Radíme: Ako sa správať pri zakladaní ohňa
Obdobie grilovania či opekania v prírode je v plnom prúde. Pri príprave gurmánskych lahôdok na lúke alebo lesnej čistinke by sme ale mali byť pri zaobchádzaní s ohňom vskutku opatrní.  

Radi chodíte do prírody a stretávate sa pri opekaní či pikniku? Aby ste si tieto nezameniteľné momenty užili naplno, bez zbytočného rizika nebezpečenstva, oplatí sa dodržiavať nasledujúcebezpečnostné rady.

Vhodná lokalita: Aby ste zabránili prípadnému vzniku požiaru, oheň zakladajte iba vo vyhradených oblastiach a miestach na to určených. Ohnisko má byť vždy ohraničené kameňmi a štrkom, aby sa zamedzilo šíreniu ohňa a vzniku požiaru. „Odporúčame tiež sledovať aktuálne výstrahy, ktoré vydáva Hasičský a záchranný zbor a sú denne aktualizované na stránke www.hasicisr.sk. Ak je v danej lokalite totiž vyhlásená výstraha, nesmie sa opekať ani na vyhradených miestach, t.j. akýkoľvek otvorený oheň je počas vyhlásenej výstrahy zakázaný“, radí Zuzana Farkasová z Prezídia Hasičského a záchranného zboru.

Zakladanie ohňa: Oheň by mali zakladať iba osoby staršie ako 18 rokov. Pri zakladaní ohňa nepoužívajte kvapaliny ako benzín či rôzne urýchľovače horenia. Rovnako aj aerosóly ako deodoranty sú veľmi prchavé a vo voľnej prírode ich používanie môže viesť k výbuchu a následnému požiaru, preto sa snažte takémuto spôsobu zakladania ohňa vyhnúť.

Vznik požiaru: Aj malá iskra môže byť príčinou rozsiahleho a rýchlo šíriaceho sa požiaru. Vznik požiaru v prírode môže spôsobiť niekoľko faktorov. Vyhadzovanie odpadkov, resp. nelegálne skládky alebo ohorky z cigariet, sú jednými z nich. Odpad, ako napríklad plechovky, plastové a sklenené fľašky dokážu vplyvom slnečného žiarenia spôsobiť požiar, ktorý sa v prípade sucha a vysokých teplôt veľmi rýchlo šíri a môže spôsobiť značné škody. Les ani lúka nie sú odpadkové koše!

Keď začne horieť: Neprepadnite panike. Oheň sa pokúste uhasiť vodou alebo prírodným nehorľavým materiálom, ktorý sa nachádza v okolí - napríklad hlina, piesok, zemina alebo štrk. „Pokiaľ sa vám oheň nepodarilo uhasiť, alebo udusiť, je dôležité z miesta šírenia požiaru čo najrýchlejšie odísť (resp. sa vzdialiť do bezpečnej vzdialenosti) a neodkladne volať číslo 150, kde je potrebné požiar ohlásiť a identifikovať jeho najpresnejšie miesto“, dodáva Zuzana Farkasová.     

Upozorňujeme: Pod vplyvom alkoholu si sadá za volant každý desiaty šofér
Podľa údajov polície sa až 59% dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu stane cez víkendy vrátane piatku, avšak ešte rizikovejšími sú predĺžené víkendy a sviatky, počas ktorých opití vodiči spôsobia v priemere o 11 % viac dopraných nehôd. V tomto roku dokonca až o 31 % viac. 

Hoci väčšinu nehôd pod vplyvom alkoholu spôsobia muži - vodiči (88%), rastie aj počet žien (o 1,5% ročne), ktoré sadajú za volant po vypití alkoholických nápojov. Najmenej zodpovední sú mladí vodiči s vodičskou praxou do 5 rokov, ktorí stoja za viac ako štvrtinou (26%) všetkých nehôd spôsobených pod vplyvom alkoholu. Až 64% nehôd spôsobených pod vplyvom alkoholu sa pritom deje pri priaznivých poveternostných podmienkách, dobrej viditeľnosti a na suchej ceste. Tri štvrtiny nehôd pod vplyvom alkoholu (75%) sa stane v obci, Slováci teda zrejme podceňujú práve krátke jazdy, napr. návrat z návštevy, stretnutia alebo cestu na nákup.

Nárast pravdepodobnosti dopravnej nehody sa zvyšuje s koncentráciou alkoholu v krvi. Pri 0,5 promile je u vodiča pravdepodobnosť dopravnej nehody o 100% vyššia ako u vodiča, ktorý nepil. Pri 0,8 promile je pravdepodobnosť vyššia až o 400%.

EU: Boj proti zmene klímy
Európsky parlament schválil plán na zvýšenie schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov.  

Zákonodarcovia zároveň od členských štátov žiadajú zvýšenie absorpčnej kapacity lesov na ich území, aby sa dosiahol súlad s dlhodobým cieľom znižovania emisií CO2 do roku 2030 a parížskou klimatickou dohodou. Lesy by tak v roku 2030 mali byť schopné zachytiť viac emisií, ako budú členské štáty produkovať pri využívaní pôdy. Ak absorpčná schopnosť LULUCF presiahne v prvých piatich rokoch množstvo emisií CO2 pochádzajúcich z činností súvisiacich s využívaním pôdy, členské štáty získajú kredity, ktoré môžu využiť v ďalšom päťročnom období. Mohli by pomôcť aj pri dosahovaní emisných cieľov nariadenia o spoločnom úsilí.

Produkty z vyťaženého dreva, napríklad drevený stavebný materiál alebo nábytok tiež prispievajú k zachytávaniu emisií CO2, keďže ukladajú uhlík absorbovaný stromami v priebehu ich rastu. Poslanci preto nabádajú členské štáty, aby podporovali rozvoj využívania drevených produktov. Strop pre využívanie kreditov lesného hospodárstva v kategórii odumretého dreva by sa mal podľa nich zvýšiť z 3,5%  (návrh Európskej komisie) na 7%.

Členské štáty budú o svojich emisiách podávať výročné správy. Cieľom legislatívneho návrhu je vyvážiť produkované a zachytávané emisie pri využívaní pôdy v dvoch päťročných obdobiach: 2021-2025 a 2026-2030. Pokiaľ sa členskému štátu nepodarí naplniť svoje záväzky v niektorom z týchto období, vzniknutý rozdiel sa mu odpočíta z jeho emisných kvót, ktoré mu boli  pridelené nariadením o spoločnom úsilí. Referenčná hodnota pre členské štáty bude stanovená na základe tzv. lesnej referenčnej úrovne, teda odhadu priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu. Poslanci presadzujú, aby sa pre jej výpočet použili zdokumentované postupy obhospodarovania z rokov 2000 - 2012, Euróspka komisia navrhovala obdobie 1990-2009. Emisie, ktorých uvoľňovanie členské štáty nemôžu ovplyvniť - vznikajúce napríklad pri lesných požiaroch, môžu byť z konečného  súčtu vyňaté. Schválený text však stanovuje pre túto výnimku limity, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu.    

Trend: Stop plytvaniu potravinami
Vyše 500 predajní Tesco v celej strednej Európe už ponúka prebytky pre potravinové banky a charity. 

Tesco je tak opäť bližšie k naplneniu svojho záväzku, že do roku 2020 všetky jeho predajne v strednej Európe budú ponúkať potravinové prebytky vhodné na ľudskú spotrebu potravinovým bankám a miestnym charitatívnym organizáciám pre ľudí v núdzi. Aktuálne už bolo darovaných 12.000 ton prebytočných potravín – čo sa rovná viac ako 29 miliónom jedál.

Na Slovensku Tesco momentálne daruje potravinové prebytky zo 100 svojich obchodov vrátane všetkých hypermarketov a aj niektorých menších formátov. Ako jediný reťazec je schopný darovať potravinové prebytky do všetkých regiónov Slovenska. Okrem toho spoločnosť oznámila aj ďalšie aktivity zamerané na boj proti plytvaniu potravinami v strednej Európe:
- rozšírenie predaja sortimentu krivého ovocia a zeleniny Perfectly Imperfect do všetkých hypermarketov Tesco v strednej Európe, ktoré pomôže dodávateľom menej plytvať svojimi výrobkami,
- záväzok ukončiť akcie typu „1+1 zdarma“ na čerstvé ovocie a zeleninu v celej strednej Európe, aby sa tak nepodporovalo plytvanie potravinami v domácnostiach.  

EU: Projekt WiFi4EU schválený
Európsky parlament schválil finančnú podporu na vytváranie prístupových bodov k bezplatnému bezdrôtovému internetu vo gverejných priestoroch v EÚ. 

Financie EÚ budú distribuované „geograficky vyváženým spôsobom“ na vyše šiestich tisícoch miest v celej únii podľa zásady „kto prv príde, ten prv berie.“ Pilotný projekt by mal zabezpečiť bezplatné bezdrôtové pripojenie k internetu v miestnych strediskách verejného života vrátane vonkajších priestorov prístupných širokej verejnosti, medzi ktoré patria napríklad knižnice, úrady či nemocnice.

Podmienkou financovania je, aby verejné inštitúcie dokázali pokryť prevádzkové náklady bezdrôtového prístupového bodu aspoň počas obdobia troch rokov. Pripojenie musí byť ľahko prístupné, poskytované bezplatne a riadne zabezpečené. Bezplatnosť pripojenia zo strany prevádzkovateľa prístupového bodu znamená aj upustenie od akejkoľvek komerčnej reklamy či využívania osobných údajov na komerčné účely. Z financovania budú automaticky vylúčené tiež projekty, ktoré na danom mieste duplikujú podobné verejné alebo súkromné ponuky bezplatného bezdrôtového internetového prístupu. Prístup k internetu by mal byť poskytovaný v jazykoch daného členského štátu a, pokiaľ je to možné, aj v ďalších jazykoch EÚ.