Reklamácie: Prepravné služby

Balíčky si nechávame posielať nielen domov a do práce, ale aj do neustále pribúdajúcich boxov. Hoci stále väčšie množstvo zásielok obsahuje tovar zakúpený cez e-shopy, balíček môže tiež odoslať každý záujemca o prepravné služby. Spotrebiteľ ako odosielateľ sa môže potýkať rovnako s problémami: stratené balíčky, neochotu prepravcu na vybavenie reklamácie alebo zmenu miesta doručenia. Aké sú práva odosielateľov a ako sa v takýchto prípadoch môžu domáhať nápravy zhrnul dTest.

Spotrebiteľ, ktorý s prepravcom uzatvoril zmluvu, je povinný zaplatiť za poskytnutie služby a prepravca následne zodpovedá za riadne poskytnutie služby. Pokiaľ sa vyskytnú problémy, je za ne voči odosielateľovi zodpovedná prepravná spoločnosť. Skôr ako spotrebiteľ uzavrie zmluvu o preprave, mal by si overiť, či prepravovaná vec nie je podľa obchodných podmienok vylúčená z prepravy. Ide zvyčajne o veci príliš rozmerné, krehké, nebezpečné alebo nezákonné. Do tejto kategórie môžu spadať aj zásielky obsahujúce farby, lepidlá či tekutiny, ktoré by mohli počas prepravy poškodiť iné balíky. Tiež je potrebné zvážiť výšku hodnoty prepravovaného predmetu. Odporúča sa hodnotu zásielky uviesť prepravcovi pred odoslaním. Samozrejme by mal spotrebiteľ dbať na to, aby zásielku vhodne zabalil. Za prípadné škody vzniknuté nevhodným obalom zásielky totiž prepravca nemusí zodpovedať.

Pokiaľ dôjde k problému s dodaním zásielky, je potrebné uplatniť si reklamáciu. V obchodných podmienkach či reklamačnom poriadku prepravcu by spotrebiteľ mal skontrolovať, kto je osoba oprávnená na podanie reklamácie. Spravidla spočíva podanie reklamácie na odosielateľovi až do okamihu doručenia zásielky. Typicky môže ísť o prípady, kedy je zásielka doručená s oneskorením, alebo nebola doručená vôbec. V momente doručenia zásielky naopak podáva reklamáciu príjemca, najmä ak zistí, že došlo k jej poškodeniu, úbytku alebo zámene. Hoci to nie je vždy možné, v ideálnom prípade by mal príjemca obal zásielky skontrolovať ihneď pri prevzatí. Ak je obal zjavne poškodený, je vhodným riešením na to upozorniť už pri dodaní, prípadne balík neprebrať. Reklamáciu je potrebné uplatniť čo najskôr. Niektoré procesné aspekty reklamácie však môžu byť odlišné naprieč prepravnými spoločnosťami. Preto je potrebné vždy skontrolovať obchodné podmienky. Reklamácia následne musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej uplatnenia.

Zmena miesta dodania zo strany prepravcu je možná, pokiaľ je to dohodnuté aspoň v obchodných podmienkach. Ak zásielka nebola doručená na najbližšie možné miesto, ide o vadu poskytovania služby, ktorú možno taktiež riešiť reklamáciou. V prípade, že v súvislosti s vybavovaním reklamácie vzniknú problémy, najmä pokiaľ nie je reklamácia vybavená včas, môže sa spotrebiteľ obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne sa pokúsiť o mimosúdne riešenie sporu.

Radíme: Zdravotné ošetrenie v zahraničí

Cezhraničná zdravotná starostlivosť v Európskej únii predstavuje zložitú právnu problematiku, preto slovenským poistencom, ktorí chcú využiť liečenie v niektorom z členských štátov EÚ, odporúča Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vopred kontaktovať svoju zdravotnú poisťovňu. Pri nesprávnom postupe im totiž náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť poisťovňa nepreplatí.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v rámci zásady voľného pohybu osôb umožňuje občanom EÚ zachovať a prenášať si nároky zo sociálneho zabezpečenia (napr. dôchodok, nemocenské, dávky v nezamestnanosti, zdravotné poistenie) pri presťahovaní sa alebo práci v inom členskom štáte EÚ. Nároky z vyššie uvedeného nariadenia môžu využiť aj slovenskí poistenci, ak vycestujú za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu. Musia však byť splnené tri kľúčové podmienky:

- existencia predchádzajúceho súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne;

- plánovaný výkon, ktorý absolvujú v inom členskom štáte, musí byť preplácaný aj na Slovensku z verejného zdravotného poistenia;

- súčasne však tento výkon (napr. operácia) nie je dostupný u nás v primeranom čase vzhľadom na zdravotný stav poistenca alebo sa vôbec nevykonáva.

Ak sú tieto podmienky splnené, úhrada v zmysle nariadenia za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť sa v plnej výške uskutoční medzi príslušnou zdravotnou poisťovňou na Slovensku a obdobnou inštitúciou v členskom štáte, v ktorom sa cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytla.

Druhým a novším predpisom pre poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je Smernica 2011/24/EU o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Oproti citovanému nariadeniu umožňuje slovenským poistencom čerpať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ bez predchádzajúceho povolenia príslušnej zdravotnej poisťovne. Náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť si poistenec hradí sám a následne požiada svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie. Slovenská poisťovňa ale preplatí náklady za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť len do výšky slovenských taríf. To znamená, že výška refundovanej sumy je definovaná ako priemerná cena za výkon dohodnutá na liečbu toho istého ochorenia so zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Ak poistenec zo Slovenska zaplatil za liečbu napríklad v Českej republike viac, rozdiel v cene znáša on.

Platné pravidlá upravujú situácie, kedy zdravotná poisťovňa nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, napríklad ak:

- ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia,

- boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte EÚ sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršeniu zdravotného stavu poistenca,

- ochorenie vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v Slovenskej republike.

Zdravotné poisťovne na Slovensku majú tiež právo neudeliť súhlas s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, napríklad ak:

- je liečbu možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc súčasný zdravotný stav a pravdepodobný vývoj ochorenia poistenca,

- liečba je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

SR: Firemné bankroty v novembri

V novembri tohto roka sa na Slovensku v bankrote ocitlo 25 subjektov, kým v októbri to bolo 29 dlžníkov. V percentuálnom vyjadrení ide o 13,8 % pokles. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau skrachovalo 23 eseročiek, jedna akciová spoločnosť a jedna fyzická osoba – živnostník. V medziročnom porovnaní nastala len nepatrná 3,9 % zmena, presne pred rokom bol počet vyhlásených konkurzov 26. Firmy na daniach a odvodoch súhrnne dlžia štátu takmer 6,5 milióna eur. Už tradične najvyššiu dlžnú sumu, vyše 5,9 milióna eur, registrujú daniari. Sociálnej poisťovni chýba z balíka novembrových bankrotov 418-tisíc eur a VšZP takmer 100-tisíc eur. 

Nelichotivé prvenstvo si vyslúžil veľkoobchodník s obilninami a agrokomoditami MVR s.r.o. z Prešova. Z novembrových bankrotov dlží na daniach vyše 4,1 milióna eur. Druhým najväčším dlžníkom je eseročka z Bratislavského kraja FA.T CREATIVE s.r.o., ktorá štátu dlží takmer 613-tisíc eur. Na treťom mieste je SD & ND Slovakia s.r.o. z Trnavského kraja. Štátu dlží 544-tisíc eur. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov, a to 6, vyhlásených v Bratislavskom kraji. Nasledoval Žilinský kraj so 4 konkurzmi. V Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji zbankrotovali zhodne traja dlžníci, v ostatných krajoch to boli zhodne dvaja dlžníci. Šesť subjektov, ktoré v novembri začali čeliť konkurzu, malo jedného zamestnanca, ďalšie štyri si evidovali dvoch zamestnancov, celkovo 13 malo menej ako od 1 do 10 zamestnancov. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo vo veľkoobchode a maloobchode (4), administratívnych a podporných službách (4), ubytovacích a stravovacích službách (3)

a oblasti odborných, vedeckých a technických činností (3).

Podľa dát z registra CRIBIS bolo v novembri zastavených 7 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 24 bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 13 firmách. Reštrukturalizácii začali v novembri čeliť dve spoločnosti, jedna zo Žilinského a druhá z Nitrianskeho kraja. Najväčší obrat a počet zamestnancov má SCHETELIG CE s.r.o. z Vlčian z okresu Šaľa. Firma vstúpila do reštrukturalizácie s približne dvadsiatimi zamestnancami. Ide o slovenskú dcéru fínskej rodinnej firmy Schetelig, ktorá v tejto oblasti podniká už 96 rokov. Na slovenský trh vstúpili Fíni v roku 2004, pôsobia tiež v Maďarsku a v Českej republike.

EU: Program pre mestá

Európska komisia predstavila program Európskej únie pre mestá, ktorý má posilniť politiku rozvoja miest a ich úlohu v budúcom rozvoji Európy. Mestá sú kľúčovými centrami prosperity a konkurencieschopnosti Európy a zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, sociálnej inkluzívnosti, dekarbonizácii a udržateľnosti. Preto sú v popredí riešenia zásadných výziev pre budúcnosť kontinentu.

V súčasnosti žije približne 75 % obyvateľstva EÚ (približne 340 miliónov ľudí) v mestách a mestských oblastiach. To podčiarkuje význam miest ako centier talentov, inovácií a investícií. Mestá však čelia významným výzvam, akými sú cenovo dostupné bývanie, vysoké náklady na energiu, bezpečnosť, sociálna segregácia a vplyvy na klímu. Okrem toho si demografické zmeny a dopyt po verejných službách vyžadujú adaptívne stratégie na udržanie kvalifikovanej pracovnej sily a posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Program EÚ pre mestá ponúka strategickú víziu na posilnenie postavenia miest pri riešení miestnych výziev, ktoré prispievajú k plneniu širších cieľov EÚ. Poskytuje jednotný rámec na posilnenie územného a mestského rozmeru politík EÚ a zefektívnenie existujúcej podpory pre mestské oblasti. Okrem toho vyzýva na intenzívnejší dialóg s miestnymi orgánmi o ich potrebách a skúsenostiach s cieľom poskytnúť informácie pre budúce politiky a právne predpisy EÚ.

Tri hlavné oblasti

1. Nepretržitý dialóg: nadviazanie každoročných dialógov na vysokej politickej a technickej úrovni s mestami s cieľom diskutovať o politikách EÚ ovplyvňujúcich mestské oblasti, aby sa lepšie pochopili a zohľadnili potreby miest.
2. Zjednodušenie a budovanie kapacít: nová platforma miest EÚ upevní a zjednoduší podporu EÚ pre mestské oblasti, čím sa zabráni fragmentácii. Webový portál Mestá EÚ ponúkne jednotné kontaktné miesto pre informácie o činnostiach, podujatiach, aktualizáciách politík, možnostiach financovania a iniciatívach v oblasti rozvoja miest.
3. Investície: EÚ už poskytuje mestám a mestským oblastiam značnú podporu prostredníctvom politiky súdržnosti, ale aj dodatočnú pomoc, ktorá je k dispozícii prostredníctvom viacerých odvetvových politík. Cieľom komisie je ďalej podporovať mestá. Navrhla dlhodobý rozpočet, ktorý poskytuje príležitosti na podporu miest, napríklad prostredníctvom národných a regionálnych plánov partnerstva, nástroja EÚ, Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, programu Horizont Európa a programu Globálna Európa.

V programe sa uvádzajú aj nadchádzajúce príležitosti pre mestá vrátane výzvy na otvorenie inovačných opatrení európskej mestskej iniciatívy začiatkom roka 2026 a vypracovania pravidelnej správy o stave európskych miest. Vykonávanie programu EÚ pre mestá sa začína v súčasnom finančnom rámci a bude pokračovať počas nasledujúceho programového obdobia.

Komisia podporuje udržateľný a integrovaný rozvoj miest prostredníctvom rôznych iniciatív, pričom politika súdržnosti poskytuje významné územné investície. Program EÚ pre mestá posilňuje tento prístup tým, že zameriava činnosť EÚ na dosahovanie kľúčových politických priorít na miestnej úrovni. Vychádza z existujúcich strategických rámcov, ako je Územná agenda 2030 a Nová Lipská charta, a dopĺňa prebiehajúcu medzivládnu spoluprácu v rámci Urbánnej agendy pre EÚ.

Upozorňujeme: Finančné podvody

Finančné podvody patria na Slovensku k najrozšírenejším. Čoraz častejšie je ich súčasťou sociálne inžinierstvo, call centrá aj umelá inteligencia. Výskumníci ESET napríklad zaznamenali v uplynulom roku dramatický nárast (+800%) podvodov zneužívajúcich NFC technológiu na prenos údajov z platobných kariet. Dáta VÚB banky zase ukazujú, že najčastejšie sú obeťami podvodov ľudia po 50-ke, teda tzv. „babyboomers“.

Najčastejšie ide o falošné reklamy na výhodné investovanie, pracovné ponuky či atraktívny tovar. Ak obeť zareaguje, nastupuje manipulácia aj s falošnými telefonátmi a neraz sa to končí vysokými finančnými stratami. So zlepšujúcou sa umelou inteligenciou sa tvorba falošných schém stáva rýchlejšia, lacnejšia a je aj čoraz uveriteľnejšia. Najčastejším útokom podľa telemetrie ESET zostáva phishing. Finančné podvody s tematikou investovania zaznamenali až 92 % medziročný nárast. Nový typ podvodu zneužívajúci technológiu NFC v mobilných telefónoch na replikáciu platieb, výberov, ale aj samotných platobných kariet dosiahol až 800 % nárast. Aktívne kampane boli aj na Slovensku a v Čechách, pričom sa útočníci vydávali za centrálne banky oboch štátov. Skúsenosti VÚB banky ukazujú, že podvodníci sa viac zameriavajú na investičné podvody, manipuláciu a podvodné telefonáty. Typickým príkladom sú práve telefonáty zo strany falošných policajtov. Keď je klient presvedčený, že jeho prostriedky sú ohrozené, sám ich prevedie na „bezpečný účet“, alebo dokonca ich rovno odovzdá podvodníkom.

Najčastejšie sa obeťami takýchto podvodov stávajú ľudia vo veku od 50 do 75 rokov. Starší ľudia sú náchylnejší dôverovať informáciám z on-line prostredia, zároveň majú často úspory, o ktoré ich chcú podvodníci pripraviť. Z pohľadu objemu podvodov dominujú podľa tohtoročných dát VÚB banky investičné, pri ktorých strácajú klienti najviac peňazí. Ide napríklad o zdanlivé investovanie do kryptomien či akcií, často spojené s poskytnutím vzdialeného prístupu k počítaču podvedeného. Novinkou roka je aj podľa dát VÚB banky podvod využívajúci tzv. NFC tunneling, teda prenos karty cez NFC čip pomocou škodlivej aplikácie a následný výber z bankomatu. Pri ňom využívajú podvodníci motív vyplatenia fiktívnych výnosov z investície.

Najčastejšie podvody na Slovensku:

1. Investičné podvody

2. Telefonát od falošného policajta

3. NFC tunneling

Tipy ako nenaletieť:

· Venujte primeranú obozretnosť a čas realizácii finančných operácii.

· Neinštalujte si do telefónu alebo PC aplikácie na vzdialený prístup alebo neznáme programy.

· Nekonajte pod časovým tlakom.

· Overte si informácie a zapojte kritické myslenie („ak je to príliš výhodné a zaručené, je to takmer určite podvod“).

· Vždy si čítajte autorizačné SMS / PUSH notifikácie, ktoré Vám prichádzajú z banky.

· Pri akomkoľvek podozrení, kontaktujte banku okamžite.

· Používajte bezpečnostný softvér od renomovaného dodávateľa.