„Adherencia je spôsob, akým sa hodnotí spolupráca pacienta s liečbou a je to aj jeden z dôležitých parametrov, ktorým sa vyhodnocuje úspešnosť liečby vysokého krvného tlaku. Na to, aby pacient dosiahol také hodnoty krvného tlaku, ktoré sú pre neho bezpečné, vplýva niekoľko faktorov – osobnosť pacienta a jeho ochota liečiť sa, kvalita liečby a samozrejme aj lekár, ktorý mu venuje dostatok času, aby mu vysvetlil charakter ochorenia, spôsob liečby aj v súvislosti s dlhodobým dodržiavaním liečby“, upozorňuje doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc. Nedôsledný prístup k liečbe a nedodržiavanie jej pravidiel potvrdil u pacientov aj prieskum Ipsos, do ktorého bolo zapojených tisíc Slovákov a Čechov s diabetom II. typu, hypertenziou alebo obezitou. Až 53 % respondentov uviedlo, že niekedy svoje lieky neužívajú podľa odporúčaní lekára a štvrtina opýtaných Slovákov s hypertenziou uviedla, že si pravidelne nekontroluje ani hladinu krvného tlaku.
Adherencia k liečbe sa pohybuje vo všeobecnosti okolo 50 % bez ohľadu na to, akými zdravotnými problémami pacienti trpia. Dôvody neužitia liekov podľa odporúčania lekára sú rôzne. Až 18 % pacientov s chronickými ochoreniami zabúda užiť svoje lieky na pravidelnej báze. Ďalšími dôvodmi je užívanie viacerých liekov naraz, pacientove presvedčenie, že lieky naňho nepôsobia dobre, ale aj pocit, že sa pacient cítil dobre, a teda nemal potrebu liek užiť. Napriek tomu, si je až 57 % pacientov s diabetom vedomých toho, že lieky im môžu pomôcť len vtedy, keď ich pravidelne užívajú. „Všeobecní lekári majú časté skúsenosti s tým, že pacienti vynechávajú liečbu, ktorú im naordinoval lekár alebo si dávkovanie liekov sami upravujú“, uviedla MUDr. Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a dodala: „Jednou z príčin je nedomyslenie takéhoto konania zo strany pacienta, pretože má pocit, že liek nepotrebuje a neuvedomuje si, že nedodržiavaním liečebného režimu môže ohroziť svoje zdravie a neraz aj život. Na správne užívanie liekov pacientom má však vplyv aj komfort pri jeho užívaní a samozrejme dostatok informácií, či už zo strany lekára/lekárnika/zdravotnej sestry alebo aj prostredníctvom edukačných materiálov.“
Zlepšenie adherencie je často náročnejšou úlohou než presadenie nových liečebných postupov či moderných liečebných odporučení. Základ zvyšovania adherencie je spolupráca a dobrá komunikácia lekára s pacientom. V prieskume polovica slovenských pacientov uviedla, že rozumie všetkým informáciám o ochorení a liečbe. Takmer polovica, 47 % opýtaných svojmu lekárovi plne dôveruje a spoločne diskutujú o plánoch liečby.
