Slovensko.sk: Platba kartou za viac e-služieb

Od 1. februára 2019 je možné zaplatiť kartou už aj za 58 vybraných elektronických služieb Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Platba kartou, ako jeden zo spôsobov úhrady správnych a súdnych poplatkov, bola sprístupnená už začiatkom minulého roka, kedy sa tomuto spôsobu prispôsobili vybrané elektronické služby Ministerstva vnútra SR a jedna služba Ústredného portálu verejnej správy (opätovná aktivácia e-schránky na doručovanie).

Od začiatku tohto mesiaca budú môcť používatelia týmto spôsobom platiť už aj za niektoré elektronické služby Ministerstva dopravy a výstavby SR. Zoznam konkrétnych služieb nájdete v najčastejších otázkach a odpovediach k platbe kartou.

Radíme: Jedinečné, zapamätateľné a bezpečné heslo, ktoré si už nebudete musieť meniť

Jedinečné a zároveň zapamätateľné heslá sú silnejšie a efektívnejšie ako ich pravidelná zmena. Odborníci sformulovali niekoľko jednoduchých krokov, ktoré vám pomôžu vytvoriť si vlastnú sériu jedinečných hesiel. Ak si chcete život uľahčiť ešte o čosi viac, zvážte inštaláciu nástroja na správu hesiel, ktorý si heslá zapamätá namiesto vás.

Heslá sú bežnou metódou autentifikácie pre on-line účty, ale vymyslieť heslo, ktoré je bezpečné a zároveň ľahko zapamätateľné nie je vždy jednoduché. Práve naopak, je to stále ťažšie, pretože ľudia majú čoraz viac on-line účtov. Ak zvolíte jednoduché heslo, ktoré sa ľahšie pamätá, riziko jeho prelomenia je vyššie. Ak si naopak vyberiete zložitejšie heslo, je väčšia pravdepodobnosť, že ho zabudnete, takže pravdepodobne sa rozhodnete používať ho na viacerých účtoch. Experti Kaspersky Lab predpokladajú, že najväčšou zraniteľnosťou hesiel je ich opätovné použitie. Ako ukázal nedávny únik vyše 700 miliónov emailových adries a miliónov nezašifrovaných hesiel, dáta sa dajú ľahko skombinovať a použiť v útokoch typu „credential stuffing“, kde hackeri pracujú s kombináciami mailov a hesiel obetí, aby sa dostali do iných ich účtov, kde používajú rovnaké heslo.

Zmena hesla riziko neznižuje, dôležitá je sila hesla, ktorá by nemala byť postavená na jeho zložitosti, ale na jedinečnosti. „Mnohým nie je úplne jasné, čo silné heslo v skutočnosti znamená. Niektoré webové stránky vyžadujú zložité heslá, ktoré obsahujú najmenej osem alebo viac veľkých a malých písmen, čísel a špeciálnych znakov. Veľa používateľov si myslí, že práve to je to „silné” heslo, a tu narážame na problém“, hovorí David Jacoby, bezpečnostný analytic a dodáva: „Dobrou správou je, že silné nemusí znamenať strašné! Ak sa pozriete na problém z hľadiska bezpečnosti, zistíte, že heslá sú všeobecne silné, ak sú jedinečné pre vás a používané pre jeden účet. Existujú jednoduché spôsoby, ako ich urobiť jedinečnými a zároveň nezabudnuteľnými. K dispozícii sú tiež bezpečné nástroje na správu hesiel, ktoré umožňujú vytvárať a používať desiatky unikátnych hesiel." Najbezpečnejšie riešenia na správu hesiel ponúkajú robustné funkcie šifrovania, takže existuje len malé riziko narušenia vašich údajov treťou stranou.

Odporúčaný postup:

Krok 1: Vytvorte si jadro hesla (časť hesla, ktorá sa nemení) - Použite frázu, text skladby, citát z filmu, detskú riekanku alebo niečo, čo si ľahko zapamätáte. Použite prvé písmeno z prvých troch až piatich slov. Medzi každé písmeno vložte špeciálny znak: @ / # atď. Odteraz môžte toto jadro použiť pri tvorbe všetkých vašich hesiel.

Krok 2: Využite silu asociácie - Keď vymýšľate heslo na prihlásenie sa do on-line účtu (Facebook, Instagram, eBay, zoznamovacie stránky, on-line bankovníctvo, nákupné alebo herné stránky atď.), zapíšte si prvé slovo, ktoré vás v spojitosti s touto stránkou napadne.

Ak si napríklad nastavujete heslo na Facebooku, môže vás napadnúť modrá farba, ktorú má Facebook v logu: jednoducho pripojte slovo “modrá” k jadru hesla. Na prvý pohľad takéto heslo nedáva síce žiaden zmysel, ale keďže pre vás je osobné a poznáte spôsob, ktorý ste použili na jeho vygenerovanie, ľahko si ho zapamätáte.

Collection #1: Odcudzené osobné údaje

Až 2,7 miliardy používateľských mien obsahuje prvá sada databázy mailových adries a hesiel, ktoré sa objavili na dark webe na predaj v januári 2019. Obsahuje 773 milión emilových adries a 21 miliónov unikátnych hesiel.

Ako prvý ich verejne analyzoval Troy Hunt, odborník v oblasti bezpečnosti webu. Celá zbierka je rozdelená zatiaľ na päť častí, ktoré majú spolu okolo 900 gigabajtov a obsahujú takmer 25 miliárd záznamov. Neznámy heker ju sprístupnil bezplatne v podobe torrentov. Tento postup je neobvyklý, pretože za takéto osobné údaje sa zvyčajne v internetovom podsvetí platí. V tomto prípade môže ísť buď o konkurenčný boj medzi hekermi, alebo o údaje, ktoré sú menej aktuálne, a tým menej hodnotné. Zbierka obsahuje údaje zo starších únikov, aj nové dáta, ktoré zatiaľ neboli nikde sprístupnené. Ak ste mali účet na LinkedIn alebo Dropboxe, s veľkou pravdepodobnosťou sa v nej nachádzate aj vy. Po veľkých bezpečnostných prielomoch v spoločnostiach ako LinkedIn alebo Dropbox hekeri totiž získali 117 miliónov hesiel používateľov v prvom prípade a 71 miliónov v druhom. Telefónne čísla v zbierke sú napríklad z roku 2018.

„Regulatíva vyžaduje každým rokom vyššiu ochranu dát nielen v priestore internetu, ale aj u jednotlivých organizácií na ich lokálnych alebo cloudových úložiskách. Napriek tomuto legislatívnemu tlaku je stále snaha organizácií a prevádzkovateľov premýšľať, ako si proces a ochranu zjednodušiť. Dôsledkom sú úniky často až dramatického rozsahu. Tieto útoky sú cielené aktivity so zameraním na dáta, ktoré sa dajú výhodne predať aj viacnásobne. Dáta sú komodita s veľkou hodnotou. Pokiaľ nebudeme schopní si toto uvedomiť, budeme čím ďalej viac riešiť tragické dôsledky a snažiť sa iba vykrývať straty. Tento súboj s kybernetickým zločinom sa nedá vyhrať, ak mu nebudeme predchádzať", upozorňuje Annamária Balážová z Alison Slovakia. Zverejnené údaje mali zrejme hekeri už niekoľko rokov k dispozícii a pokúsili sa ich v minulosti buď predať, alebo využiť. Dnes už majú údaje pre nich mizivú hodnotu, a tak ich posúvajú ďalej. Takúto obrovskú zbierku možno stále využiť na nižšie formy hackingu, napríklad prielomy do účtov na sociálnych sieťach alebo crackovanie menej známych webov.

Trend: Rast kyberútokov

Hekerské útoky sa stávajú nástrojom pre kyberzločincov, ktorí vidia v internete lukratívne príležitosti zárobku. IT bezpečnosť sa netýka iba veľkých firiem. Viaceré útoky už smerovali aj na slovenskú verejnú správu, a to od ministerstva zahraničných vecí a portálu Slovensko.sk, cez mestskú časť Košice, ktorej malware zašifroval dáta, až po bystrického mestského poslanca, ktorého heker vydieral. Napadnutý bol však aj slovenský informačný systém technických kontrol.

Podľa IT odborníkov kybernetická kriminalita sa bude najbližšie roky šíriť prostredníctvom internetu vecí (IoT). Možnosti zneužitia miliónov prístrojov, senzorov a zariadení pripojených k internetu nie sú nové. Ale riziká rastú popri tom, ako sa začínajú takéto zariadenia využívať v priemysle, v energetike, alebo napríklad v riadení budov. „Skutočná kanonáda ešte len príde. V internete vecí totiž nebudú pribúdať iba primitívne prístroje či senzory, ale aj výkonnejšie zariadenia s veľkou výpočtovou silou a relatívne vysokými požiadavkami na kapacitu komunikačných liniek. Tým samozrejme porastú aj možnosti pre útočníkov", tvrdí Roman Čupka. Podľa neho aj množstvo útokov potvrdzuje nielen globálnu povahu kybernetických útokov, ale najmä väčšie cielenie na verejný sektor. Heknuté dnes môžu byť v podstate akékoľvek systémy a hoci je otázne, či v najbližšom čase zažijeme rozsiahle útoky na dôležitú infraštruktúru niektorej krajiny, isté je, že sa im nevyhnú mnohé verejné organizácie či mestá.

Strojové učenie a umelá inteligencia sú už dlhšie najsľubnejšími technológiami počítačovej bezpečnosti. Viaceré systémy pre zabezpečenie IT sú dnes autonómne, čiže vyhľadávajú hrozby na základe behaviorálnych analýz siete a pri pozitívnych nálezoch podnikajú automatizovane isté opatrenia. Rovnaké technológie však začínajú využívať hekeri pre zosnovanie rafinovaných útokov. „Tento rok môžeme očakávať nielen príchod nových inteligentných bezpečnostných technológií, ale aj intenzívnejšie využívanie umelej inteligencie hekermi, ktorí sa dnes vedia k obdobným technológiám poľahky dostať", predpovedá R. Čupka. Nedostatok špecialistov na počítačovú bezpečnosť je jedným z hlavných dôvodov zraniteľnosti väčšiny verejných aj súkromných organizácií. Nedávny prieskum ISC Cybersecurity Workforce ukázal, že iba menej ako tretina z nich má v oblasti IT bezpečnosti dostatočné ľudské kapacity. Celkovo chýbajú po celom svete takmer 3 milióny špecialistov. Dopyt naďalej porastie, lebo manažéri firiem aj verejnej správy budú uvedomelejší, a to aj vďaka prísnejšej legislatíve. Vlani na Slovensku začal platiť zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý od verejných organizácií a firiem vyžaduje podniknúť postupne viaceré opatrenia. „Na Slovensku budú aj preto v najbližších rokoch chýbať tisícky odborníkov na IT bezpečnosť a postupne začnú aj u nás vznikať miesta riaditeľov pre kybernetickú kriminalitu, ktorí budú zodpovedať za pripravenosť na kybernetické hrozby a aj za reakcie na útoky", konštatuje R. Čupka.

Erasmus+: Prípravy na brexit bez dohody

Európska komisia v reakcii na riziko, že Spojené kráľovstvo 30. marca tohto roku opustí Európsku úniu (EÚ) bez dohody (tzv. scenár bez dohody), prijala poslednú sériu krízových návrhov, ktoré sa týkajú programu Erasmus+, koordinácie sociálneho zabezpečenia a rozpočtu EÚ.

Opatrenia v prípade scenára bez dohody zaistia, že:
· Mladí ľudia z EÚ a zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa 30. marca 2019 zúčastňujú na programe Erasmus +, budú môcť dokončiť svoj pobyt bez prerušenia.
· Orgány členských štátov EÚ budú aj naďalej pri výpočte dávok sociálneho zabezpečenia, akými sú napríklad dôchodky, brať do úvahy obdobia poistenia, zamestnania (aj ako samostatne zárobkovo činná osoba) alebo pobytu v Spojenom kráľovstve,
· Prijímatelia finančných prostriedkov EÚ zo Spojeného kráľovstva by aj naďalej dostávali platby na základe ich platných kontraktov za predpokladu, že si Spojené kráľovstvo bude aj naďalej plniť svoje finančné záväzky v rámci rozpočtu EÚ. Táto otázka nesúvisí s finančným vyrovnaním medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.

Erasmus+ je jedným z vlajkových programov EÚ a vďaka nemu sa bude 14.000 mladých ľudí z krajín EÚ27 (vrátane študentov, stážistov na vysokých a odborných školách, učiacich sa mládežníkov a pedagogických zamestnancov) bude 30. marca nachádzať v Spojenom kráľovstve a 7.000 takýchto účastníkov zo Spojeného kráľovstva bude v krajinách EÚ27. V prípade „scenára bez dohody“ by títo mladí ľudia nemohli dokončiť svoj pobyt Erasmus+ a je možné, že by už nemali nárok na granty. Cieľom návrhu je toto napraviť a zabezpečiť, aby pri takomto scenári študenti a stážisti, ktorí sú v čase vystúpenia Spojeného kráľovstva na pobyte Erasmus+ v zahraničí, mohli svoje štúdium dokončiť a naďalej čerpať príslušné financovanie alebo granty.

Návrh umožní, aby EÚ v prípade scenára bez dohody bola schopná plniť v roku 2019 svoje záväzky a naďalej vyplácať platby prijímateľom v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o kontrakty a rozhodnutia podpísané a vydané pred 30. marcom 2019, a to pod podmienkou, že si Spojené kráľovstvo splní svoje záväzky v rámci rozpočtu na rok 2019 a že akceptuje potrebné audity a kontroly. To by pomohlo zmierniť tvrdý vplyv „scenára bez dohody“ v širokej škále oblastí, v ktorých sa čerpajú finančné prostriedky EÚ, ako sú napríklad výskum, inovácie alebo poľnohospodárstvo. Finančné vyrovnanie medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade scenára bez dohody s týmto opatrením nesúvisí a nie je ním dotknuté.