Trend: Technológie domáce práce spríjemnia

Technologický pokrok ovplyvňuje už takmer všetky aspekty nášho života. Vďaka nemu sa jednoduchšie vyrovnávame s každodennými úlohami v práci, domácnosti aj vo voľnom čase.  

Ak by existoval zoznam najviac nenávidenej domácej práce, víťazom by bolo žehlenie. Až 38% respondentov v prieskume uviedlo, že žehlenie a upratovanie kuchyne (35%) je najkomplexnejšie z domácich prác, keďže sú časovo náročné a vyžadujú veľa krokov. Na druhej strane, pranie bielizne je skrz Európu jednou z najjednoduchších domácich prác (89%), aj keď nie obľúbenou: takmer polovica respondentov uviedla, že pranie je nudné a až tretina z nich túto činnosť priam nenávidí.

Výskum tiež odhalil, že 90% respondentov sa obáva poškodenia bielizne pri praní: neodstránenia škvŕn sa bojí 63%, straty sýtosti farieb 43% a nakoniec až 39% má strach, že bielizeň nebude po vypraní biela. Belosť oblečenia trápi takmer polovicu žien a len tretinu mužov, ale pokiaľ ide o dĺžku procesu prania, viac mužov (11%) sa obáva, že proces prania bude príliš dlhý.

Podľa on-line prieskumu na národných reprezentatívnych vzorkách ľudí vo veku 18-64 rokov na 6 trhoch (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rumunsko, Španielsko a Poľsko) v júni 2017. 

Radíme: Novela zákonníka práce

Od 1. mája 2018 budú zavedené mzdové zvýhodnenia pre zamestnancov za prácu počas víkendu a zvyšujú sa tiež sumy za prácu počas sviatkov a za nočnú prácu.  

Schválená novela Zákonníka práce (zákon č. 63/2018 Z. z.) s účinnosťou od 1. mája 2018 ustanovuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Zvyšuje aj sumy mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a za nočnú prácu. Schválený návrh zmenil z pôvodne navrhovaného mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu najmenej 100% minimálnej mzdy za hodinu na postupné zavedenie týchto zvýhodnení v dvoch fázach od 1.5.2018 a od 1.5.2019 a to nasledovne:
- najmenej v sume 25% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 50% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v sobotu,
- najmenej v sume 50% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 100% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v nedeľu.

V prípade nočnej práce (medzi 22. hodinou a 6. hodinou) doterajšie mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálnej mzdy sa zvyšuje na najmenej 30% minimálnej mzdy (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a na najmenej 40% minimálnej mzdy (od 01.05.2019) a osobitne pre rizikové práce na najmenej 35% minimálnej mzdy (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej 50% minimálnej mzdy (od 01.05.2019).

Taktiež sa upravila možnosť dohodnúť si nižšie sumy tohto mzdového zvýhodnenia, a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (avšak iba ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a zamestnáva menej ako 20 zamestnancov), a to nasledovne:
- najmenej v sume 20% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 45% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v sobotu,
- najmenej v sume 40% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 90% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v nedeľu,
- najmenej 25% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 35% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za nočnú prácu (s výnimkou rizikovej práce).

Možnosť dohody nižších súm zvýhodnenia sa bude môcť uplatniť iba v prípade zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu a v nedeľu, alebo aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca (nesmie však ísť o rizikovú prácu). Novela zákona nedefinuje ani jeho odôvodnenie bližšie neurčuje povahu práce, alebo o aké podmienky prevádzky má ísť.

V prípade práce vo sviatok doterajšie mzdové zvýhodnenie za prácu najmenej 50% priemerného zárobku sa zvyšuje na najmenej 100% priemerného zárobku zamestnanca.

Podľa advokátskej kancelárie Ružička Csekes tak bude možné si s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu alebo v nedeľu. Obdobne to je už dnes aj v prípade práce vo sviatok a nočnej práce. S inými zamestnancami takáto dohoda ale nie je možná.

On-line: Internet uprednostní na komunikáciu takmer štvrtina Slovákov

Až 43,8% ľudí na Slovensku v roku 2017 komunikovalo so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie osobne. Telefonickú komunikáciu využila primárne asi tretina obyvateľov a cez internet najčastejšie komunikovala takmer štvrtina obyvateľov Slovenska. 

Osobná komunikácia pritom dominuje u najstarších ľudí (65-ročných a starších), občania v strednom a staršom strednom veku (40- až 65-roční) komunikujú so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie telefonicky a mladší ľudia pri takejto komunikácii využívajú najčastejšie internet. Podiel využívania telefónu a internetu pri komunikácii s priateľmi a známymi sa zvyšuje so vzrastajúcim vzdelaním ľudí.

Výskum tiež zisťoval, na koho sa v prípade potreby obyvatelia Slovenska obracajú so žiadosťou o pomoc či podporu. Väčšina ľudí by sa v prípade choroby, ktorá si vyžaduje starostlivosť, a tiež keď potrebujú pomoc v domácnosti alebo v záhrade, obrátila na blízkeho člena rodiny (v oboch prípadoch takmer 67%). Druhá najväčšia časť opýtaných by sa v takýchto prípadoch obrátila so žiadosťou o pomoc na vzdialenejšieho člena rodiny (14% a 17%). Blízkeho kamaráta by poprosila o pomoc asi desatina opýtaných a na iných ľudí zo susedstva či na kolegov z práce by sa ako na prvých so žiadosťou o pomoc obrátil iba malý podiel respondentov.

Podobné výsledky boli zaznamenané aj v prípade zlého psychického stavu a potreby poradiť či porozprávať sa o rodinných problémoch. Aj vtedy by väčšina požiadala o pomoc najskôr blízkeho člena rodiny, v tomto prípade by sa však už častejšie obrátili aj na ľudí mimo rodiny. Blízky kamarát či kamarátka sú tiež osobami, ktorých by ľudia ako prvých oslovili v prípade, že by sa chceli poradiť v súvislosti s rodinnými problémami (35%), ale aj ísť sa zabaviť do spoločnosti (45%).

Podľa výskumu Univerzity Komenského v Bratislave (UK), ktorý je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP) realizovaného v takmer 50 štátoch sveta. Výskum Sociálne siete a sociálne zdroje (1.404 respondentov starších než 16 rokov vybraných metódou stratifikovaného náhodného výberu) bol realizovaný v septembri a októbri 2017. 

EU: Viac recyklácie a menej skládkovania

Európsky parlament schválil nové návrhy, ktoré sú súčasťou legislatívy o spracúvaní odpadov zameranej na prechod k obehovému hospodárstvu. 

Zlepšenie odpadového hospodárstva môže podľa poslancov priniesť pozitíva okrem iného v oblasti ochrany životného prostredia a klímy ako aj verejného zdravia. Štyri schválené legislatívne návrhy sú súčasťou reformného balíka zameraného na prechod únie k obehovému hospodárstvu, v rámci ktorého by mala byť hodnota produktov, materiálov a zdrojov zachovávaná čo najdlhšie. Do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55% komunálneho odpadu, čiže odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného odpadu mal dosiahnuť 60% a do roku 2035 aspoň 65%. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65% odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70%. Nová legislatíva stanovuje aj samostatné ciele pre jednotlivé obalové materiály, napríklad pre papier, kartón, plast, sklo, kov a drevo.

Skládkovanie: Nová právna úprava zavádza strop na množstvo odpadu, ktorý môže skončiť na skládkach. V roku 2035 by to malo byť maximálne 10% komunálneho odpadu. V roku 2014 neskončila temer žiadna časť komunálneho odpadu z Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Rakúska a Švédska na skládkach. V tom istom roku skládkovali Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta viac ako tri štvrtiny svojho komunálneho odpadu. Textilný a nebezpečný odpad, ktorý vyprodukujú domácnosti, by sa mal od roku 2025 separovať. Biologicky rozložiteľný odpad by mal byť taktiež zbieraný oddelene alebo priamo domácnosťami kompostovaný.

Zníženie odpadu o polovicu: Členské štáty by sa v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja mali zamerať na zníženie objemu potravinového odpadu, a to o 30% do roku 2025 a o 50% do roku 2030. V snahe predchádzať samotnej tvorbe potravinového odpadu by členské štáty mali stimulovať zber nepredaných potravín a ich bezpečnú redistribúciu. Podľa poslancov je tiež potrebné dôsledne spotrebiteľom vysvetľovať rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby potravín.

Na Slovensku sa podľa Eurostatu v roku 2016 vyprodukovalo 348 kg odpadu na osobu. Približne 66% komunálneho odpadu skončilo na skládkach, 23% sa recyklovalo alebo kompostovalo a 11% sa spálilo. Slovensko patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23% v roku 2016). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje alebo spaľuje (v roku 2016 cca 77%).

Aktuálne: Rýchlejší internet na Slovensku

Obce na Slovensku budú pokryté ešte rýchlejším internetom, ako sa predpokladalo.  

„Máme dohodu s telekomunikačnými operátormi, že infraštruktúru vybudujú na vlastné náklady. Ušetrené peniaze budeme môcť použiť na iné projekty pre vidiecke širokopásmové pripojenie“, vyhlásil podpredseda vlády R. Raši. „Slovensko má ambíciu stať sa jedným z európskych lídrov pri zavádzaní 5G, pričom vysokorýchlostný internet na celom území EÚ, a teda aj SR, patrí medzi základné piliere efektívneho fungovania jednotného digitálneho trhu a je jednou z priorít Európskej komisie.“ 

Medzi plánované projekty na Slovensku patria:
- WiFi pre teba – slovenská obdoba európskeho projektu WiFi4EU, ktorá umožní obciam získať dotácie na technické zabezpečenie WiFi zdarma na verejných miestach.
- Dobudovanie 4G pokrytia na hlavných dopravných trasách.
- Spolufinancovanie budovania optických pripojení na vidieku.
- Zmapovanie plánov pre ultra vysokorýchlostný internet (rýchlejší ako 100 Mbit/s), ktorý je predpokladom pre budovanie sietí 5. generácie (5G).

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) rokoval s operátormi, ktorí sa zaviazali do konca roka 2020 zabezpečiť širokopásmové pripojenie pre všetky tzv. NGA biele miesta Slovenska. To sú obce, pre ktoré dovtedy neexistovala možnosť ani plán pokrytia internetom s prenosovou rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s. V roku 2015 napočítala Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) až 1.808 takýchto miest a obcí. Od vzniku ÚPVII v lete 2016 do konca roka 2017 sa konali štyri verejné konzultácie, vďaka ktorým sa postupne našli riešenia pre všetky z nich.