Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

Spotrebitelia na Slovensku, v Česku a v ďalších európskych krajinách sa stále viac obávajú škodlivých chemických látok vo výrobkoch bežnej dennej spotreby. Vyplýva to z nového prieskumu, ktorý v rámci projektu Život bez chémie pre všetkých (ToxFree LIFE for All) realizovali spotrebiteľské a ekologické organizácie z piatich krajín Európskej únie. Verejnosť požaduje nielen viac informácií, ale aj prísnejšiu reguláciu a dôslednejšie testovanie produktov pred ich uvedením na trh. Pozornosť spotrebiteľov pritiahol už v roku 2024 veľký porovnávací test spodnej bielizne, ktorý odhalil bisfenoly, látky narušujúcej hormonálny systém, v každej tretej vzorke. Nový test, ktorého výsledky budú zverejnené na jeseň 2025, sa zameria na výskyt nežiadúcich chemických látok v slúchadlách.

Prieskum sa uskutočnil on-line v rokoch 2024 a 2025 a zapojili sa do neho obyvatelia Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Slovinska. Na projekte ToxFree LIFE for All spolupracujú popredné spotrebiteľské organizácie z Česka (dTest), Maďarska (Tudatos Vásárlók Egyesülete), Rakúska (Verein für Konsumenteninformation) a Slovinska (Zveza Potrosnikov Slovenije Drustvo), spolu s českou organizáciou Arnika. Spoločne chcú zvýšiť povedomie verejnosti o toxických latkách v bežných výrobkoch a presadzovať účinnejšiu ochranu zdravia a životného prostredia. Projekt ToxFree LIFE for All prispel k nárastu informovanosti medzi spotrebiteľmi – podľa výsledkov sa za „dobre informovaných“ o škodlivých látkach v produktoch považovalo v roku 2025 už 17 % respondentov (oproti 15 % v roku 2024). Zároveň klesol podiel ľudí, ktorí sa cítia nedostatočne informovaní – zo 46 % na 41 %. Záujem rastie najmä o témy ako sú napríklad mikroplasty, ale aj o látky vzbudzujúce mimoriadne obavy (Substances of Very High Concern – SVHC), ktoré majú nevratné a často závažné dopady na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ďalej o tzv. večné chemikálie, ktoré sa v prírode nerozkladajú, alebo o karcinogénne látky.

Obavy z chemických látok v bežných výrobkoch – akými sú čistiace prostriedky, kozmetika, detské potreby, veci osobnej spotreby, textil či obaly – vedú aj k zmene spotrebiteľského správania. V roku 2025 považovalo 42 % respondentov ekologicky šetrné a udržateľné výrobky za bezpečnejšie než bežné alternatívy (v roku 2024 to bolo 36 %). A ako by sa spotrebitelia zachovali, ak by výrobok obsahoval škodlivé látky? Celkom 40 % by hľadalo bezpečnejšiu náhradu, 26 % by takýto výrobok vôbec nekúpilo. „Ľudia majú síce slobodnú voľbu, ale je takmer nemožné sa správne rozhodnúť. Spotrebitelia nie sú chemici a na etiketách často nenájdu žiadne informácie o škodlivých látkach,“ upozorňuje Eduarda Hekšová. Táto neistota tak vedie k silnej verejnej žiadosti po zmene. 

Podľa výsledkov prieskumu:

• 70 % ľudí podporuje zákaz škodlivých chemikálií vo výrobkoch,
• dve tretiny by uvítali viac informácií na produktoch a požadujú testovanie výrobkov ešte pred uvedením na trh.

V reakcii na verejnú požiadavku spustila kampaň ToxFree LIFE for All v roku 2024 európsku petíciu za prísnejšiu chemickú legislatívu. Podporiť ju možno na webe spotrebiteľskej organizácie dTest, alebo priamo na stránkach https://toxfreeproductsnow.eu/en/.

SR: Elektronické prihlášky do škôl

Rodičia v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mohli prvýkrát podať prihlášky do 13 materských škôl prostredníctvom štátneho systému on-line, bez osobnej návštevy. Systém má byť v roku 2026 dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku.

Pilotné nasadenie portálu Elektronické prihlášky do škôl testoval rezort školstva od 1. mája do 30. júna 2025 v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto so zameraním na overenie vybraných procesov, používateľského komfortu, fungovania prepojení na štátne registre a technických predpokladov systému v praxi. Jedna elektronická prihláška sa mohla podať na viacero škôl bez osobného predkladania listinných dokumentov. Zároveň niektoré údaje v prihláške boli automaticky predvyplnené na základe prepojenia s dátami zo štátnych registrov. Celkovo bolo odoslaných 600 prihlášok s 1 552 žiadosťami na jednotlivé školy, pričom bolo vydaných 1 063 rozhodnutí o prijatí alebo neprijatí. Rodičia ušetrili odhadom 1 542 hodín a vďaka digitalizácii sa znížila chybovosť aj administratívna záťaž riaditeľov škôl. Systém navyše umožnil lepšie plánovanie kapacít škôl a redukciu duplicít pri prijímaní detí. Net Promoter Score dosiahol hodnotu 52, čo znamená, že počet spokojných užívateľov prevyšuje počet nespokojných o vyše polovicu. Rodičia ocenili jednoduchosť, rýchlosť a pohodlnosť tohto riešenia.

Získané poznatky a spätná väzba zlepšia ďalšie fázy dizajnu a vývoja systému. Prinesú rozšírenie funkcionalít, napríklad doručovanie rozhodnutí cez centrálnu nástenku či možnosť určenia poradia škôl podľa preferencie rodiča. Systém pomôže znížiť potrebu odvolaní a efektívnejšie prerozdeliť voľné kapacity na školách. Od roku 2026 má byť dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku. Zmeny sa opierajú aj o pripravovanú novelu školského zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti v januári 2026. Tá zavedie centrálnu evidenciu prihlášok, rozhodovací automat, ako aj on-line doručovanie rozhodnutí. Ambíciou je znížiť náklady, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť lepšie prerozdelenie kapacít škôl.

SR: 52 % Slovákov má horšiu finančnú situáciu

Osem z desiatich ľudí na Slovensku má vyššie mesačné výdavky ako v minulom roku, tretina hovorí o výraznom navýšení, najčastejšie ide o sumy od 100 do 200 eur na domácnosť. Viac pritom zarába len necelá štvrtina Slovákov, väčšina je na tom s platom rovnako ako vlani. Aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s rokom 2024 hodnotí ako horšiu 52 percent ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6. do 5.6. 2025, 1000 respondentov, agentúra Ipsos), vyše 40 percent opýtaných muselo obmedziť svoje celkové výdavky. Za zdražovaním vidia nárast cien vo všeobecnosti a potom najmä vyššie ceny potravín.

Tretina Slovákov (33 %) má výrazne vyššie priemerné mesačné výdavky a ďalších 47 percent o niečo vyššie ako vlani. Spolu tak deklaruje nárast výdavkov 80 percent ľudí. Medziročne je na tom približne rovnako 16 percent a nižšie výdavky majú len traja zo sto. „Výrazne vyššie výdavky spomínajú vo väčšej miere najmä ľudia zo štvorčlenných domácností, taktiež obyvatelia hlavného mesta Slovenska a veková hranica od 36 do 53 rokov,“ hodnotí analytik Jaroslav Ondrušek. Dáta prieskumu ukazujú, že priemerné mesačné výdavky domácností stúpli medziročne o 100 až 200 eur u 32 percent opýtaných, ďalších 26 percent hovorí o zvýšení od 50 do 100 eur a 17 percent uvádza 200 až 300 eur. Sumu 300 až 500 eur navyše spomína 6 percent a viac ako 500-eurové mesačné zvýšenie výdavkov deklarujú 4 percentá respondentov. Za vyššími výdavkami domácností je podľa Slovákov celkové zdražovanie skoro všetkého (80 %), z konkrétnych položiek sú to podľa nich drahšie potraviny (79 %), vyššie dane (54 %), nárast cien za služby (52 %) či za energie (50 %).

Kým veľká väčšina ľudí spomína vyššie výdavky, taký rast príjmov tomu nezodpovedá. Približne rovnako ako vlani je na tom s platom približne polovica Slovákov (54 %), no je tu aj 22 percent takých, ktorí zarábajú o niečo viac, výrazne viac majú však len dvaja zo sto. Na druhej strane, o niečo menší príjem má medziročne 15 percent a výrazne menej ďalších 7 percent ľudí. Deklarované vyššie výdavky viedli mnohých Slovákov k tomu, že sa museli uskromniť. O celkovom obmedzení výdavkov hovorí viac ako 40 percent ľudí, v prípade kúpy oblečenia a obuvi to bolo 36 percent a pri nákladoch na cestovanie 34 percent. Nasledovalo šetrenie pri kúpe drahších vecí do domácnosti (33 %) a potom nákup potravín (27 %). Obmedzovať sa nemusela necelá pätina Slovákov.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s minulým rokom vnímajú približne štyria z desiatich ako o niečo horšiu (38 %), výrazne horšia je pre 14 percent. Naopak, o niečo lepšie sa po finančnej stránke má 9 percent a výrazne si polepšili len 2 percentá Slovákov. Ostatní (37 %) hodnotia svoju finančnú situáciu medziročne ako približne rovnakú. Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že skoro tridsať percent opýtaných by potrebovalo na vykrytie vyšších výdavkov mesačný príjem domácnosti zvýšiť o 200 až 300 eur. Ďalšej štvrtine by stačilo aj navýšenie rodinného príjmu o 100 až 200 eur. No je tu aj 9 percent takých, ktorým by sa zišlo viac ako 500 eur a ďalších 5 percent má potrebu zvýšenia príjmu aspoň o tisícku.

EU: 2 eurá za balík?

Každý deň prichádza do Európskej únie 12 miliónov malých balíkov z elektronických obchodov. Elektronický obchod poskytuje bezkonkurenčné pohodlie, ale prináša so sebou značné výzvy. Mnohé položky, ktoré skončia v EÚ, nie sú v súlade s bezpečnostnými normami EÚ. Podniky v EÚ trpia nekalou hospodárskou súťažou. Spotrebitelia sa stávajú obeťami manipulatívnych praktík. Daňoví poplatníci EÚ musia znášať stále rastúci počet prípadov nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Medzitým colné orgány a orgány dohľadu nad trhom už nie sú schopné držať krok s takýmto obrovským množstvom zásielok.

Európsky parlament prijal návrhy na zvládnutie rastúceho prílevu neštandardného a potenciálne nebezpečného lacného tovaru z internetových obchodov mimo EÚ. Podľa poslancov by tzv. skladovanie mohlo byť jedným z užitočných riešení na kontrolu a zaistenie bezpečnosti balíkov. To by znamenalo presviedčiť obchodníkov z krajín mimo EÚ, aby zriadili sklady v rámci EÚ na spracovanie dodávok pre klientov. Kontrola hromadných zásielok podobného tovaru do týchto skladov so sídlom v EÚ by bola podstatne jednoduchšia ako kontrola jednotlivých balíkov prichádzajúcich do EÚ z tretích krajín. Poslanci tiež podporujú zrušenie súčasného oslobodenia od cla na tovar v hodnote nižšej ako 150 eur v rámci širšej reformy colného kódexu, keďže približne 65 % balíkov vstupujúcich do EÚ je zámerne podhodnotených.

Digitalizácia, a najmä používanie nových nástrojov umelej inteligencie a technológie blockchainu, by mohli zmierniť colné preťaženie a zefektívniť kontroly. Poslanci vyzvali členské štáty EÚ, aby vyčlenili viac peňazí pre colné orgány na zavádzanie týchto nových nástrojov. Vyzývajú EÚ, aby sa zamerala na vykonávanie existujúcich pravidiel, akými sú akt o digitálnych službách, nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, akt o digitálnych trhoch a trhová stabilizačná rezerva a aby zabezpečila, že platformy budú plniť svoje povinnosti. Členské štáty by mali obmedziť vysokorizikových predajcov v ich kritickej infraštruktúre a systémoch bezpečnosti hraníc, napríklad pri obstarávaní bezpečnostných detekčných zariadení a zariadení na skenovanie nákladu používaných na letiskách a v prístavoch. Správa podporuje návrh Európskej komisie uložiť manipulačný poplatok vo výške 2 eurá za každý balík elektronického obchodu z krajín mimo EÚ. Poslanci chcú, aby komisia overila, či je táto suma primeraná, v súlade s pravidlami WTO a či sa neprenesie na spotrebiteľov v EÚ.

Trend: Duševné zdravie sa zhoršuje

Podľa piateho vydania AXA Mental Health Report sa duševné zdravie na celom svete naďalej zhoršuje (Ipsos prieskum, 17 000 ľudí zo 16 krajín v Európe, Spojených štátoch a Ázii). Až 76 % respondentov uvádza, že ich duševné zdravie ovplyvňuje viacero faktorov, priemerne päť: finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), neistota ohľadom budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), neustále vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické nepokoje (42 %) a osamelosť a sociálna izolácia (40 %). Pretrváva rodová nerovnosť: iba 23 % žien sa považuje za spokojných v porovnaní (muži 27 %).

Nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií pravdepodobne negatívne ovplyvňuje duševné zdravie mladých dospelých (18 – 24 rokov). Viac ako jeden z dvoch mladých ľudí (52 %) uvádza, že nadmerné používanie týchto médií má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní s 36 % celkovej populácie. Zároveň, hoci mladí ľudia tvrdia, že sociálne médiá môžu byť náhradou za fyzické interakcie (52 %), sú pre nich aj spôsobom, ako si budovať nové vzťahy (51 %). Okrem toho sú dôležitým zdrojom informácií pre takmer jedného z dvoch mladých ľudí (47 %).

Kľúčové zistenia:

• 32 % populácie v súčasnosti trpí duševnými poruchami (stabilné od roku 2023)
• 44 % mladých dospelých v súčasnosti uvádza, že má problémy s duševným zdravím
• 52 % mladých dospelých tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych médií a digitálnych zariadení negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie
• 52 % respondentov chce, aby ich firma zaviedla podporu duševného zdravia

Úzkosť dosiahla rekordnú úroveň: 23 % populácie pravdepodobne trpí úzkosťou (2023 - 20 %, 2022 - 17%). Celkovo je potenciálne postihnutá štvrtina svetovej populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (v porovnaní s 23 % v roku 2023). Mladšie generácie a ženy sú viac ohrozené. Stav duševného zdravia mladších generácií vo veku 18 až 24 rokov, ktoré už boli v roku 2023 v centre pozornosti, sa nezlepšuje. Viac ako 2 z 5 mladých ľudí (42 %) sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu a podobný podiel (44 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím. Rovnako znepokojujúci je stav duševného zdravia 25–34-ročných, ktorý sa v tomto roku zhoršuje: 37 % uvádza, že sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu, čo predstavuje výrazný nárast o 8 bodov v porovnaní s rokom 2023 a 42 % uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body za jeden rok.

Ženy (55 %) a mladší ľudia (61 %) opäť častejšie uvádzajú aj stres v práci. Zamestnanci postihnutí stresom v práci uvádzajú v priemere 3 dopady: najprv poruchy spánku (38 %) a fyzické príznaky (32 %), ale aj zmeny nálad a zvýšenú podráždenosť (30 %). Podiel práceneschopnosti z dôvodu problémov s duševným zdravím sa zvyšuje. 27 % zamestnancov uvádza, že boli aspoň raz za posledných 12 mesiacov na práceneschopnosti z dôvodu problémov súvisiacich s ich duševným zdravím (2024 : + 4%).