia okolo odchodu Veľkej Británie z Európskej únie ostáva zatiaľ nejasná. Firmy, ktoré plánujú naďalej obchodovať so Spojeným kráľovstvom, sa musia pripraviť na nové povinnosti. Spoločnosti, ktoré do Veľkej Británie dovážajú tovar v hodnote nižšej ako 135 libier (157 eur) čaká nová registračná povinnosť pre potreby platby dane z pridanej hodnoty. 

„Registrácia je jednoduchá a trvá iba niekoľko minút. Túto povinnosť však netreba zbytočne odkladať na reálny začiatok brexitu", radí Peter Pavuk. Európske firmy budú účtovať DPH v mieste nákupu, teda v Spojenom kráľovstve. Musia sa tak zaregistrovať na britskom colnom úrade HMRC (Her Majesty's Revenue and Customs). Pri registrácii firma dostane jedinečné identifikačné údaje, ktoré budú pri zásielkach do Veľkej Británie využívať. Celý proces registrácie prebieha online na stránke britskej vlády www.gov.uk. „Po úspešnej registrácii zákazník oznámi identifikačné údaje HMRC svojej kuriérskej spoločnosti a bude ich tiež uvádzať na faktúrach", dodal Peter Pavuk.

Firmy, ktoré chcú po brexite plynulo pokračovať v obchodovaní s partnermi vo Veľkej Británii, by nemali zabúdať aj na ďalšie povinnosti. V prvom rade je potrebné požiadať o registračné a identifikačné číslo hospodárskych subjektov, takzvané EORI. Registrácia do EORI je jednoduchá a firmy ju môžu realizovať prostredníctvom webovej stránky Finančnej správy. 

Umelá inteligencia: Slovenskí odborníci sa spájajú

Prvé stretnutie na pôde Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave zorganizovali Slovenská technická univerzita v Bratislave, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Americká obchodná komora v SR a IT asociácia Slovenska.

Odborníci z prostredia akadémie, biznisu a verejnej správy z celého Slovenska minulý týždeň diskutovali, čo by najviac pomohlo rozvoju umelej inteligencie na Slovensku, ktorá má čoraz väčší vplyv na všetky oblasti našich životov. Cieľom ich stretnutia je vypracovať odporúčania pre rozvoj a využitie umelej inteligencie na Slovensku. Jedným z bodov diskusie bol tiež plán založenia Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie — Slovak-AI, ktorého víziou je pôsobiť ako základňa pre transformáciu slovenskej ekonomiky založenej na technológiách využívajúcich umelú inteligenciu s ohľadom na etické zásady. Slovak-AI má ambíciu stať sa európskym uznávaným hráčom a partnerom významných medzinárodných štruktúr. Centrum bude spájať a zastupovať záujmy subjektov pôsobiacich v umelej inteligencii, čo umožní nielen prispievať k definovaniu potrieb pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku, ale najmä k rozvoju talentu a významnému posilneniu výskumu v umelej inteligencii a transferu do praxe.

Umelá inteligencia už dnes ponúka zefektívňovanie ľudskej produktivity, transformuje hospodárstvo, vzdelávanie i spoločnosť. Rýchlo a efektívne preto musí reagovať aj Slovenská republika, ktorá patrí podľa OECD medzi najohrozenejšie krajiny, ktoré budú čeliť radikálnym zmenám na trhu práce vplyvom umelej inteligencie. Európska komisia predstavila Koordinovaný európsky plán pre umelú inteligenciu, ktorý vypracovala s členskými štátmi EÚ na podporu rozvoja a využívania umelej inteligencie v Európe. Ak chce Slovensko využiť potenciál umelej inteligencie na Slovensku, a tiež efektívne využiť európske zdroje, musí v čo najkratšom čase definovať hlavné priority v oblasti umelej inteligencie.

EÚ: Prvá snímka čiernej diery

Čierne diery sú mimoriadne koncentrované kozmické telesá, ktoré obsahujú neuveriteľné množstvá hmoty na malom priestore. Majú extrémny vplyv na svoje okolie: zakrivujú časopriestor a prehrievajú akýkoľvek materiál, ktorý do nich vstúpi. Zachytená snímka odhaľuje čiernu dieru v strede obrovskej galaxie v súhvezdí Panna s názvom Messier 87. Táto čierna diera sa nachádza 55 miliónov svetelných rokov od Zeme a jej hmota je 6,5 miliardy ráz väčšia oproti nášmu Slnku.

Historicky prvé pozorovanie čiernej diery je výsledkom rozsiahlej medzinárodnej výskumnej spolupráce v rámci programu Event Horizon Telescope (EHT), kde zohrávali kľúčovú úlohu výskumníci financovaní z prostriedkov Európskej únie (EÚ). Tento významný vedecký úspech predstavuje prelom v našom chápaní čiernych dier, potvrdzuje predpovede Alberta Einsteina o všeobecnej teórii relativity a otvára nové brány pátraniu v našom vesmíre. Aby sa dalo priamo pozorovať bezprostredné okolie tejto čiernej diery, cieľom iniciatívy EHT bolo zmodernizovať a prepojiť celosvetovú sieť ôsmich rôznych teleskopov. Nachádzajú sa v ťažko prístupných lokalitách vo veľkej nadmorskej výške – od španielskej Sierry Nevady cez sopky na Havaji a v Mexiku či pohoria v Arizone až po čilskú púšť Atacama a Antarktídu. Na tejto významnej medzinárodnej operácii sa zúčastňuje viac ako 200 výskumných pracovníkov z Európy, Ameriky a východnej Ázie.

Európska rada pre výskum poskytuje finančné prostriedky vedcom zapojeným do spolupráce v rámci EHP prostredníctvom týchto projektov v rámci programu EÚ Horizont 2020 a 7. rámcového programu:
- Projekt BlackHoleCam s objemom 14 miliónov eur, ktorého cieľom je zachytávať, merať a skúmať čierne diery. Tento šesťročný výskumný projekt realizujú od roku 2014 traja vedúci výskumníci a ich tímy: konkrétne profesor Heino Falcke z Radboudovej univerzity v Nijmegene (ktorý takisto predsedá vedeckému výboru EHT), Michael Kramer z Inštitútu Maxa Plancka pre rádioastronómiu a Luciano Rezzolla z Goetheho univerzity vo Frankfurte.
- Projekt RadioNet, v rámci ktorého sa podporuje konzorcium 27 inštitúcií v Európe, Južnej Kórei a Južnej Afrike. Ich cieľom je integrovať infraštruktúry svetovej úrovne v záujme výskumu v oblasti rádioastronómie. Patria sem rádioteleskopy, teleskopické siete, dátové archívy a celosvetová európska sieť pre interferometriu s veľmi dlhou základňou. Projekt koordinuje Inštitút Maxa Plancka pre rádioastronómiu. Za posledných 15 rokov EÚ investovala do RadioNetu 30,3 milióna eur.

Európska rada pre výskum, ktorú EÚ zriadila v roku 2007, je popredným európskym fondom pre excelentný prelomový výskum. Každý rok bez ohľadu na štátnu príslušnosť a vek vyberá a financuje najlepších a najkreatívnejších výskumných pracovníkov, ktorí môžu realizovať projekty v Európe. ERC ponúka štyri základné grantové schémy: granty pre začínajúce projekty (Starting), konsolidáciu tých existujúcich (Consolidator), pokročilé projekty (Advanced) a napokon synergie (Synergy). Vďaka dodatkovej schéme na overenie koncepcie (Proof of Concept) ERC pomáha príjemcom grantov preklenúť medzery medzi priekopníckym výskumom a počiatočnými fázami jeho komercializácie.