Radíme: Nový notebook

Či už vám starý notebook jednoducho doslúžil, alebo bude tento rok nový notebook vianočným darčekom, budete musieť pred výberom konkrétneho modelu zvážiť viacero parametrov.

Ak vám stačí obyčajný notebook, prakticky len náhrada za klasický stolný počítač a nechcete doň príliš investovať, ani od neho nečakáte zázraky, môžete sa dostať aj na cenu nižšiu ako 400 Eur. „Všímajte si však kvalitu notebooku, hmotnosť a rozloženie klávesnice. Fanúšikovia seriálov tiež určite využijú HDMI vstup a notebook by mal mať minimálne tri USB porty, aby ste v prípade potreby mohli rozšíriť jeho kapacitu", odporúča Iva Pavlousková. Pre študentov je vhodný predovšetkým ľahký, tenký a odolný notebook, ktorý sa ľahko prenáša. Ak notebook denne využívate v práci, oceníte ultrabook čiže tenký notebook s kompaktným rozmerom, vysokým výkonom, úsporným procesorom a s dobrou výdržou batérie (minimálne 5 hodín).

„V móde sú tiež konvertibilné notebooky, teda dva v jednom - vyzerajú ako bežný notebook, ale majú dotykový displej a fungujú ako tablet a notebook zároveň. Niektoré umožňujú displej rôzne otáčať alebo úplne oddeliť a používať samostatne", upresňuje Iva Pavlousková. Manažéri podľa nej vyhľadávajú buď práve tieto 2v1 notebooky s Full HD rozlíšením, alebo 14palcové notebooky, ktoré majú procesor Intel Core i5 alebo Core M, 8 GB RAM a SSD alebo hybridný disk. A vážia pod 1,5 kg.

EU: Klimaticky neutrálna Európa do roku 2050

Európska komisia prijala dlhodobú strategickú víziu pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 - Čistá planéta pre všetkých.

Stratégia ukazuje, ako môže Európa viesť úsilie o klimatickú neutralitu investíciami do realistických technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúlaďovaním činností v oblastiach, akými sú priemyselná politika, financie či výskum a zároveň sa postarať to, aby bol tento prechod spravodlivý aj zo sociálneho hľadiska. Vízia o klimaticky neutrálnej budúcnosti sa zameriava na takmer všetky politiky EÚ a je v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast teploty výrazne pod úrovňou 2 °C a pokračovať v snahe neprekročiť 1,5 °C. Byť lídrom v oblasti klimatickej neutrálnosti pre EÚ znamená dosiahnuť ju do roku 2050.

Výsledky najnovšieho osobitného prieskumu Eurobarometra (z 11/2018):
·         93 % Európanov myslí, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou,
·         85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môžu viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe.

Cesta ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu si vyžaduje spoločné opatrenia v 7 strategických oblastiach (energetická efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čistá, bezpečná a prepojená mobilita, konkurencieschopný priemysel a obehové hospodárstvo, infraštruktúra a energetické prepojenia, biohospodárstvo a prírodné záchyty uhlíka i zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého na riešenie zostávajúcich emisií). Členské štáty do konca roka 2018 predložia Európskej komisii svoje návrhy národných plánov v oblasti klímy a energetiky, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

Aktuálne: Diaľničných známok sa predá viac

Príjem z predaja diaľničných známok v tomto roku opäť už v novembri prekonal hranicu celoročného príjmu z ich predaja v predchádzajúcom roku: podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) sa tak stalo 12. novembra tohto roka, kedy počet predaných diaľničných známok na Slovensku dosiahol takmer 4,3 miliónov  kusov za viac ako 72,6 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty.
      

Najobľúbenejšie zostávajú u motoristov desaťdňové diaľničné známky s vyše 59 % podielom na trhu, nasledujú ročné diaľničné známky s 28 % podielom a zvyšných 13 % tvoria 30 - dňové diaľničné známky. Tradične najviac, a to 49 % nakupujúcich, tvoria vodiči so slovenským evidenčným číslom vozidla, 36 % tvoria autá z okolitých krajín a nakoniec motoristi s vozidlami z iných krajín predstavujú 15 % podiel na trhu v počte kusov predaných elekronických diaľničných známok. NDS tak potvrdila každoročný rastúci trend v príjme z predaja diaľničných známok, čo znamená nárast o takmer 5,3 % oproti minulému roku.

Ceny elektronických diaľničných známok na Slovensku patria podľa NDS k jedným z najnižších v regióne. Povinnosť platiť za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest sa vzťahuje na všetky dvojstopové motorové vozidlá alebo jazdné súpravy do 3,5 tony. Ročná diaľničná známka stojí 50 eur, 30-dňová 14 eur a desaťdňová 10 eur.

EU: Nové pravidlá pre liehoviny

Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu za účasti Európskej komisie dospeli k politickej dohode o nových pravidlách výroby a označovania liehovín a tiež registrácie a ochrany liehovín s chráneným zemepisným označením.

Dohoda predstavuje záruku, že liehoviny v celej EÚ budú jasnejšie a jednotne označované. Vytvorenie registra kontrolných orgánov členských štátov tiež uľahčí prácu vnútroštátnych orgánov dozoru, aby sa k spotrebiteľom dostávali originálne výrobky. Liehoviny s chráneným zemepisným označením, akými sú napríklad Koňak, Irish Cream, Genever alebo Ouzo budú taktiež lepšie chránené proti zneužitiu ich prísad a proti registrácii podobných ochranných známok.

Hlavné prínosy nového nariadenia:

-          objasnenie pravidiel výroby a označovania pre väčšinu kategórií liehovín, vrátane vymedzenia maximálnych limitov sladenia pre niekoľko kategórií na úrovni EÚ,

-          zlepšenie pravidiel označovania, ktoré sa uplatňujú v prípade, že sa lieh kombinuje s inými výrobkami vrátane iných liehovín;

-          vytvorenie registra kontrolných orgánov členských štátov;

-          zvýšenú ochranu zemepisných označení: ak sa používajú ako zložky, keď sú v rozpore s ochrannými známkami a tiež s tovarom v tranzite na území EÚ;

-          ďalšie zjednodušenie postupov so zemepisným označením: kontrola Európskej komisie, ktorá sa zameria len na prvky európskeho významu, jasnejšie definície zmien a doplnení na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, plne rešpektujúc zásadu subsidiarity, aj skrátenie lehoty na vybavovanie žiadostí.

On-line: Až 85 % Slovákov je na internete

V súčasnosti má prístup k internetu 85 % obyvateľov Slovenska a takmer 99 % z nich ho aj denne používa. Na porovnanie v roku 2000 ich bolo na internete iba 9 %.

Podľa prieskumu United Consultants v spolupráci s MARK BBDO a Pricewise, ktorý mapuje správanie 2.000 Slovákov na internete, je dnes internet bežná dennodenná záležitosť, bez ktorej by si mnohí nevedeli predstaviť svoj život a rozhodovanie. Počas 18 rokov sa stal internet súčasťou skoro každej domácnosti. Takmer polovica (46 %) všetkých on-line používateľov sa pripája prostredníctvom mobilného telefónu a v každej digitálnej domácnosti sa nachádza 5,69 zariadení pripojených k internetu. Slováci používajú internet pri hľadaní informácií, potom na komunikáciu s ľuďmi, ktorých nemajú nablízku, prípadne si vypĺňajú voľný čas. Práca je až na štvrtom mieste.

Podľa internetových aktivít rozdelili výskumníci digitálnych spotrebiteľov do ôsmich kategórií. Najväčšie zastúpenie majú fajnšmekri, za nimi nasledujú sliediči, nadšenci a prvú štvoricu uzatvára skupina robinson. Piatou kategóriou sú surferi, v ktorých sa nachádza najviac mladých ľudí vo veku v priemere 31 rokov. Poslednú trojicu uzatvárajú pragmatici, pozorovatelia a odpadlíci. Najzdatnejší používatelia internetu sú surferi a fajnšmekri s priemerným vekom okolo 40. Práve fajnšmekri sú najvzdelanejšou a najbonitnejšou skupinou digitálnych spotrebiteľov. Segment robinson(iek) je svetom žien na rozdiel od pragmatikov, kde je väčšina mužov. Robinsonky sú ženy z menších miest a obcí, ktorých príjem klesol v dôsledku materskej dovolenky. Je to často ich jediné okno do sveta. Bez internetu si nevedia predstaviť život nie preto, že by sa nudili, ale preto, že by bez neho nestihli nič urobiť, stratili by kontakt s ľuďmi, na ktorých im záleží a nevedeli by, čo sa deje tam vonku. Pre nadšencov je predstava byť offline úplne nepredstaviteľná, internet je pre nich nemennou a pevnou súčasťou života. Sliedičov charakterizuje porovnávanie cien a výber najlepšieho produktu za čo najnižšiu cenu. Poslednú skupinu odpadlíkov charakterizuje to, že technológiám príliš nedôverujú a keby zanikol internet, ani by si to nevšimli.