Novinka: Šperky z recyklovaného zlata z elektroniky

Na veľtrhu CES 2018 bola predstavená aj kolekcia šperkov z recyklovaného zlata. Drahý kov pritom pochádza z použitej elektroniky.  

Nový rad šperkov predstavila herečka Nikki Reedová pod svojou módnou značkou Bayou with Love. Sériu prsteňov, náušníc a manžetových gombíkov zo 14 a 18 karátového zlata ponúka už dnes na internete a ich cena je od 78 dolárov. Recyklované zlato sa naďalej používa aj v matičných doskách nových IT produktov.

Podľa štúdie Trucost je dopad na životné prostredie pri recyklovanom využívaní zlata až o 99% nižší, ako keby sa malo vyťažiť. Nedávne prieskumy zároveň potvrdzujú, že iba 12,5% elektronického odpadu sa používa na výrobu nových produktov! V prípade mobilných telefónov napríklad Američania „vyhodia“ v zlate a striebre približne 60 miliónov dolárov ročne.

Na ilustráciu Dell používa vo svojich produktoch a baleniach recyklovateľné materiály už viac ako 10 rokov. Od roku 2012 zrecyklovalo takmer 23 tisíc ton použitých materiálov, medzi ktoré patrí aj plastový odpad z oceánov. Cieľom firmy do konca roka 2020 je zrecyklovať približne 45 tisíc ton odpadu.

e-Tlačivá: Prihláška na STU

Slovenská technická univerzita v Bratislave prijíma prihlášky na štúdium už iba v elektronickej verzii. Odpadá aj povinnosť tlačiť si elektronickú prihlášku a posielať ju v papierovej forme poštou.  

Zmena v spôsobe prihlasovania na štúdium si vyžiadala úpravy v Akademickom informačnom systéme (AIS) tak, aby mohla univerzita  on-line  vyplnenú prihlášku pokladať za doručenú a pracovať s údajmi v nej. Pribudli napr. funkcie súhlas so spracovaním osobných údajov, čestné vyhlásenie, že všetky údaje sú pravdivé a vkladanie dokumentov v pdf formáte –  ide najmä o vysvedčenia, ocenenia z olympiád a pod. Vyplnením všetkých údajov, potvrdením súhlasu so spracovaním osobných údajov, čestného vyhlásenia a nahraním príloh sa prihláška považuje za doručenú. Ak by predsa nejaký údaj chýbal, uchádzačov budú kontaktovať pracovníci študijných oddelení fakúlt.

Akademický informačný systém STU uľahčuje študentom komunikáciu aj štúdium po prijatí na univerzitu. V systéme je pre študentov bezplatne on-line dostupná všetka študijná literatúra, ktorá vyšla v univerzitnom vydavateľstve Spektrum. Cez AIS si môžu zapisovať termíny skúšok, zápočtov, univerzitným emailom konzultovať s vyučujúcimi. Systém informuje aj o najdôležitejších udalostiach na pôde školy, výskumných projektoch a ich riešiteľoch. 

Trend: Rýchlonabíjacie stanice pre elektromobily

Pol roka od sprístupnenia rýchlonabíjacej stanice v Považskej Bystrici pribudla v regióne hornej Nitry druhá v Prievidzi. A čoskoro ich doplní tretia v Starej Turej.  

Rýchlonabíjacia stanica v centre Prievidze má výkon 50kW a ponúka tri typy konektorov, ktoré sú kompatibilné so všetkými typmi elektromobilov dostupnými na európskom trhu. Súčasne ju môžu využívať dve vozidlá na elektrický pohon, pričom sa batéria na 80% dobije do 30 minút, teraz je to navyše bezplatne.

V druhom polroku uplynulého roka jazdilo po slovenských cestách viac ako päťsto elektromobilov. Ministerstvo hospodárstva SR očakáva, že ich počet do roku 2025 vzrastie až na 20 tisíc. V súčasnosti sa na Slovensku nachádza vyše 100 verejných nabíjacích staníc a asi 350 neverejných.

„Naším zámerom nie je budovať iba rýchlonabíjacie stanice, sieť nabíjačiek chceme rozšíriť aj o tie klasické, ktoré by sme radi umiestnili do niektorých z 80 zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja“,  uviedol župan Jaroslav Baška, autor myšlienky projektu Zelená župa. Samotný Úrad TSK dnes využíva tri župné elektromobily, štvrtý využíva krajská organizácia cestovného ruchu Trenčín región.   

EU: 1 miliarda EUR do špičkových európskych superpočítačov

Európska komisia predstavila plány spolu s členskými štátmi investovať do budovania infraštruktúry špičkových európskych superpočítačov. 

Superpočítače sú potrebné na spracovanie čoraz väčšieho množstva údajov a prinášajú spoločnosti výhody v mnohých oblastiach od zdravotnej starostlivosti cez energiu z obnoviteľných zdrojov až po bezpečnosť automobilov a kybernetickú bezpečnosť. V súčasnosti európski vedci a priemysel čoraz častejšie spracúvajú údaje mimo EÚ, lebo výpočtový čas dostupný v EÚ nezodpovedá ich potrebám. Tento nedostatok nezávislosti ohrozuje súkromie, ochranu údajov, obchodné tajomstvá a vlastníctvo údajov – najmä na účely citlivých aplikácií.

Spoločný podnik EuroHPC bude slúžiť na nadobúdanie, budovanie a rozširovanie infraštruktúry špičkovej vysokovýkonnej výpočtovej techniky (high-performance computing – HPC) v celej Európe. Navyše bude podporovať výskumno-inovačný program zameraný na rozvoj technológií a strojov (hardvéru), ako aj aplikácií (softvéru), ktoré budú nainštalované na týchto najvýkonnejších superpočítačoch. Príspevok EÚ do EuroHPC bude v súčasnom viacročnom finančnom rámci približne 486 miliónov EUR a podobnú sumu poskytnú členské štáty a pridružené krajiny. Celkovo by sa do roku 2020 mala investovať 1 miliarda EUR z verejných financií a súkromní členovia iniciatívy by okrem toho mali prispieť aj nepeňažnými príspevkami.

Spoločný podnik bude realizovať tieto činnosti:
1. Nadobudnutie a prevádzka dvoch špičkových superpočítačových strojov s predexaflopovou výkonnosťou a aspoň dvoch stredne výkonných superpočítačových strojov (schopných zhruba 1016 výpočtov za sekundu) a poskytovanie a riadenie prístupu k týmto superpočítačom širokej škále verejných a súkromných používateľov počínajúc rokom 2020.
2. Výskumno-inovačný program zameraný na HPC: cieľom je podporiť rozvoj európskych supervýkonných výpočtových technológií vrátane prvej generácie európskej mikroprocesorovej technológie s nízkou spotrebou energie a spoločné dizajnovanie európskych exaflopových strojov, ako aj zlepšovať kvalitu aplikácií, podporovať rozvoj zručností a propagovať širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky.

Spoločný podnik EuroHPC bude v prevádzke od roku 2019 do roku 2026. Plánovanú infraštruktúru budú spoločne vlastniť a prevádzkovať členovia. V prvom kroku pôjde o krajiny, ktoré podpísali vyhlásenie EuroHPC a o súkromných členov z akademickej obce a priemyslu. Ostatní členovia sa k tejto spolupráci môžu pripojiť kedykoľvek v závislosti od ich finančného príspevku. 

Aktuálne: Čo očakávajú Slováci

Takmer 90% obyvateľov Slovenska očakáva, že rok 2018 bude približne rovnaký alebo aj lepší, ako bol ten uplynulý. Najväčšími optimistami sú hlavne mladí ľudia do 30 rokov.  

V čom očakávame, že bude rok 2018 lepší? Takmer polovica respondentov prieskumu GfK (november 2017 na vzorke 1.000 respondentov vo veku od 15 do 79 rokov) si myslí, že sa im zlepší ich finančná situácia. Vyše dve pätiny z nich (42%) čakajú, že bude lepší aj ich život v osobnej oblasti (zážitky, skúsenosti, vzdelávanie). Zvyšujú sa tiež očakávania v oblasti pracovného života a úspechov, ale aj v oblasti rodiny a blízkych, kde v oboch oblastiach 37% očakáva lepší rok, než bol ten uplynulý. Najviac to čakajú ľudia do 30 rokov. Lepší rok v oblasti svojho zdravotného stavu alebo svojich blízkych čaká až 28% z nich, pričom sú to hlavne ľudia vo vekovej kategórii nad 60 rokov.

A čoho sa v roku 2018 obávame? Ľudia považovali rok 2017 za horší v prvom rade kvôli zhoršeniu svojej finančnej situácie a rovnako tieto očakávania sú dôvodom pesimizmu v roku 2018 (až 46%). Najviac sa toho obávajú ľudia s čistým mesačným príjmom do 800 euro. Horšiu politickú situáciu na Slovensku v roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim rokom očakáva až 38% ľudí, ktorí očakávajú horší rok. Vyše jedna tretina z nich čaká aj zhoršenie celkovej ekonomickej situácie v našej krajine. Zhoršenie zdravotného stavu či stavu svojich blízkych v roku 2018 očakáva jedna tretina z tých, čo očakávajú horší rok 2018. Rovnako 33% z nich čaká, že všeobecná nálada v slovenskej spoločnosti bude horšia ako bola minulý rok.

Aký bude život na Slovensku o 10 rokov - v roku 2028? Vyše jedna tretina obyvateľstva Slovenska si myslí, že o desať rokov bude na Slovensku život približne na rovnakej úrovni ako je teraz. A rovnako vyše jedna tretina (37%) očakáva, že v roku 2028 bude Slovensko lepším miestom na život ako v súčasnosti. Len približne jedna štvrtina ľudí si myslí, že život na Slovensku bude o desať rokov horší, ako je to v súčasnosti.