Trend: Elektronická pohľadnica

V predveľkonočnom období už tradične stúpa záujem ľudí o posielanie pohľadníc svojim rodinám či blízkym. Budeme okrem klasických pohľadníc posielať aj elektronické? 

Možnosť poslať elektronickú pohľadnicu spustila Slovenská pošta koncom novembra minulého roka a v priebehu mesiaca, čiže počas vianočného obdobia ľudia poslali takmer 12.000 takýchto pohľadníc. Aj na základe skúseností zo zahraničia tak Slovenská pošta očakáva rastúci záujem ľudí o elektronické pohľadnice predovšetkým počas dovolenkového obdobia. Klasická pohľadnica totiž môže z dovolenkovej destinácie putovať na Slovensko aj desať dní, elektronickú pohľadnicu je možné doručiť do troch pracovných dní.

Okrem zadania textu sa môže na elektronickú pohľadnicu nahrať buď vlastná fotografia, alebo si vybrať z predvolených možností obrázkov. Pošta pohľadnicu po elektronickom odoslaní a uhradení vytlačí a adresátovi doručí klasicky do schránky. K dispozícii sú zatiaľ dva formáty: Klasik A6 (15x10 cm) a Veľká A5 (21x15 cm).

Upozorňujeme: Šetriče energie

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) eviduje zvýšený nárast spotrebiteľských podaní súvisiacich s ponukou produktov označovaných za „šetriče energie“. 

Spoločným znakom je opis ich údajných výhod a zníženia spotreby, ktoré majú zabezpečovať. Tieto informácie sú ale komunikované bez predloženia konkrétnych analýz či štúdií, ktoré by sľubované výhody potvrdzovali. Navyše predávajúcim je subjekt so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, a teda aj mimo dozornej pôsobnosti SOI. Webové stránky, na ktorých sú uvedené výrobky ponúkané, neobsahujú informácie vyžadované príslušnou slovenskou legislatívou – napr. informácie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu v lehote do 14 dní; postup pri uplatnení reklamácie spotrebiteľom a pod. Slovenská obchodná inšpekcia preto upozorňuje, aby ste si pred kúpou riadne zvážili uvedené skutočnosti. Vyhnete sa tak možným problémom súvisiacim s kvalitou výrobku, jeho vrátením predávajúcemu či vrátením peňazí zo strany predávajúceho.

Podľa platných právnych predpisov je SOI orgánom štátnej kontroly predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu. V rámci medzinárodnej spolupráce však už oslovila príslušné národné orgány podľa sídla predávajúceho (ak sa ho podarilo identifikovať) so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti a možného zamedzenia konania, ktoré nie je v súlade s platnou legislatívou. Keďže v mnohých prípadoch ide o krajiny, ktoré nie sú súčasťou jednotného trhu EÚ, slovenská strana nie je oprávnená opatrenia zo strany príslušného národného orgánu žiadnym spôsobom vynucovať (okrem prípadov, ak ide o predávajúceho so sídlom v niektorom z členských štátov EÚ).  

SR: Nesplácaných retailových úverov je menej

Aj keď sa zadĺženosť domácností v posledných rokoch zdvojnásobila, podiel nesplácaných retailových úverov klesá. Potvrdila to správa Deloitte o nesplácaných bankových úveroch.

Predaje portfólií nesplácaných bankových úverov v strednej a východnej Európe podľa nej vzrástli a hodnota uzatvorených transakcií v roku 2016 prekročila 7 miliárd eur. Rovnako zvýšená aktivita na dlhovom trhu pokračovala aj v roku 2017. Hoci k najpredávanejším stále patria portfóliá zlyhaných úverov korporátnych dlžníkov, niektorí investori už upriamili svoju pozornosť aj k hypotékam na bývanie. „Hlavnými hnacími silami predaja portfólií nesplácaných bankových úverov v strednej Európe boli v uplynulých rokoch zlepšujúce sa makroekonomické podmienky a nárast realitných trhov. Prístup k lacnému financovaniu podnietil dopyt investorov. Na druhej strane regulátori v mnohých jurisdikciách zaviedli opatrenia, ktoré mali donútiť finančné inštitúcie zbaviť sa rizikových aktív", priblížila Ivana Lorencovičová.

Situácia na Slovensku sa podobá vývoju v okolitých krajinách. Poskytovanie retailových a korporátnych úverov v rámci bankového sektora na Slovensku stále rastie a vykazuje jeden z najvyšších rastov v krajinách zapojených do štúdie. Bankový sektor je zdravý, podiely nesplácaných úverov sú nízke a ziskovosť je vysoká. V dôsledku klesajúcich úrokových sadzieb a zlepšujúcej sa situácie na trhu práce rástol priemerný stav úverov rýchlejšie než priemerné mzdy. Slovenské domácnosti majú navyše relatívne nízke úspory v porovnaní s výškou dlhov. Podiely nesplácaných úverov na Slovensku však klesali a na konci roka 2016 predstavovali 3,7% retailových úverov a 6,5% korporátnych úverov. Podiely nesplácaných bankových úverov na Slovensku patria medzi najnižšie v regióne.

Deloitte očakáva, že v strednej Európe zostane aj v roku 2018 najbežnejším spôsobom znižovania miery zadlženia v bankovom sektore predaj portfóliá nesplácaných úverov. V mnohých krajinách sa predpokladá nárast predaja portfólií nesplácaných hypoték tretím stranám. 

EU: Zdaňovanie v digitálnej oblasti

Európska komisia navrhla nové pravidlá, aby sa digitálne obchodné činnosti v EÚ zdaňovali spravodlivo a v prospech rastu.  

Rozmach digitálnych podnikov (sociálne médiá, kolaboratívne platformy či poskytovatelia on-line obsahu) v značnej miere prispievajú k hospodárskemu rastu v EÚ. Súčasné daňové pravidlá však neboli navrhnuté s ohľadom na podniky, ktoré sú globálne, virtuálne, alebo majú len malú či žiadnu fyzickú existenciu. V súčasnosti je 9 z 20 najväčších spoločností z hľadiska trhovej kapitalizácie digitálnych, pričom pred desiatimi rokmi bol tento pomer 1 k 20. Ako tento trend správne využiť a zároveň zabezpečiť, aby digitálne spoločnosti zároveň odvádzali spravodlivý podiel daní? Inak existuje reálne riziko pre verejné príjmy: digitálne podniky v EÚ majú v súčasnosti polovičnú priemernú efektívnu sadzbu dane oproti tradičnému hospodárstvu.

Súčasné daňové predpisy sa nevzťahujú na zisky z lukratívnych činností, napr. predaj údajov a obsahu vytvorených používateľmi. Začínajú sa hľadať rýchle, jednostranné riešenia, aby sa zdanili digitálne činnosti, čo z právneho systému robí mínové pole a vedie k daňovej neistote medzi podnikmi. Ak sa má digitálne hospodárstvo zdaňovať spravodlivo, udržateľne a v prospech rastu, jediným východiskom je koordinovaný prístup. Dva odlišné legislatívne návrhy Európskej komisie majú viesť k spravodlivejšiemu zdaňovaniu digitálnych činností v EÚ:
- Prvá iniciatíva je zameraná na reformu pravidiel zdaňovania právnických osôb, aby sa zisky evidovali a zdaňovali tam, kde podniky intenzívne interagujú s používateľmi cez digitálne kanály. Toto riešenie EK uprednostňuje z dlhodobého hľadiska.
- Druhý návrh reaguje na výzvy viacerých členských štátov, že treba zaviesť dočasnú daň z hlavných digitálnych činností, ktoré v súčasnosti v EÚ vôbec nie sú zdaňované.

V tomto balíku sa stanovuje koherentný prístup EÚ k systému zdaňovania v digitálnej oblasti, ktorý podporuje digitálny jednotný trh a bude slúžiť ako jedno z východísk medzinárodných diskusií zameraných na riešenie tejto otázky na celosvetovej úrovni.

Lieky: Poistencom sa vráti vyše 2,8 milióna eur

Zdravotné poisťovne opäť vracajú poistencom peniaze v rámci ochranného limitu na doplatky za lieky. Vyše 164.000 ľuďom posielajú za posledný štvrťrok minulého roka viac ako 2,8 milióna eur. Poistenci ich dostávajú automaticky na účet alebo poukážkou, nie je potrebné o ne žiadať.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vracia doplatky za lieky 120.690 klientom v sume viac ako dva milióny eur. Peniaze za lieky obdrží ďalších 36.000 poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera v sume 639.000 eur. Union ZP vracia doplatky .7637 poistencom v sume vyššej ako 131.000 eur.

Zdravotné poisťovne vracajú peniaze za lieky napríklad dôchodcom, ťažko zdravotne postihnutým ľuďom či zdravotne ťažko postihnutým deťom. Ochranný limit sa vzťahuje na všetky lieky, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa. Do limitu sa však započítava doplatok za najlacnejšiu verziu lieku na trhu. Pokiaľ suma nepresiahne tri eurá, zdravotná poisťovňa ju pripočíta v ďalšom kvartáli.