SR: Slovácia a neporiadok

Sú dva typy ľudí - tí, ktorých upratovanie baví a tí, ktorí ho v obľube veľmi nemajú. Na Slovensku je to pol na pol: jedna polovica Slovákov tvrdí, že im upratovanie prináša radosť a pokoj kým druhú polovicu upratovanie nebaví.

Títo Slováci považujú upratovanie za povinnosť a nepredstavuje pre nich žiadnu formu zábavy a odreagovania. Z tejto skupiny ľudí sú dokonca niektorí schopní zachádzať priam do extrémov – až 31% Slovákov upratovanie domácnosti zvykne odkladať až do poslednej chvíle.

Podľa prieskumu IKEA majú naše veci doma obvykle svoje dané miesto. U 45% respondentov je neporiadok v ich domácnosti spôsobený však aj tým, že niektoré veci svoje stabilné miesto nemajú. Ľudia potom nevedia, kam ich majú uložiť. Najčastejšie sú to nabíjačky (31%), káble (30%), letáky a katalógy (27%), suveníry (24%), tašky a batohy (18%) či lieky (17%).

A čo by Slovákom pomohlo lepšie udržiavať poriadok? 

- 61% z nás si uvedomuje, že najlepším riešením by bolo viac úložného priestoru,

- pre 48% ľudí vlastniť menej vecí,

- pre 47% zasa lepšie úložné riešenia.

Každý tretí Slovák vidí riešenie vo väčšom byte či dome a iba 11% vo využívaní upratovacích služieb.

Zdieľanie: Menia sa aj pracovné návyky

Rýchly spôsob života, technológie ako nutnosť a obľuba v takzvaných zdieľaných veciach. Tento trend je dôležitý najmä pre mladých ľudí - mileniálov. Ich pracovné návyky sa menia a firmy im začali prispôsobovať aj prostredie.

Generácie Y a Z, teda mileniáli, budú podľa štatistík koncom roka 2020 tvoriť polovicu pracovnej sily. Ich pracovné návyky a striktné požiadavky na zamestnávateľov sa v posledných rokoch odrazili v trendoch pracovného prostredia. Firmy menia zabehnuté spôsoby a viac ako polovica zamestnancov vo firmách dnes trávi mimo kancelárie, alebo prácou na diaľku minimálne 2,5 dňa v týždni. V tomto rýchlo meniacom sa pracovnom prostredí zohrávajú hlavnú úlohu komunikačné technológie.

Potvrdzuje to aj prieskum The workplace revolution (Revolúcia v pracovnom prostredí) skupiny International Workplace Group. Mileniáli odpovedali, aké kritériá zohľadňujú pri výbere zamestnávateľa: zamestnanie SI vyberajú podľa kvality technologického vybavenia, ktoré im firma ponúka. Chcú byť totiž on-line 24 hodín denne sedem dní v týždni. A keďže tak fungujú v osobnom živote, byť neustále on-line im neprekáža ani v tom pracovnom. Od zamestnávateľa tiež očakávajú flexibilitu, multifunkčné zázemie, príjemné priestory, ekologické riešenia a servis all inclusive. „Mladší zamestnanci sa odkláňajú od práce z domu i práce v dočasnom prostredí typu kaviarní. Až 77% opýtaných potvrdilo, že zaujímavé sú pre nich práve zdieľané kancelárie a coworkingové centrá, ktoré im poskytujú bezkonkurenčné technologické vybavenie, non-stop pripojenie, štýlové priestory, ale aj plne vybavenú kuchyňu, či služby recepcie v zdieľaných a servisovaných kanceláriách", uviedol Karel Pelán.

Aj napriek tomu, že väčšina mladších ľudí v prieskume uvádza, že klasický home office, teda práca z domu, nie je pre nich atraktívna, veľa firiem tento štýl práce neustále predostiera ako benefit pre svojich zamestnancov. No napríklad až 45% z tých, ktorí si ho vyskúšali, po čase zhodnotili, že pri práci z domu sa nevedia dlhodobo sústrediť, 29% tvrdí, že ich rušia bežné zvuky domácnosti a nie sú schopní oddeliť pracovnú a súkromnú časť dňa. Zároveň až 22% sa zhoduje na tom, že majú doma slabé internetové pripojenie. Priznávajú, že je pre nich kľúčová sloboda, ale nechcú sedieť doma. Chcú sa socializovať. A to im pravidelná práca z domu neumožňuje. „Súčasný trend v dopyte po kancelárskych priestoroch je jasný. Zamestnanci chcú flexibilitu a multifunkčnosť. Kancelárie musia mať veľmi veľa denného sveta, musia byť farebné, ekologické a čo najmenej zdraviu škodlivé. Zamestnanci chcú byť slobodní, potvrdil náš prieskum, no zároveň im nevadí byť neustále on-line. Rastúci dopyt po flexibilných kanceláriách sme zaznamenali aj na Slovensku", dodal Pelán.

Trend: Platby kartami

Ešte pred desiatimi rokmi bolo na Slovensku zvykom platiť za menšie nákupy prevažne hotovosťou, dnes to už neplatí. Slováci totiž využívajú platobné karty čoraz viac aj pri menších platbách.

Kým v roku 2008 bola priemerná suma nákupu zaplateného kartou 45 eur, v súčasnosti je to zhruba o 20 eur menej. „K nárastu platenia kartami prispelo najmä to, že až 92% kariet vydaných na Slovensku je bezkontaktných. Vďaka tomu, že je možné kartou platiť bezkontaktne, a teda aj bezpečne a rýchlo, si ľudia zvykli platiť menšie sumy a zároveň platia kartami oveľa častejšie", povedala Marcela Králová, podpredsedníčka Združenia pre bankové karty (ZBK). Platobné karty zaznamenali svoj boom aj vďaka internetu. Platí, že čím je viac e-shopov a nových možností nákupu na internete, tým je viac platieb kartami. Platba kartou má v porovnaní s hotovosťou aj podstatne viac výhod. Okrem toho, že platenie kartou je bezpečné a rýchle, práve karta ochráni pred neserióznymi obchodníkmi, ktorí napríklad namiesto značkovej veci pošlú falzifikát. A aj takúto situáciu podľa Královej môže zákazník po neúspešnej reklamácii u obchodníka reklamovať vo svojej banke, ak zaplatil kartou.
      

V súčasnosti je na Slovensku v obehu približne 5,2 milióna platobných kariet. To, že ľudia využívajú pri platení za nákup karty, je plusom aj pre krajinu. Pre ekonomiku každého štátu je totiž podstatný výber daní. Pokiaľ však platby prebiehajú v hotovosti, bez bločkov a potvrdení, štát môže prichádzať o peniaze, pretože obchodníci nemusia príjmy priznať. Významnou výhodou bezhotovostného platenia pre štát je aj menšie množstvo hotovosti v obehu. „Len vďaka platobným kartám sa na Slovensku zaplatí ročne bezhotovostne niekoľko miliárd eur. Dôležitá je aj otázka bezpečnosti. Čím viac hotovosti je v prevádzkach a aj u ľudí, tým viac stúpa riziko možných krádeží a zvyšujú sa náklady na prevoz i spracovanie hotovosti", doplnila Králová.

e-Shopping: Rýchlosť doručenia je konkurenčná výhoda

Zlaté pravidlo obchodu znie: ak neobslúžite zákazníka vy, urobí to vaša konkurencia. Obchodníci, najmä on-line, kde vládne tvrdý boj o každé kliknutie, sa preto profilujú okrem šírky sortimentu, špecializácie aj rýchlosťou dodania.

Podľa prieskumu SAEC a Nielsen Admosphere je pre zákazníkov e-shopov dôležitá okrem ceny a kvality aj rýchlosť a doba doručenia (15%). Medziročne sa tiež zvyšuje podiel nákupov zrealizovaných prostredníctvom mobilného telefónu (41%). Možno povedať, že ide o spontánne nákupy a nákupy, pri ktorých zákazník očakáva aj expresné dodanie tovaru. Inak povedané, rýchla a intuitívna objednávka má korešpondovať s rýchlym doručením. Na spôsob telefonického objednania pizze. Neprekvapuje, že mobilný telefón k nákupu na internete používajú najviac respondenti vo vekovej skupine 15- 24 rokov. To sú terajší, ale aj budúci zákazníci e-shopov, ktorí budú navyše ekonomicky činní. Mladí, rýchli, dynamickí, spontánni a užívajúci si okamihy.

Motorom zmien je najväčší maloobchodník na svete Amazon, ktorý službu „same-day delivery“, teda doručenie v deň vzniku objednávky, ponúka v niekoľkých miestach v zahraničí. Zatiaľ je len pre členov Amazon Prime a zákazníkov on-line potravinového supermarketu AmazonFresh. Práve s rozvojom doručovania potravín objednaných on-line bude stále rásť aj požiadavka na doručovanie objednávok ešte v deň objednania. Podobné služby na Slovensku ponúkajú Tesco Potraviny domov alebo eDelia. Stále je však potrebné objednať si do určitého časového limitu (napr. do 10.00, do 12.00), inak budú objednávky vybavené až v nasledujúci deň.

Zmeny a zvyšovanie rýchlosti obrátky tovaru vplýva aj na off-line retailerov, ktorí musia držať krok s e-commerce. Náročnú a rýchlu logistiku a plánovanie kamenných obchodov s potravinami kopírujú napríklad predajcovia odevov, obuvi a doplnkov (angl. fashion). Kedysi fungovali na štyri sezóny, v súčasnosti sa obrátkovosť zrýchľuje. Fashion retaileri zmenšujú sklady a naopak viac tovaru vystavujú na ploche predajne. Tovar dopĺňajú aj viackrát denne podľa odbytu. Doručenie v rovnaký deň ako vznikla on-line objednávka testuje napríklad reťazec H&M. Zatiaľ teda iba v Berlíne, ale ak bude pilotný projekt úspešný, tak sa rozšíri aj do iných miest v Nemecku a v Európe.

SAEC a Nielsen Admosphere v prieskume zistili, že tí respondenti, ktorí v uplynulých 12 mesiacoch nakúpili na internete, nakupovali najčastejšie oblečenie a obuv (48%), za nimi nasledujú knihy a produkty pre zdravie a krásu, kozmetika, drogéria, parfumy (približne po 30%). Takmer polovica respondentov by bola ochotná nakúpiť v e-shope, ktorý tovar neponúka najlacnejšie, pokiaľ v ňom už predtým nakupovali a pokiaľ e-shop ponúka najpohodlnejšiu formu doručenia tovaru (45%). Až 39% nakupujúcim prekáža nutnosť byť na adrese doručenia (a čakať na kuriéra) a 26% vadí časová obmedzenosť.

Aktuálne: Prečo firmy najčastejšie neplatia faktúry?

Hlavným dôvodom, prečo firmy meškajú s platením faktúr, alebo ich neuhradia vôbec, je naďalej skutočnosť, že im dlhujú vlastní zákazníci a obchodní partneri. Uviedla to vyše polovica oslovených spoločností, ktoré sa zúčastnili celoeurópskeho prieskumu European Payment Practices 2017. 

Ďalším dôvodom meškania platieb je to, že sa firmy dostali do insolvencie a svoje záväzky už nedokážu plniť. Tretina oslovených spoločností si však myslí, že za neplatením faktúr je to, že im zákazníci jednoducho zaplatiť nechcú a peniaze zadržiavajú zámerne. Výsledky na Slovensku sú podobné. Zhodne po 57% spoločností si myslí, že neplatenie faktúr súvisí s chýbajúcimi peniazmi od zákazníkov alebo s tým, že firma dostala službu alebo produkt spolu s faktúrou a neskôr ju neuhradila. Tretina slovenských firiem vidí za zlou finančnou disciplínou zámer nezaplatiť a niečo viac ako pätina chyby pri fakturácii.

„Ak sa firmám nakopí veľa meškajúcich alebo úplne nezaplatených faktúr, môže to výrazne skomplikovať ich fungovanie. Preto by mali predvídať a pozorne si vyberať svojich obchodných partnerov,“ hovorí Peter Hetteš a dodáva: „Samozrejme, podnikanie prináša rôzne situácie a na niektoré sa nedá pripraviť. Pravidelné sledovanie pohľadávok je však alfou a omegou a umožňuje včas odhaliť možné problémy s cash-flow.“

Reprezentatívna EOS štúdia „European Payment Practices“ 2017 sa uskutočnila už desiatykrát. Nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.200 odborníkov zo 16 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.

Dôvody neskorého alebo úplného nezaplatenia faktúr (v %)
	Európa	Slovensko
Neuhradené platby od obchodných partnerov	57	57
Odovzdanie faktúry spolu s odovzdaním služby	54	57
Insolvencia	40	39
Zámerné neplatenie	34	33
Chyby pri fakturácii	29	22
Technické problémy	26	21

Poznámka: Firiem sa v prieskume pýtali: „Do akej miery súhlasíte s nasledujúcimi výrokmi o dôvodoch oneskorenej platby alebo nezaplatenia faktúr?“ Každému výroku mohli priradiť body v škále od 1 (úplne súhlasím) do 5 (vôbec nesúhlasím). Tabuľka zahŕňa iba odpovede „úplne súhlasím“ a „skôr súhlasím“.  Tabuľka obsahuje iba údaje o tých európskych krajinách, ktoré sa zapojili do prieskumu European Payment Practices 2017.