Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Nehnuteľnosti opäť drahšie

Ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli v tomto roku podľa Národnej banky Slovenska nové maximá. Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka, najvyšší rast bol v Prešovskom a Nitrianskom kraji. Zdražovanie sa týkalo predovšetkým apríla, v ďalších mesiacoch sa už priemerná cena menila v menšej miere. Prírastok hypoték sa v priebehu druhého štvrťroka postupne približuje k vývoju cien nehnuteľností.

V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ponukové ceny nehnuteľností vzrástli v druhom štvrťroku 2025 o 2,9 %. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku sú o 12,8 % vyššie. V prepočte na eurá ide o nárast na 77 EUR/m2. Výrazne vzrástli najmä v Prešove, Žiline, Nitre aj Banskej Bystrici. Ceny sa tak už nachádzajú na úrovni o 2,4 % vyššej ako bolo maximum z roka 2022, spred obdobia zvyšovania úrokových sadzieb. Priemerná cena bytov narástla o 72 EUR/m2, čím sa dostala na úroveň o 4,4 % vyššiu ako v treťom štvrťroku 2022 (3113 EUR/m2 ). Ich rast pritom v polovici roka mierne spomalil na 2,4 % (13,2 % medziročne). Ceny 4-izbových bytov zostali na hodnotách z predchádzajúceho štvrťroka, všetky ostatné typy bytov zdraželi, najviac 5-izbové. Priemerná cena domov vzrástla o 67 EUR/m2 a dosiahla novú najvyššiu hodnotu 2 098 EUR/m2 (o 3,8 % vyššiu ako predošlý vrchol z roka 2022). Jej medzištvrťočný rast sa zrýchlil na 3,3 % (8,6 % medziročne).

Ceny nehnuteľností rástli v druhom štvrťroku vo všetkých krajoch. Na začiatku roka 2025 zasiahlo zdražovanie nehnuteľností najmä Bratislavu a Košice. V druhom štvrťroku už ceny v Bratislavskom kraji vzrástli len mierne (1,8 %), zatiaľčo ostatné regióny ho dobiehali. Najvýraznejší cenový rast registrujeme v Prešovskom (9,7 %) a Nitrianskom kraji (8,2 %). O viac ako 5 % však vzrástli ceny aj v Banskobystrickom, Žilinskom a už tretí štvrťrok za sebou aj v Košickom kraji. K výraznému rastu cien v Prešovskom kraji dopomohlo predovšetkým zdražovanie bytov aj domov v okresoch Poprad a Prešov, ako aj rast cien domov v okrese Kežmarok. V Nitrianskom kraji potiahol priemernú cenu nahor rast cien bytov v okrese Nitra a rodinné domy v Nových Zámkoch.

SR: Letná vlna bankrotov

Júl 2025 priniesol v porovnaní s júnom t. r. výrazný vzostup počtu vyhlásených konkurzov podnikateľských subjektov. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau ide s celkovým počtom 34 konkurzov o takmer 42 % medzimesačný nárast oproti júnovým 24 prípadom. V medziročnom porovnaní s júlom 2024 ide až o 112,5 % nárast, vtedy ich počet dosiahol 16. Skrachovalo 27 eseročiek (79,4%), 4 akciovky (11,8%), dve jednoduché spoločnosti na akcie (j.s.a.) a jedno družstvo. Zbankrotované firmy zaťali vysoké sekery nedoplatkov. Sociálnej poisťovni dlžia súhrnne 959 tisíc eur, VšZP 319 tisíc eur a daniarom viac ako 1,53 milióna eur. Štátu tak vznikla finančná škoda 2,81 milióna eur.

Najväčší podiel na nej majú 2 spoločnosti, ktorým bola povolená reštrukturalizácia. Bratislavský výkupca a spracovateľ iného ako nebezpečného odpadu PALKOV s.r.o., ktorý v roku 2024 dosiahol tržby 2,3 milióna eur, spomenutým štátnym inštitúciám dlhuje takmer 875 tisíc eur. Druhým najväčším dlžníkom je spoločnosť Kameňolomy a štrkopieskovne, v skratke KAS, a.s. Štátu dlžia takmer 755 tisíc eur. Pokračuje potápanie impéria veľkopodnikateľa Ladislava Kuľku, po Bardejovskej mliekarni súd v júli vyhlásil konkurz na jeho ďalšiu firmu - Bardejovská mliekareň I., s.r.o. V utorok 8. júla svitla nádej aj tisíckam drobných veriteľov ARCY, po piatich rokoch rôznych právnych kľučiek a prieťahov sa konečne začalo konkurzné konanie voči Arca Capital Slovakia, a.s. Júlovou zaujímavosťou je aj Hotel Flóra Dudince s bazénovým komplexom a saunovým svetom, ktorý ukončil svoju prevádzku ešte v roku 2022 a je na predaj. Najväčšie verejné znepokojenie vyvolal bankrot spracovateľa hliníka zo Slovenskej Ľupče Confal, a.s. Fabrika s vyše 25-ročnou históriou zamestnávala spomedzi firiem v konkurze najviac ľudí a dosiahla aj najvyššie tržby, za minulý rok to bolo takmer 27 miliónov eur.

Medzi zbankrotovanými subjektmi jeden nemal žiadneho zamestnanca, dvanásť malo evidovaných od 1 do 9 zamestnancov, dvaja si uvádzali interval 10 až 49 zamestnancov. Pri 19 firmách bol počet zamestnancov nezistený, z pohľadu celku tvorili takmer 56 %, čo je neobvykle vysoké číslo. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 13 konkurzmi, nasledovaný Nitrianskym krajom so 7 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Žilinskom, Trnavskom, Prešovskom a Košickom kraji. Banskobystrický kraj mal 2 konkurzy, v Trenčianskom kraji nebol vyhlásený žiaden bankrot. Najviac konkurzov, po osem, bolo vyhlásených v priemyselnej výrobe a odvetviach veľkoobchodu a maloobchodu; oprave motorových vozidiel a motocyklov, treťou najzasiahnutejšou oblasťou bolo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Júl priniesol podľa registra CRIBIS aj 3 zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ďalších 23 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo 36 dlžníkom. Reštrukturalizácia bola povolená celkovo trom firmám, dve sú z Nitrianskeho a jedna z Košického kraja, pričom najviac zamestnancov má JAREK TOPTRANS, s.r.o., ktorý ponúka dopravné a logistické služby a minulý rok dosiahol tržby viac ako 10 miliónov eur. Reštrukturalizačné konanie začalo v známej firme DOMOSS TECHNIKA, a.s., ktorá podniká v špecializovaných maloobchodných predajniach s elektrickými zariadeniami pre domácnosť a ponúkala aj kuchynské a kúpeľňové štúdiá.

SR: Nové práva spotrebiteľov

Novela Zákona o ochrane spotrebiteľa prinesie pre spotrebiteľov na Slovensku nové právo na opravu tovaru, sprísňuje pravidlá pre ekologické tvrdenia a posilňuje postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Novela reaguje na dve nové európske smernice zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám a podporu opráv.

Výrobcovia budú povinní zabezpečiť opravu vybraných druhov tovaru – napríklad práčok, vysávačov či mobilných telefónov – na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne alebo za cenu, ktorá ho neodradí. Zároveň, ak si spotrebiteľ pri uplatnení zodpovednosti za vady tovaru (reklamácii) vyberie ako nápravu opravu tovaru, doba zodpovednosti obchodníka za vady sa predĺži o 12 mesiacov. Novela zavádza aj európsky formulár pre informácie o oprave, ktorý umožní spotrebiteľovi jednoducho porovnať ponuky opravovní. Po jeho poskytnutí bude opravovňa viazaná podmienkami uvedenými vo formulári minimálne 30 dní. Slovensko zároveň vytvára právny rámec pre budúce napojenie na plánovanú európsku on-line platformu pre opravy, ktorá má byť spustená v roku 2027. Zmeny sa dotknú aj informačných povinností obchodníkov. Tí budú musieť pred uzavretím zmluvy informovať o životnosti výrobku, dostupnosti náhradných dielov a softvérových aktualizáciách. Zavádza sa aj povinnosť viditeľne informovať o zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru, ako aj o spotrebiteľskej záruke na životnosť tovaru – napríklad formou označenia priamo na regáli alebo obale.

Novela výrazne sprísňuje i pravidlá v oblasti tzv. greenwashingu. Obchodníci nebudú môcť označiť výrobok za ekologický či opraviteľný, ak to nebudú vedieť jednoznačne preukázať. Zakázané budú aj praktiky, ktoré spotrebiteľa navádzajú na predčasnú výmenu spotrebného materiálu, ako napríklad tonerov do tlačiarní. Zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Precizuje sa právna úprava zodpovednosti obchodníka za vady použitých vecí a spresňujú sa aj pravidlá prezentácie zliav spotrebiteľom, pri výpočte zľavy budú obchodníci musieť vychádzať z najnižšej ceny tovaru za posledných 30 dní, čím sa má zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov o výške zľavy.

EU: Právo na odpojenie sa

Digitálne technológie zmenili spôsob práce s výrazným nárastom počtu ľudí pracujúcich na diaľku. Práca na diaľku sa v Európskej únii od roku 2019 zdvojnásobila, pričom v roku 2024 každý piaty Európan (20,3 %) pracoval z domu aspoň časť svojho času. Na zabezpečenie spravodlivých podmienok pre prácu na diaľku a ochranu práv pracovníkov vrátane práva na odpojenie je nevyhnutný sociálny dialóg. Európska komisia začala druhú fázu rozhovorov so sociálnymi partnermi. Cieľom je zistiť názory sociálnych partnerov EÚ na potenciálnu iniciatívu na úrovni EÚ na zníženie rizík "neustále zapnutej" pracovnej kultúry a na zabezpečenie spravodlivej a kvalitnej práce na diaľku pre pracovníkov.

Sociálni partneri sa konkrétne vyzývajú, aby sa podelili o svoje názory na:

• právo pracovníkov odpojiť sa,
• spravodlivá a kvalitná práca na diaľku vrátane nediskriminácie, prístupu k vybaveniu, ochrany údajov a monitorovania,
• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Digitálne nástroje poskytujú pracovníkom aj zamestnávateľom väčšiu flexibilitu pri organizácii práce, čo umožňuje väčšiu autonómiu a inovatívne spôsoby práce. K lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom môže prispieť aj zvýšená flexibilita. Digitálne nástroje však prispeli aj k "stálej" pracovnej kultúre, kde sa práca kedykoľvek môže stať očakávaním. To viedlo k čoraz častejším výzvam na právo odpojiť sa a záruky na zabezpečenie toho, aby digitalizácia neoslabila práva pracovníkov. Druhá fáza konzultácie nadväzuje na prvú fázu, ktorá sa konala od apríla do júna 2024. Sociálni partneri sa vyzývajú, aby odpovedali do 6. októbra 2025. Po tejto konzultácii môžu sociálni partneri začať rokovania medzi sebou. Komisia bude prípadne analyzovať spätnú väzbu a zváži opatrenia na úrovni EÚ pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.

V roku 2024 Európska komisia uverejnila štúdiu, v ktorej sa zaoberala sociálnymi, hospodárskymi a právnymi aspektmi práce na diaľku a právom na odpojenie v kontexte digitalizácie a trendov po pandémii COVID-19. Vychádza z rozsiahlych príspevkov od vnútroštátnych správnych orgánov, sociálnych partnerov, odborníkov a akademickej obce a spolu s výsledkami tejto konzultácie bude podkladom pre prípravu opatrení EÚ. Komisia v súčasnosti vykonáva druhú štúdiu s cieľom ďalej analyzovať pridanú hodnotu a vplyvy potenciálnych opatrení EÚ.