Radíme: Ako si správne nastaviť hypotéku

Dostupnosť úverov môže byť v súčasnosti pre niektorých Slovákov horšia. Stále však existuje niekoľko možností, ako kúpu nehnuteľností dofinancovať: využiť spotrebný úver, stavebné sporenie, alebo od apríla tohto roka aj mladomanželskú pôžičku cez Štátny fond rozvoja bývania.

„Ideálna a najlacnejšia je v súčasnosti hypotéka na 80 % hodnoty kupovanej nehnuteľnosti bez poistenia od banky a s fixáciou minimálne na päť rokov", tvrdí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Konzervatívnym klientom, ale tiež klientom so slabšou finančnou situáciou či neistým zamestnaním do budúcnosti odporúča dlhšiu fixáciu úveru na sedem alebo osem rokov. Pri hypotéke by však ľudia v prvom rade mali dbať na jej správne nastavenie. O tom, ako výrazne bývanie na úver klient preplatí, rozhoduje práve dofinancovanie zvyšnej pätiny ceny bytu. Podľa Búlika je stavebné sporenie stále najlacnejšou možnosťou, ak si klient plánuje bývanie niekoľko rokov dopredu. Potrebné peniaze na dofinancovanie úveru si tak môže nasporiť. Častejšia je však kombinácia stavebného sporenia s následným úverom. „Mladým ľuďom môžu rodičia pomôcť nielen tým, že ich naučia sporiť, ale aj dočasným založením rodičovskej nehnuteľnosti. Tým mladí získajú 100 % hypotéku, ktorá je za bežných okolností už nedostupná. Keď výška zostatku hypotéky po čase klesne, možno toto záložné právo zrušiť. Kedy to je možné, posudzuje vždy banka", vysvetlil analytik.

Spotrebný úver dnes ľudia využívajú najviac. „Jeho nevýhodou je veľmi krátka splatnosť - maximálne osem rokov, čo výrazne zvyšuje splátku. Existujúce úvery, ktoré eviduje Národná banka Slovenska, majú veľmi vysoký priemerný úrok 8 %", tvrdí Búlik. Dobrou správou však je, že nové úvery, často predschválené zároveň s hypotékou, sú v ponuke už od 2,9 %. Avšak len pre klientov s dobrou bonitou. Pre ostatných žiadateľov sú ponúkané úroky vyššie. Každopádne, pre vysokú splátku, ktorá enormne zaťažuje rodinný rozpočet, je treba spotrebný úver obmedziť len na nevyhnutnú výšku. Od júla tohto roka sa po vyše 30 rokoch dočkajú obnovy aj mladomanželské pôžičky. Môžu o ňu požiadať manželia, ktorí majú menej ako 35 rokov a sú zosobášení aspoň jeden rok. Aj keď získať sa bude dať len 15.000 eur, táto suma môže výrazne pomôcť pri dofinancovaní. Mladomanželská pôžička môže pokryť celé dofinancovanie pri kúpe bytu za 75.000 eur, alebo zabezpečiť polovicu chýbajúcej sumy pri byte v hodnote 150.000 eur.

Pôvodná štátna prémia pre mladých sa od januára 2018 zmenila na takzvaný daňový bonus. Ten umožňuje odpočítať si ročne z daní až polovicu zaplatených úrokov, avšak vo výške maximálne 400 eur. Uplatňuje sa nasledujúci rok pri daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane u zamestnávateľa.

On-line: Zamestnanie si hľadá približne 2 % zdravotne znevýhodnených

Za minulý rok si na Profesia.sk vytvorilo životopis takmer 2.000 ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ukazuje sa, že tento podiel sa za posledné roky príliš nemení.

Pracovný portál chce podporovať skupinu ľudí so zdravotným znevýhodnením na trhu práce. Aj z tohto dôvodu od 1. marca sprístupňuje všetkým svojim klientom databázu životopisov ľudí so zdravotným znevýhodnením zadarmo. Každý klient si tak bude môcť prezerať životopisy ľudí, ktorí mali záujem o pridanie do tejto špecializovanej skupiny bezplatne. Možnosť narábať s databázou životopisov uchádzačov otvorených novým príležitostiam je u klientov jednou z najčastejšie využívaných spoplatnených služieb spoločnosti.

Najväčšia časť uchádzačov so zdravotným znevýhodnením má maturitné vzdelanie. Ľudia s týmto vzdelaním tvorili takmer 40 % zo životopisov, ktoré si zdravotne postihnutí ľudia vytvorili v roku 2018. Za maturitou nasleduje stredoškolské vzdelanie bez maturity. Takéto vzdelanie má takmer 32 % uchádzačov. Na treťom mieste skončilo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré má vyštudované viac ako desatina ľudí. V súvislosti s vnímaním kolegov, ktorí majú zdravotné postihnutie, sú pomerne veľké rozdiely medzi tými, ktorí túto skúsenosť majú a tými, ktorí s ľuďmi so znevýhodnením nikdy nepracovali. Tí, ktorí v súčasnosti majú kolegu so zdravotným znevýhodnením, označujú túto skúsenosť ako pozitívnu vo vyše 37 % prípadov. Zamestnanci bez skúseností s takýmito kolegami, za pozitívum to považuje iba 6 %.

EU: Správa o Slovensku

Z pohľadu ekonomiky sa Slovensku darí, zaostáva však v oblastiach kľúčových pre budúci rast. Tvrdí to Európska komisia (EK) v Správe o Slovensku 2019. Vyzdvihla vysoký hospodársky rast či nízku nezamestnanosť. Výzvami však podľa EK zostávajú napríklad regionálne rozdiely, kvalita verejných inštitúcií, vzdelávanie, veda a výskum.

Slovensko je v rámci makroekonomických výsledkov na popredných pozíciách v Európskej únii (EÚ). Približovanie sa SR k priemeru únie však stagnuje. „Súčasný model založený hlavne na nízkych mzdách a lákaní priamych zahraničných investícií sa zdá byť vo vzťahu ku konvergencii vyčerpaný. Aby sme sa opäť začali približovať k priemeru EÚ, potrebuje Slovensko prechod na iný model, ktorý bude vyžadovať systémové riešenia a štrukturálne reformy. Ďalší pokrok Slovenska bude možný, keď sa výrazne zlepší kvalita verejných inštitúcií, situácia vo vzdelávaní, príprave ľudí, a takisto v adaptácii na nové podmienky, predovšetkým v oblasti robotizácie, IT či automatizácie“, skonštatoval vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko.

Správa konštatuje určité zlepšenie výberu daní v SR. Platenie daní sa však podľa EK zlepšuje len pomaly, pričom daňová medzera pri výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) je jedna z najvyšších v EÚ. Vysoko bol ohodnotený projekt Hodnota za peniaze, ktorý je podľa EK príkladom úspešnej politiky.

Kvalitu a efektívnosť verejných inštitúcií vníma EK ako nízku. Modernizácia právnych predpisov v rámci verejného obstarávania a profesionalizácia tejto oblasti je podľa nej plusom. Napriek snahe o zjednodušenie ale zdĺhavé procesy verejného obstarávania stále ohrozujú čerpanie fondov EÚ. Z pohľadu korupcie je SR na základe viacerých medzinárodných ukazovateľov medzi najhoršími. Justičný systém vykazuje známky zlepšenia, napriek tomu výzvy súvisiace s efektívnosťou, kvalitou a nezávislosťou súdnictva pretrvávajú.

Za kladnú stránku zdravotníctva na Slovensku EK považuje napríklad spustenie eHealth či nábeh DRG. Problematickými oblasťami sú akumulácia dlhu v zdravotníctve a nedostatok zdravotníckeho personálu.

V rámci energetiky Slovensko výrazne prekročilo cieľ na emisie skleníkových plynov. Problémom je energetická efektívnosť či nedostatky v regulačnom rámci pre energetiku. Výzvami SR z pohľadu životného prostredia sú zároveň podľa EK kvalita ovzdušia, manažment odpadov a vody, alebo aj ochrana lesov.

Z hľadiska trhu práce EK vyzdvihla napríklad nízku nezamestnanosť. V súčasnosti podľa nej dochádza v SR k prehrievaniu trhu práce a výdavky na aktívne politiky trhu práce sú stále nízke. Miera chudoby klesá, regionálne rozdiely však pretrvávajú. V oblasti vzdelávania ocenila avizované opatrenie o znížení veku povinnej školskej dochádzky na päť rokov či vytvorenie nezávislej akreditačnej agentúry. Negatívom zostávajú zhoršujúce sa študijné výsledky žiakov aj pretrvávajúce nízke výdavky na vzdelávanie. Komisia podotkla, že dochádza tiež k celkovému poklesu verejných výdavkov na výskum a inovácie. Pozitívnym krokom podľa EK je zvýšenie superodpočtu na vedu a výskum.

e-Government: Nové projekty

Riadiaci výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 (OP II – PO 7) schválil finančnú podporu pre ďalších 6 projektov.

Centrálna API Manažment Platforma (7.467.922,82 €) – hlavným cieľom projektu ÚPVII je otvoriť služby štátu tretím stranám a zvýšiť počet komunikačných kanálov v rámci ich poskytovania. Na platforme budú môcť vyvíjať a ponúkať vlastné aplikácie na poskytovanie elektronických služieb štátu aj záujemcovia z komerčného sektora. To uľahčí budovanie nových, lepších a inovatívnych služieb pre občanov a podnikateľov za účasti súkromného sektora, čo je jedným z dôležitých predpokladov úspešnej digitálnej transformácie. Do roku 2022 sa predpokladá publikovanie až 50 elektronických služieb cez otvorené aplikačné rozhranie.

Digitálny ekosystém inklúzie (8.441.935,48 €) – zmyslom projektu ÚPVII je vytvorenie jednotného systému na hodnotenie a certifikáciu digitálnych zručností obyvateľov. Cieľovou skupinou sú ľudia nad 15 rokov a znevýhodnení občania, napríklad seniori, občania s nízkym vzdelaním alebo neaktívni na trhu práce. V súčasnosti existuje široká ponuka certifikátov na overenie jednotlivých zručností, ale žiadny, ktorý by komplexne určil všeobecné úrovne digitálnych kompetencií. Vďaka realizácii projektu budú zamestnávatelia schopní presne definovať, aké digitálne zručnosti požadujú od svojich zamestnancov. Partnermi projektu sú Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tí budú zabezpečovať samotnú certifikáciu.

Zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie (8.733.367 €) – projekt pripravila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) a jeho podstatou je vytvorenie informačného systému Komplexný systém environmentálneho dohľadu, ktorý bude pokrývať kľúčové procesy, akými sú inšpekčná, povoľovacia a sankčná činnosť, vrátane on-line zberu údajov a integrácie na Centrálnu správu referenčných údajov. Vďaka mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorej bude možné súbežne zaslať fotodokumentáciu, časovú známku a GPS súradnice, sa nielen uľahčí podávanie podnetov, ale aj zefektívni analýza podnetov a počet výjazdov na miesto. Prínosom bude najmä skrátenie času, zvýšenie počtu kontrol a rozšírenie možností informovania verejnosti, čo prispeje k prevencii a predchádzaniu poškodzovania životného prostredia.

Pamiatkový informačný systém (PAMIS, 12.497.915 €) – elektronizácia procesov Pamiatkového úradu zavedie plnohodnotnú elektronickú komunikáciu medzi úradom a jeho krajskými pobočkami. Prostredníctvom projektu sa plánuje skrátenie dĺžky procesov a zlepšenie informovanosti o správe a ochrane pamiatkového fondu. Digitalizácia dát prinesie aj zníženie administratívnej záťaže pracovníkov úradu, ale najmä občanov a podnikateľov pri vybavovaní agendy súvisiacej s pamiatkovým fondom.

Systém verejného obstarávania (19.750.824eur) – verejné obstarávanie sa na Slovensku rieši elektronicky už vyše 10 rokov. Cieľom nového systému je podpora elektronizácie všetkých fáz verejného obstarávania, konsolidácia dát a služieb a hlavne odstránenie „papierového sveta“ vo verejnom obstarávaní. Projekt ráta aj so skrátením procesov a znížením počtu prerušených konaní (napr. kvôli nedoručeným dokumentom). Znížením administratívnej a byrokratickej záťaže a zjednodušením postupov bude možné do praxe zaviesť princíp Jedenkrát a dosť.

Register zbraní a streliva (7.248.114 eur) – úspešnou realizáciou projektu Ministerstva vnútra SR, ktorý plánuje kompletne zelektronizovať procesy a skonsolidovať dáta na úseku Zbraní a streliva, sa zabezpečí zrušenie miestnej príslušnosti, zlepšenie kvality informácií a úspory času pri vybavovaní agendy. Občania budú môcť svoje požiadavky vyriešiť prostredníctvom elektronickej služby alebo osobnou návštevou ktoréhokoľvek policajného útvaru. Výnimkou budú len prípady, ktoré vyžadujú fyzické predloženie zbrane. Časová úspora vznikne na strane občanov, ale aj na strane úradníkov.

EU: Nové pravidlá na urýchlenie systému okamžitých platieb

Európska komisia zvažuje nové pravidlá na urýchlenie zavádzania systému okamžitých platieb, ktorý minulý rok spustila Európska centrálna banka (ECB) ako priamu výzvu pre kartové firmy a technologické giganty (napríklad PayPal).

Nový systém ECB na okamžité zúčtovania platieb (TARGET Instant Payment Settlement, TIPS) má umožniť ľuďom aj spoločnostiam v Európe okamžite previesť peniaze z účtu na účet v priebehu niekoľkých sekúnd bez ohľadu na otváracie hodiny miestnej banky. Všetky platby realizované prostredníctvom novej služby budú pripísané na účet ihneď po ich zadaní, a to aj cez víkendy a počas sviatkov. Tento systém je považovaný za priamu konkurenciu pre americké firmy ako PayPal, Google, Facebook a Amazon a čínske spoločnosti Alibaba a Tencent, ktoré v súčasnosti dominujú v tejto oblasti služieb na európskom trhu.

Vzhľadom na to, že sa európske banky doteraz len pomaly zapájali do systému, Európska komisia skúma možné opatrenia na uľahčenie jeho používania. „Uvažujeme o tom, či bude potrebný silnejší tlak regulátorov na urýchlenie tohto procesu", povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za finančné služby Valdis Dombrovskis. Podľa neho má systém ECB potenciál narušiť existujúce platobné riešenia vrátane kariet, prinajmenšom pre platby denominované v eurách.