On-line: Nakupovanie nás baví

Záľuba Slovákov nakupovať, a najmä na internete, zostáva naďalej vysoká: deväť z desiatich spotrebiteľov nakupuje on-line v priemere päťkrát až šesťkrát mesačne, čo prevyšuje európsky priemer. Dominantnou platobnou metódou pri týchto nákupoch zostáva platobná karta – platia ňou viac ako dve tretiny zákazníkov, rastie však záujem aj o digitálne peňaženky. Nákupy prostredníctvom mobilných aplikácií obchodníkov využíva 44 percent ľudí.

V medziročnom porovnaní podľa prieskumu Mastercard najviac vzrástol počet zákazníkov, ktorí nakupujú on-line aspoň raz týždenne, a to z 12 na 31 percent. Dva až trikrát mesačne pritom nakupuje 27 percent Slovákov. Väčšina Slovákov oceňuje na on-line nakupovaní komfort, rýchlosť a možnosť zaplatiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Počet platieb, ktoré prebiehajú prostredníctvom tokenizovaných kariet, sa za posledné tri roky viac ako zdvojnásobil - v roku 2022 to bolo 21 percent on-line platieb, zatiaľčo dnes už ich takto prebieha 49 percent. Medzi bariéry v on-line platení patrí zadávanie údajov o karte, ktoré je časovo náročné, ale aj nutnosť hľadania peňaženky kvôli skopírovaniu údajov z karty. Až polovica ľudí sa taktiež zdráha ukladať číslo platobnej karty u jednotlivých predajcov.

Najviac nakupujeme oblečenie, elektroniku a vybavenie do domácnosti. Ešte pred pätnástimi rokmi nakupovali nábytok na splátky podľa Home Credit ženy a muži približne v pomere 50 na 50. Vlani už na zákazníčky pripadalo vyše 63 percent nákupov a tento rok je to už dokonca skoro 68 percent, pričom na zákazníkov mužského pohlavia ostalo len 32 percent. Za uplynulé roky sa zásadne zvýšila aj priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V priebehu rokov rastie tiež priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V roku 2011 to bolo v priemere 618 eur, v roku 2016 – 774 eur, v roku 2021 – 1274 eur, v tomto roku je to už 1385 eur. Najčastejšia výška jedného nákupu je v rozmedzí od 500 do 600 eur. Z dostupných dát zároveň vyplýva, že mierne narástol aj priemerný vek kupujúcich, v roku 2010 to bolo 40 rokov, v súčasnosti je to už 42 rokov. A hoci muži realizujú oveľa menší počet nákupov, spravidla sú ich nákupy drahšie. Zrejme kupujú spravidla hodnotnejší nábytok či kuchyne a ženy častejšie robia aj menšie nákupy, kam patria aj doplnky do domácnosti. Keď sa pozrieme na konkrétny tovar, ktorý kupujú u nás Slováci na splátky, tak jeho poradie je nasledovné: na prvom mieste sú sedacie súpravy, nasledujú postele a potom skrine.

EU: Stratégia jednotného trhu

Jednotný trh je od svojho vytvorenia pred viac než 30 rokmi silným katalyzátorom rastu, prosperity a solidarity Európy. S 26 miliónmi podnikov a 450 miliónmi spotrebiteľov je dnes Európa druhým najväčším svetovým trhom s HDP vo výške 18 biliónov EUR, ktorý predstavuje 18 % svetového hospodárstva. Nová stratégia jednotného trhu má vytvoriť jednoduchší, plynulejší a silnejší európsky domáci trh. Stanovuje opatrenia na zníženie existujúcich prekážok, ktoré bránia obchodu a investíciám v Európskej únii, pomáha malým a stredne veľkým podnikom vykonávať a rozširovať svoje činnosti a podporí digitalizáciu.

Stratégia jednotného trhu sa zameriava na niekoľko priorít.

Demontáž bariér: stratégia sa zameriava na odstránenie 10 najškodlivejších prekážok, ktoré podniky nahlásili – komplikované zakladanie a prevádzka podnikov; zložité pravidlá EÚ, nedostatočná zodpovednosť členských štátov; obmedzené uznávanie odborných kvalifikácií; nedostatok spoločných noriem; roztrieštené pravidlá týkajúce sa obalov; nedostatočná zhoda výrobkov; reštriktívna a rozdielna regulácia vnútroštátnych služieb; zaťažujúce pravidlá vysielania pracovníkov v nízkorizikových odvetviach; neodôvodnené územné obmedzenia dodávok spôsobujúce vysoké ceny pre spotrebiteľov.

Toto sú prekážky, ktoré najviac bránia voľnému pohybu tovaru a služieb a sťažujú podnikom a občanom plne využiť európsky jednotný trh. Identifikovali sa na základe komplexných konzultácií so zainteresovanými stranami a ich odstránenie posilní voľný pohyb bezpečných výrobkov, cezhraničné poskytovanie služieb a zjednodušené zakladanie a prevádzku podnikov v celej EÚ.

Priniesť do európskeho sektora služieb novú dynamiku: služby tvoria najväčšiu časť európskeho hospodárstva, ale ich cezhraničný obchod stagnuje. Stratégia sa zameriava na konkrétne odvetvia služieb, predložila zákon o stavebných službách a nový zákon EÚ o doručovaní s cieľom modernizovať pravidlá v odvetví stavebníctva, ako aj v odvetví poštových a balíkových služieb; uľahčiť služby súvisiace s odvetvím, ako sú inštalácie, údržba a opravy; podporovať členské štáty pri oslobodzovaní regulovaných služieb pre podniky od zbytočnej regulácie.

Všetky tieto opatrenia budú dopĺňať prebiehajúce iniciatívy v odvetviach energetiky, telekomunikácií, dopravy a finančných služieb.

Podpora rozvoja a rastu MSP: S cieľom pomôcť MSP čo najlepšie využiť príležitosti na rozšírenie jednotného trhu komisia zavádza nové vymedzenie malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, čím rozširuje niektoré výhody poskytované MSP. V stratégii sa navrhuje „identifikácia MSP“, on-line nástroj, ktorý ponúka jednoduchý spôsob overovania štatútu MSP. Okrem toho bude sieť vyslancov pre MSP presadzovať opatrenia na podporu a uľahčenie činnosti MSP v cezhraničnom obchode. Tieto nové iniciatívy sa uverejňujú spolu s najnovšou výročnou správou o európskych MSP, v ktorej sa zdôrazňuje očakávaný rast pridanej hodnoty MSP a zamestnanosti.

Zjednodušiť existujúce pravidlá a urobiť z digitalizácie normu: ako súčasť záväzku znížiť regulačné a administratívne zaťaženie podnikov komisia uverejňuje aj štvrtý súhrnný balík zjednodušení pre podniky. Opatreniami sa pre spoločnosti znižujú ročné administratívne náklady vo výške 400 miliónov EUR. Spoločnosti budú okrem iného môcť predkladať dokumenty digitálne, aby si splnili povinnosti vyplývajúce z určitých harmonizovaných právnych predpisov EÚ o výrobkoch, a poskytovať pokyny k výrobkom digitálne, a nie v papierovej podobe.

Zlepšiť spoločnú zodpovednosť za jednotný trh: členské štáty by mali vymenovať zástupcu jednotného trhu na vysokej úrovni („šerpa“), ktorý by dohliadal na uplatňovanie pravidiel jednotného trhu EÚ. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby predchádzali prekážkam jednotného trhu tým, že posúdia proporcionalitu svojich návrhov vnútroštátnych opatrení.

Trend: Bez internetu

Podľa novej britskej štúdie by takmer polovica mladých ľudí uprednostnila svet bez internetu. Polovica ľudí vo veku 16 až 21 rokov podporuje tzv. digital curfew, digitálny zákaz vychádzania - opatrenie, ktoré obmedzuje prístup k určitému on-line obsahu alebo zariadeniam počas stanovených hodín a takmer 70 % sa po používaní sociálnych médií cíti horšie, informuje The Guardian. Štúdia British Standards Institution (1 293 mladých ľudí) zistila, že 27 % respondentov zdieľalo svoju polohu on-line s cudzími ľuďmi, tri štvrtiny v dôsledku pandémie strávili viac času on-line a až 68 % považuje čas, ktorý strávili on-line, za škodlivý pre ich duševné zdravie.

Takmer 70 % ľudí vo veku 16 až 21 rokov sa po čase strávenom na sociálnych sieťach cíti horšie. Polovica (50 %) by podporila "digitálny zákaz vychádzania", ktorý by obmedzil ich prístup k určitým aplikáciám a stránkam po 22. hodine, zatiaľčo 46 % uviedlo, že by boli radšej mladí vo svete bez internetu. Štvrtina respondentov strávila na sociálnych sieťach štyri a viac hodín denne a 42 % opýtaných priznalo, že klamú svojim rodičom a opatrovníkom o svojich on-line aktivitách.

Pritom tiež 42 % klamalo v digitálnom svete o svojom veku, 40 % má falošný či zavádzajúci účet alebo dočasný a anonymný účet, ktoré sa používajú na ochranu identity, odvrátenie pozornosti od skutočného účtu ako aj na ochranu súkromia a 27 % predstiera, že sú úplne inou osobou.

SR: Viac firemných bankrotov aj rekordy v reštrukturalizáciách

V apríli tohto roku bolo na Slovensku vyhlásených 25 konkurzov podnikateľských subjektov. Medziročne ide o 13,6 % nárast (22 bankrotov). V medzimesačnom porovnaní podľa CRIF – Slovak Credit Bureau ide o mierny pokles, v marci zbankrotovalo 26 firiem, o necelé 4 % viac než v apríli. Počet reštrukturalizácií však medzimesačne aj medziročne stúpol z nuly na tri. Zároveň bola povolená prvá „verejná preventívna reštrukturalizácia“.

Aprílovú štatistiku bankrotov vyplnili v drvivej väčšine eseročky, bolo ich 23 (takmer 96 %). Popri nich skrachovala jedna akciová spoločnosť a jeden živnostník. Desať subjektov malo od 1 do 10 zamestnancov, ďalší 3 si uvádzali interval 10 – 99 zamestnancov, pri 12 firmách nebol ich počet zistený. „Vyšší počet vyhlásených konkurzov (6) zaznamenali subjekty s predmetom podnikania vo veľkoobchode a maloobchode, oprave vozidiel a motocyklov. Zhodne po 5 firiem zbankrotovalo v priemyselnej výrobe a v sekcii administratívnych a podporných služieb. Spomedzi firiem, u ktorých začalo v apríli konkurzné konanie, vyvolal značné verejné znepokojenie krach známej slovenskej firmy VÝŤAHY ZEVA, spol. s r.o., ktorá vyrábala, montovala a servisovala výťahy vyše tri desaťročia. Mnohí ľudia sa aktuálne obávajú, že výťahy nebude mať kto opravovať. Ďalšie známe firmy, na ktoré bol vyhlásený konkurz, sú Bukóza Progres s.r.o. a BUKÓZA INVEST spol. s r.o. Ich bankrot však nebol prekvapivý, keďže patria pod krídla veľkej vranovskej celulózky BUKOCEL a.s., ktorá započala bankrot už v januári.

Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom kraji (11), nasledoval Košický kraj so 4 konkurzmi. Prešovský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 3 konkurzy, Trnavský a Trenčiansky kraj o jeden menej. V apríli t. r. bolo zároveň zastavených 8 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 35 bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Konkurzné konanie začalo 23 dlžníkom. Apríl bol zaujímavým mesiacom v štatistike reštrukturalizácií. Povolenie bolo vydané trom eseročkám. E-shopový a zásielkový gigant FC ecom, s.r.o., z Trenčianskeho kraja, dosahoval v ostatných rokoch až 80-miliónové tržby z predaja známych značiek odevov a topánok cez e-shopy Factcool a Bezvasport. V pondelok 14. apríla bolo zverejnené súdne rozhodnutie o povolení historicky prvej „verejnej preventívnej reštrukturalizácie“ pre firmu Dedoles, ktorá skončila klasickú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán na päť rokov po dvoch rokoch nedokázal plniť, preto sa Dedoles rozhodol pre reštrukturalizáciu dlhov týmto doposiaľ v praxi neodskúšaným, ale legislatívne možným spôsobom. „Zásadným rozdielom medzi klasickou a preventívnou reštrukturalizáciou je, že klasickou reštrukturalizáciou sa rieši úpadok (platobná neschopnosť alebo predlženie), ktorý už nastal. Preventívnou reštrukturalizáciou sa upravuje stav, kedy úpadok ešte nenastal, ale hrozí,“ objasňuje Ing. Jana Marková.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.