piatok 1. decembra 2017

Horizont 2020: Podpora vedeckých projektov

Európske výskumné centrum (ERC) udelilo granty ERC pre konsolidátorov (Consolidator Grants) viac ako 300 výskumníkom v celej Európe.  

Ide o granty z programu Horizont 2020 vo výške 630 miliónov Eur na podporu excelentnosti a konkurencieschopnosti. Projekty budú mať rôzne zameranie a prinesú odpoveď na veľa súčasných vedeckých výziev ako napr. antibiotická rezistencia, mechanizmy kolektívneho rozhodovania v spoločnosti či forenzné praktiky.

Tieto granty sú udeľované vynikajúcim výskumným pracovníkom z rôznych krajín, ktorí majú 7 až 12 rokov skúseností od ukončenia svojich doktorandských prác (PhD) a vďaka svojim vedeckým výsledkom ich čaká sľubná budúcnosť v oblasti vedy. Podrobnejšie informácie sú dostupné on-line na erc.europa.eu.  

Trend: Klasické telefóny miznú

Podľa prieskumu GFI Software v septembri t.r sú najvyužívanejšou telefónnou platformou v českých a slovenských SMB firmách mobilné telefóny, ktoré spoločne s VoIP telefóniou rýchlo vytláčajú z podnikov klasické telefónne linky.  

Telefónne hovory sú po elektronickej pošte druhým najvyužívanejším kanálom pracovnej komunikácie. Vo viacerých oblastiach, napríklad v oblasti riadenia vzťahov so zákazníkmi, zostávajú nezastupiteľnou komunikačnou alternatívou. SMB firmy ale postupne uprednostňujú VoIP ústredne, ktoré je možné jednoducho prepojiť s CRM a inými systémami a poskytujú pokročilé funkcie: napríklad smerovanie, záznam a evidencia hovorov, konferenčných hovorov, posielanie hlasových správ do emailu či integrácia s mobilnými telefónmi typu iOS či Android.  

Hlavné zistenia prieskumu:
Najväčší dopyt medzi zákazníkmi je po riešeniach komunikácie (72%).
Pri pracovnej komunikácii sa najviac využívajú emaily (100%), telefónne hovory (58%) a osobné stretnutia (21%), chat či sociálne siete iba minimálne.
Telefónna infraštruktúra využívaná na pracovné hovory zahŕňa mobilné telefóny (v 95% firiem), stolné telefóny (47%), IP telefóny (39%) a Skype (5%).

Dôvodom nasadzovania IP telefónov sú predovšetkým výhodnejšie prevádzkové náklady, bohatšia funkčnosť a možnosti integrácie s podnikovou IT infraštruktúrou.

EU: Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva

Zmodernizovaná Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) prinesie vďaka jednoduchším pravidlám a flexibilnejšiemu prístupu lepšiu podporu poľnohospodárom a ďalší rozvoj poľnohospodárstva únie.  

Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z najstarších politík EÚ, vznikla v roku 1962, odkedy prešla viacerými zmenami. Momentálne je na stole jej budúce smerovanie a modernizácia. Namiesto dodržiavania súladu sa bude klásť väčší dôraz na monitorovanie pokroku a cielené financovanie konkrétnych výsledkov. Prechod od univerzálneho prístupu k riešeniam na mieru znamená, že samotná politika a jej skutočné dôsledky budú lepšie prispôsobené tým, ktorí ju v praxi vykonávajú.

V oznámení sa navrhuje:
Rozšíriť využívanie moderných technológií na podporu poľnohospodárov v praxi a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a istoty na trhu.
Podporiť zapojenie mladých ľudí do poľnohospodárstva, čo treba koordinovať s právomocami členských štátov v oblastiach ako zdaňovanie pôdy, územné plánovanie a rozvoj zručností.
Riešiť obavy občanov spojené s udržateľnosťou poľnohospodárskej výroby vrátane zdravia, výživy, plytvania potravinami a dobrých životných podmienok zvierat.
Prepojiť politické opatrenia v globálnom kontexte, najmä v oblasti obchodu, migrácie a udržateľného rozvoja.
Vytvoriť platformu EÚ pre riadenie rizík s cieľom čo najlepšie pomôcť poľnohospodárom pri zvládaní neistoty v oblasti klímy, volatility trhov a iných rizík.

Komisia do leta 2018 v nadväznosti na návrh viacročného rozpočtu predloží príslušné legislatívne návrhy na dosiahnutie cieľov uvedených v oznámení.  

Upozorňujeme: Nový kvalifikovaný e-podpis

Z dôvodu blížiaceho sa konca platnosti v súčasnosti používanej podpisovej politiky a jej zmeny by si používatelia elektronických služieb mali nainštalovať najnovšie verzie balíka klientskych aplikácií D.Suite/eIDAS.  

Uvedený balík klientskych aplikácií D.Suite/eIDAS je určený na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu pre platformu .NET (MS Windows) z webového sídla Ústredného portálu verejnej správy. Aplikácie na platforme JAVA na ostatných systémoch sa aktualizujú automaticky.

Podpisové politiky pre kvalifikovaný e-podpis schvaľuje Národný bezpečnostný úrad. Ide o súbor pravidiel, ktoré upravujú tvorbu a overovanie elektronického podpisu a tiež jeho parametre.

štvrtok 30. novembra 2017

EU: Diagnóza zdravotníctva

Bez prehodnotenia systémov zdravotníctva nemôžeme zabezpečiť, aby naďalej spĺňali svoj účel a poskytovali starostlivosť zameranú na pacienta. Vyplýva to zo zdravotných profilov 28 krajín, ktoré uverejnila Európska komisia spolu so sprievodnou správou. 

Jednotlivé správy obsahujú hĺbkovú analýzu systémov zdravotníctva v členských štátoch Európskej únie. Zameriavajú sa na zdravie obyvateľstva a dôležité rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť zdravotníckych systémov. Na Slovensku za posledných 17 rokov žijeme dlhšie, ale stále zaostávame za priemerom únie. Stredná dĺžka dožitia je o 4 roky kratšia ako priemer EÚ, máme aj pomerne vysokú mieru liečiteľnej úmrtnosti a nižšie výdavky na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom EÚ. Veľkú úlohu pri kvalite zdravotného stavu zohráva sociálno-ekonomické prostredie. Asi dve tretiny (66%) obyvateľov Slovenska uvádzajú dobrý zdravotný stav, čo je pomer podobný priemeru EÚ, ale vyšší ako vo väčšine susedných krajín. Opäť sú tu ale rozdiely podľa sociálno-ekonomického postavenia: dobrý zdravotný stav uvádzajú viac ako tri štvrtiny (78%) ľudí  v najvyššej príjmovej skupine v porovnaní s menej ako dvoma tretinami (61%) v najnižšom príjmovom kvintile.

Ako dlho žijeme? Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 bola 76,7 roka (priemer EÚ 80,6), v roku 2000 to bolo 73,3 roka. Sú tu však rozdiely z hľadiska pohlavia: 73,1 rokov u mužov v porovnaní s 80,2 rokov u žien. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o 10 rokov kratšie ako tie s vysokoškolským vzdelaním. Stredná dĺžka života vo veku 65 rokov v roku 2015 dosiahla u žien 18,8 roka (v roku 2000 to bolo 16,7roka), u mužov 15,0 rokov (v roku 2000 bolo dožitie 12,9  roka).

V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť vynaložilo 1.538 EUR na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2.797 EUR (6,9% HDP, priemer EÚ 9,9).