SR: Rýchly internet do roku 2020

V 98,5% slovenských miest a obcí by mal byť do roku 2020 zavedený internet s minimálnou rýchlosťou 30 Mb/s. Kým ešte vo februári tohto roka bolo na mape Slovenska 207 obcí bez prísľubu pokrytia operátorom, dnes ich je už len 46.  

Pôvodne bolo na Slovensku až 1.808 miest a obcí, ktorých obyvatelia nemali prístup k internetu s prenosovou  rýchlosťou minimálne 30 Mb/s. Po vzniku Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v roku 2016 sa uskutočnili dve verejné konzultácie, ktorých výsledkom bol plán pokryť 1.601 miest a obcí priamo operátormi. Zostávajúci zoznam 207 obcí a miest bol nazvaný zoznamom bielych miest. Do roku 2020 pre ne totiž nebolo ani len plánované pokrytie vysokorýchlostným internetom. Po tretej verejnej konzultácii, ktorú úrad zorganizoval koncom septembra, zostalo na zozname už len 46 obcí.

Prioritou štátu je dostať vysokorýchlostný internet aj do menších obcí či riedko osídlených oblastí, teda aj do prostredia, ktoré nie je na prvý pohľad komerčne zaujímavé pre poskytovateľov internetových služieb. Počíta sa s vybudovaním prístupových sietí novej generácie (NGA) s prenosovou rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s, v prípade potreby aj s pomocou štátnej podpory financovanej z eurofondov. Cieľom je zabezpečiť pokrytie všetkých oblastí Slovenska do roku 2020, pričom trojročné obdobie na pokrytie zostávajúcich 46 bielych miest začalo plynúť od 22. novembra 2017.

V zozname bielych miest sú obce, ktoré nemajú dotiahnuté dostatočné pripojenie vo forme regionálnych sietí z kostrových sietí, prípadne tam operátori neposkytujú služby s dostatočnými parametrami, teda vysokorýchlostný internet. V súčasnosti ide predovšetkým o lokality v Prešovskom kraji, kde je až 30 takýchto miest a v Banskobystrickom kraji, kde ich je spolu 13. Vysokorýchlostný internet, ktorý by mal pokrývať celé územie Slovenska, ako aj ďalších štátov Európskej únie, je aj prioritou Európskej komisie. Ide o jeden zo základných pilierov, ktorý má prispieť k efektívnemu fungovaniu jednotného digitálneho trhu. 

Aktuálne: Úprava aplikácie Sociálnej poisťovne

Do mobilnej aplikácie Sociálna poisťovňa doplnila dátumy vytvorenia predbežnej registrácie. Cieľom je odstrániť doterajšie nezrovnalosti. 

Aplikáciu zamestnávatelia využívajú od augusta 2016. V súčasnosti už eviduje dátum vytvorenia aj dátum prijatia predbežnej registrácie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Úprava mobilnej aplikácie platí pre obe platformy – Android a IOS. Ak používate systém Android, je potrebné aplikáciu odinštalovať a následne opäť nainštalovať.

Pozor, stále platí: Zamestnávateľ, ktorý cez aplikáciu predbežne registruje zamestnanca, musí úkon vždy potvrdiť zaslaním riadneho registračného listu fyzickej osoby (RLFO) cez systém elektronických služieb Sociálnej poisťovne (SES SP) najneskôr do 3 dní. Ak by to neurobil, SES SP ho na to upozorní. Bez zaslania riadneho RLFO je predbežná registrácia neplatná. 

Upozorňujeme: Sociálne odvody od januára 2018

Od budúceho roka budú platiť nové vymeriavace základy na sociálne poistenie. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je už k dispozícii praktická pomôcka vo forme tabuľky.

Od 1. januára 2018 platí nový minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO). Nový je aj maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre povinne poistené SZČO, DPO, zamestnanca a zamestnávateľa (pre zamestnávateľa s výnimkou poistného na úrazové poistenie, ktoré nie je obmedzené najvyššou výškou). Sociálna poisťovňa pre lepšiu orientáciu poistencov a odvádzateľov poistného pripravila praktickú pomôcku – Tabuľku platenia poistného od 1. januára 2018, ktorú zverejnila na webovej stránke socpoist.sk.

V tabuľke sa nachádzajú percentuálne sadzby poistného na jednotlivé druhy poistenia – nemocenské, dôchodkové starobné a invalidné, poistenie v nezamestnanosti, garančné, úrazové a rezervný fond solidarity. Sadzby poistného v tabuľke si možno zistiť z pohľadu zamestnanca, zamestnávateľa, povinne poistenej SZČO a DPO. Sú v nej aj sadzby poistného pre platby uhrádzané štátom a Sociálnou poisťovňou za určité skupiny osôb. V tabuľke sú aj vypočítané sumy poistného pre jednotlivé druhy poistenia z minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. V texte pod tabuľkou sa poistenci môžu detailnejšie oboznámiť s niektorými položkami uvedenými v tabuľke.  

Novinka: Doplnkové ordinačné hodiny

Lekári budú môcť od mája 2018 v ambulanciách na Slovensku zaviesť tzv. doplnkové ordinačné hodiny. 

Stanovenie doplnkových ordinačných hodín bude zo strany lekárov dobrovoľné. Realizovať ich budú môcť po 13.00 h. Podmienkou je, aby boli k dispozícii pacientom bezplatne na základe verejného zdravotného poistenia v rozsahu určenom zákonom. Podľa ministra zdravotníctva majú doplnkové ordinačné hodiny tvoriť maximálne 30% z trvania ordinačných hodín a lekári budú musieť pacienta prijať do 20 dní od objednania.

Doplnkové ordinačné hodiny musia byť zároveň určené tak, aby počet osôb vyšetrených počas doplnkových ordinačných hodín v kalendárnom mesiaci nepresiahol 30% z celkového počtu osôb vyšetrených v predchádzajúcom mesiaci v rámci riadnych ordinačných hodín. Pacient sa bude môcť u lekára objednať v rámci doplnkových ordinačných hodín na konkrétnu hodinu, za jednotlivé výkony si zaplatí. Limit je stanovený na maximálne 30 eur.     

Novinka: Ochrana krasových podzemných vôd

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zostavil a vydal publikáciu obsahujúcu základné informácie o spôsobe vzniku krasových zvodnencov a formách krasovej krajiny. 

Novinka zjednodušene znázorňuje cestu podzemnej vody v skrasovatenom horninovom prostredí od momentu jej infiltrácie do podzemia až po jej vynorenie sa v karasových prameňoch a vyvieračkách. Hoci krasovatejúce vápence a dolomity zaberajú len malú časť územia Slovenska, zabezpečujú viac ako polovicu spotreby pitnej vody. Z toho logicky vyplýva nutnosť správneho prístupu k ochrane krasových podzemných vôd, keďže s veľkou rýchlosťou ich prúdenia súvisí aj ich vysoká zraniteľnosť.

Publikácia bola vydaná pre potreby projektu LIFE+ KRASCAVE „Zavedenie trvalo udržateľného využívania podzemnej vody v podzemnom krasovom systéme Krásnohorskej jaskyne“ a preto sa venuje aj vzácnej lokalite, akou je Krásnohorská jaskyňa v Slovenskom krase. V slovenskom aj anglickom jazyku si môžete prezrieť, alebo stiahnuť z webovej stránky projektu http://www.geology.sk/krascave/.