piatok 11. mája 2018

SR: Pracovníci z tretích krajín

Zamestnávať na základe dohody o vyslaní medzi slovenským subjektom a firmou so sídlom mimo EÚ už na Slovensku nebude možné. Zmena na trhu práce platí od 1. mája 2018 na základe novely zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti.

Legislatíva pôvodne umožňovala vysielať zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania služieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou o službách zamestnanosti mení. Dôvodom má byť obmedzenie množstva prichádzajúcich cudzincov. Podľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali možnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala. Hrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.

Podľa nových pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na základe tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca. Ten však prináša zásadné administratívne a byrokratické prekážky. „Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov", vysvetlil Róbert Minachin z Deloitte Legal. Bude tiež nutné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti na takýto presun.

Vnútropodnikový presun sa využíval len minimálne, pretože imigračný proces bol jednoduchší pri využití inštitútu vyslania. Nové legislatívne pravidlá budú v praxi prinášať problémy, pretože ani samotné štátne orgány (úrady práce a cudzinecká polícia) nemajú s vnútropodnikovými presunmi skúsenosti. Zatiaľ tiež nie je jasné, ako sa budú žiadosti a k nim povinne prikladané dokumenty vyhodnocovať a posudzovať. 

e-Government: Ďalšie dopytové výzvy

Nové výzvy, ktoré sprístupnil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na pripomienkovanie do 16. mája, sa budú týkať zdieľania údajov medzi úradmi pre princíp Jedenkrát a dosť, zlepšovania služieb e-governmentu a migrácie informačných systémov do vládneho cloudu. 

Projekt Manažment údajov inštitúcií verejnej správy, ktorý má hodnotu 30 miliónov eur, sa zameriava na kvalitu údajov a ich využívanie pre realizáciu princípu Jedenkrát a dosť. Úrady musia prestať žiadať od občanov údaje, ktoré už raz sú v spoločných registroch. Je pritom potrebné doladiť to nielen na centrálnej úrovni, ale aj na úrovni jednotlivých rezortov, úradov a ďalších organizácii, ktoré sú koncovými používateľmi týchto registrov. Ďalší projekt Malé zlepšenia eGov služieb (t.j. elektronických služieb verejnej a štátnej správy s hodnoutou 20 mil. eur) sa bude týkať zlepšovania služieb pre občanov a podnikateľov, hlavne v oblastiach najčastejších životných situácii. A projekt Migrácia Informačného systému verejnej správy do cloudovej Infraštruktúry ako služby (10 mil. eur) uľahčí orgánom verejnej moci premiestniť svoje informačné systémy do vládneho cloudu.

Potenciálnymi oprávnenými žiadateľmi sú rezorty a ich podriadené organizácie, obce či územné celky. Hodnotiace kritériá spomínaných projektov schválil Monitorovací výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) dňa 4. mája 2018. Po skončení pripomienkovania čaká projekty verejné prerokovanie (public hearing), ktoré sa bude konať 23. mája. Materiály sú zverejnené na vicepremier.gov.sk/index.php/informatizacia/obsahove-nalezitosti-dopytovych-vyziev/index.html. 

HbbTV: Neznámy pojem?

S hybridnou televíziou sa slovenskí televízni diváci už stretli, keďže skoro dve tretiny internetových používateľov majú svoju televíziu pripojenú k internetu. Čo o HbbTV ale Slováci vedia a ako k nej pristupujú?  

Podľa prieskumu Nielsen Admosphere (1.000 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panelu) väčšina, 64% má televízor pripojený k internetu. Z nich až 88% využíva funkcie, ktoré smart TV ponúka, napríklad interaktívne aplikácie, internetový prehliadač, YouTube, Netflix alebo rádio. Tretina opýtaných, ktorí majú televíziu s internetovým pripojením, dokonca funkcie smart TV využíva veľmi často, teda skoro každý deň. Len 12% odpovedalo, že funkcie smart TV nikdy nepoužíva. Všeobecne smart funkcie využívajú o niečo viac muži ako ženy, pričom najviac používajú YouTube, internetový prehliadač, aplikácie na sledovanie filmov z archívu a požičovní a video obsahu, aplikácie na prehrávanie alebo streamovanie hudby a sociálne siete.

Slovenskí respondenti však väčšinou nevedia, čo pojem HbbTV, čiže hybridná televízia, ktorá pri sledovaní televízie umožňuje divákom využívať špeciálne doplnkové služby televíznych staníc, znamená. Iba 5% odpovedalo, že vedia, čo HbbTV znamená a že ju vo svojom televízori využívajú. Ďalšou skupinou boli tí, ktorí vedia, čo HbbTV znamená, ale ju nepoužívajú (27%). Najväčšou skupinou boli respondenti, ktorí nevedia, čo HbbTV znamená (68%) - hlavne vo vekovej skupine 45–54 rokov a u respondentov s nižším vzdelaním.

A ktoré služby HbbTV považujú Slováci za najviac prínosné? Pre 63% je to prístup do video archívu televíznych relácií jednotlivých TV staníc, 52% respondentov vybrala pohodlnejší prístup k internetovému obsahu webových stránok a on-line službám televíznych staníc. Ako najmenej prínosná skončila so 6% interaktívna televízna reklama. 

EU: 12 otázok o budúcnosti Európy

Európska komisia (EK) začala na Deň Európy on-line verejnú konzultáciu určenú všetkým Európanom. Môžu sa v nej vyjadriť, akým smerom by sa podľa nich mala Európska únia v budúcnosti uberať. 

Komisia 5. a 6. mája po prvýkrát zvolala občiansky panel, aby vypracoval návrh verejnej konzultácie. Do Bruselu na akciu organizovanú Európskym hospodárskym a sociálnym výborom pricestovalo 96 Európanov, ktorí spoločne vypracovali 12 otázok on-line prieskumu. Je súčasťou prebiehajúcej diskusie o budúcnosti EÚ s 27 členskými štátmi, ktorá sa začala 1. marca 2017 uverejnením bielej knihy EK.

On-line konzultácia na ec.europa.eu/commission/consultation-future-europe_en bude prebiehať súbežne s už prebiehajúcimi dialógmi s občanmi, ktoré organizujú Európska komisia a členské štáty. Od roku 2012 sa uskutočnilo takmer 700 takýchto interaktívnych verejných diskusií v 160 mestách. Komisia plánuje zvýšiť ich frekvenciu, aby ich do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji 2019, stihla zorganizovať ďalších 500. Okrem EK organizujú dialógy s občanmi v súčasnosti aj vlády všetkých členských štátov v nadväznosti na iniciatívu Francúzska, ktorú podporili hlavy štátov alebo predsedovia vlád budúcej EÚ27.

Na zasadnutí Európskej rady v decembri 2018 predloží EK členským štátom priebežnú správu o procese spojenom s bielou knihou. Záverečnú správu predstaví 9. mája 2019 na prvom samite EÚ27 v rumunskom Sibiu, čiže iba niekoľko týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu. 

štvrtok 10. mája 2018

EU: Zmluvy o energetickej efektívnosti

Eurostat, štatistický úrad Európskej komisie a Európska investičná banka (EIB) predstavili novú príručku o štatistickom spracovávaní zmlúv o energetickej efektívnosti. 

Príručka sa riadi usmernením Eurostatu k revidovanému režimu spracovávania zmlúv o energetickej efektívnosti v účtoch verejných inštitúcií, ktoré bolo vydané v septembri 2017 a vysvetľuje sa v nej praktické využitie technickej pomoci zo zdrojov Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH). K dispozícii on-line je na http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/methodology/guidance-on-accounting-rules.

V príručke sa podrobne vysvetľuje, ako fungujú zmluvy o energetickej efektívnosti a poskytuje sa jasný prehľad potenciálneho vplyvu na verejné financie. Pomôže členským štátom aj ďalším zúčastneným stranám lepšie pochopiť vplyv, ktorý majú tieto zmluvy na klasifikáciu vynaložených investícií v štátnych súvahách a verejným orgánom pomôže prijímať informovanejšie rozhodnutia pri príprave a realizácii ich zmlúv o energetickej efektívnosti. Príručka je zároveň užitočným nástrojom, ktorý verejným aj súkromným predkladateľom projektov pomôže lepšie porozumieť investičnému plánu a odstrániť vnímané prekážky, ktoré bránia investíciám.