Trend: Bez internetu

Podľa novej britskej štúdie by takmer polovica mladých ľudí uprednostnila svet bez internetu. Polovica ľudí vo veku 16 až 21 rokov podporuje tzv. digital curfew, digitálny zákaz vychádzania - opatrenie, ktoré obmedzuje prístup k určitému on-line obsahu alebo zariadeniam počas stanovených hodín a takmer 70 % sa po používaní sociálnych médií cíti horšie, informuje The Guardian. Štúdia British Standards Institution (1 293 mladých ľudí) zistila, že 27 % respondentov zdieľalo svoju polohu on-line s cudzími ľuďmi, tri štvrtiny v dôsledku pandémie strávili viac času on-line a až 68 % považuje čas, ktorý strávili on-line, za škodlivý pre ich duševné zdravie.

Takmer 70 % ľudí vo veku 16 až 21 rokov sa po čase strávenom na sociálnych sieťach cíti horšie. Polovica (50 %) by podporila "digitálny zákaz vychádzania", ktorý by obmedzil ich prístup k určitým aplikáciám a stránkam po 22. hodine, zatiaľčo 46 % uviedlo, že by boli radšej mladí vo svete bez internetu. Štvrtina respondentov strávila na sociálnych sieťach štyri a viac hodín denne a 42 % opýtaných priznalo, že klamú svojim rodičom a opatrovníkom o svojich on-line aktivitách.

Pritom tiež 42 % klamalo v digitálnom svete o svojom veku, 40 % má falošný či zavádzajúci účet alebo dočasný a anonymný účet, ktoré sa používajú na ochranu identity, odvrátenie pozornosti od skutočného účtu ako aj na ochranu súkromia a 27 % predstiera, že sú úplne inou osobou.

SR: Viac firemných bankrotov aj rekordy v reštrukturalizáciách

V apríli tohto roku bolo na Slovensku vyhlásených 25 konkurzov podnikateľských subjektov. Medziročne ide o 13,6 % nárast (22 bankrotov). V medzimesačnom porovnaní podľa CRIF – Slovak Credit Bureau ide o mierny pokles, v marci zbankrotovalo 26 firiem, o necelé 4 % viac než v apríli. Počet reštrukturalizácií však medzimesačne aj medziročne stúpol z nuly na tri. Zároveň bola povolená prvá „verejná preventívna reštrukturalizácia“.

Aprílovú štatistiku bankrotov vyplnili v drvivej väčšine eseročky, bolo ich 23 (takmer 96 %). Popri nich skrachovala jedna akciová spoločnosť a jeden živnostník. Desať subjektov malo od 1 do 10 zamestnancov, ďalší 3 si uvádzali interval 10 – 99 zamestnancov, pri 12 firmách nebol ich počet zistený. „Vyšší počet vyhlásených konkurzov (6) zaznamenali subjekty s predmetom podnikania vo veľkoobchode a maloobchode, oprave vozidiel a motocyklov. Zhodne po 5 firiem zbankrotovalo v priemyselnej výrobe a v sekcii administratívnych a podporných služieb. Spomedzi firiem, u ktorých začalo v apríli konkurzné konanie, vyvolal značné verejné znepokojenie krach známej slovenskej firmy VÝŤAHY ZEVA, spol. s r.o., ktorá vyrábala, montovala a servisovala výťahy vyše tri desaťročia. Mnohí ľudia sa aktuálne obávajú, že výťahy nebude mať kto opravovať. Ďalšie známe firmy, na ktoré bol vyhlásený konkurz, sú Bukóza Progres s.r.o. a BUKÓZA INVEST spol. s r.o. Ich bankrot však nebol prekvapivý, keďže patria pod krídla veľkej vranovskej celulózky BUKOCEL a.s., ktorá započala bankrot už v januári.

Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom kraji (11), nasledoval Košický kraj so 4 konkurzmi. Prešovský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 3 konkurzy, Trnavský a Trenčiansky kraj o jeden menej. V apríli t. r. bolo zároveň zastavených 8 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 35 bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Konkurzné konanie začalo 23 dlžníkom. Apríl bol zaujímavým mesiacom v štatistike reštrukturalizácií. Povolenie bolo vydané trom eseročkám. E-shopový a zásielkový gigant FC ecom, s.r.o., z Trenčianskeho kraja, dosahoval v ostatných rokoch až 80-miliónové tržby z predaja známych značiek odevov a topánok cez e-shopy Factcool a Bezvasport. V pondelok 14. apríla bolo zverejnené súdne rozhodnutie o povolení historicky prvej „verejnej preventívnej reštrukturalizácie“ pre firmu Dedoles, ktorá skončila klasickú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán na päť rokov po dvoch rokoch nedokázal plniť, preto sa Dedoles rozhodol pre reštrukturalizáciu dlhov týmto doposiaľ v praxi neodskúšaným, ale legislatívne možným spôsobom. „Zásadným rozdielom medzi klasickou a preventívnou reštrukturalizáciou je, že klasickou reštrukturalizáciou sa rieši úpadok (platobná neschopnosť alebo predlženie), ktorý už nastal. Preventívnou reštrukturalizáciou sa upravuje stav, kedy úpadok ešte nenastal, ale hrozí,“ objasňuje Ing. Jana Marková.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.

Radíme: Úver - áno či nie?

Veľa Slovákov dostáva správy cez bankové aplikácie, prostredníctvom SMS či telefonátov o už „predschválenom“ úvere. Často ide o lákavé ponuky, ktoré môžu pomôcť, avšak v opačnom prípade tiež priniesť viacero komplikácií. Je potrebné preto zvážiť všetky „pre a proti“. A to aj v situácii, keď sa úver javí ako jediné riešenie, radia odborníci z Home Credit.

V prvom rade si ešte raz položte zásadnú otázku: Naozaj úver potrebujete? Je daná vec skutočne nevyhnutná, prípade - nepodarí sa vám v únosnom čase na ňu ušetriť? Tiež si premyslite, či nie je úver nad vaše finančné možnosti. Uvažujte aj do budúcnosti a skúste zvážiť všetko, čo sa môže za očakávaný čas splácania zmeniť a ovplyvniť platenie mesačných splátok pôžičky. Ak dospejete k záveru, že to bez úveru nepôjde a že to váš rozpočet zvládne, poobzerajte sa po viacerých ponukách. Samotné ponuky si potom môžete porovnať prostredníctvom najrôznejších kalkulačiek a porovnávačov na internete. Poskytnú vám základné informácie, koľko a ako dlho budete splácať, či aká je výška úroku. Sledujte najmä pojmy ako sú RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), úroková sadzba a samozrejme, čas splácania. Všímajte si tiež to, či je konkrétny úver účelový alebo bezúčelový. V prvom prípade budete musieť preukázať, že ste ho využili skutočne na tú vec, na ktorú bol uzatvorený. Pri bezúčelovom úvere peniaze môžete použiť na čokoľvek. Pozor si dajte aj na to, či je úroková sadzba vyjadrená v percentách za rok a teda hľadajte konkrétny údaj - % p. a. Jedine tak môžete odhadnúť, či nie je pôžička zbytočne nevýhodná.

Ak máte vybranú pôžičku, poskytovateľ rozhodne, či vám ju poskytne. Samozrejmosťou je splnenie podmienok stanovených vo všeobecne záväzných predpisoch. Z pohľadu banky alebo nebankovej inštitúcie o tom z veľkej časti rozhoduje aj tzv. úverové skóre, najmä pri vyšších sumách. Udáva kredibilitu žiadateľa, teda schopnosť splácať úverový záväzok. Ľudia s lepším úverovým skóre sa často dostanú k lepšiemu úroku. Do celkového čísla vstupuje celá vaša platobná história, vaša úverová história, celková dlžná suma, ako aj nový požadovaný úver. Všeobecne ale platí, že čím menej zadlžení budete, tým je to lepšie. Prípadné existujúce pôžičky konsolidujte do jednej. Dobrou radou je držať sa dlhodobo jedného účtu s dlhšou platobnou históriou. Plaťte, ak je to možné, všetko včas, bez omeškania. Pred definitívnym podpísaním úverovej zmluvy si ešte raz preverte, či skutočne máte k dispozícii všetky informácie. Dôležité je vedieť najmä podmienky splácania a zistiť si informácie aj o tom, čo sa bude diať v prípade nečakaného problému so splácaním. Napríklad, či je možný odklad splátok alebo flexibilita ich splácania, prípadne naopak, ako prebieha predčasné splatenie.

SR: Inflácia v apríli 3,7 %

Rast cien na Slovensku v apríli t. r. bol podľa štatistického úradu medzimesačne aj medziročne najpomalší od začiatku roku. Spomalenie inflácie podporili výrazne lacnejšie pohonné hmoty a motorové vozidlá, ale aj farmaceutické výrobky. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %.

V porovnaní s marcom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za vzdelávanie do 0,7 % za odevy a obuv. Naopak ceny klesli za alkoholické nápoje s tabakom o 1,3 %, dopravu o 0,3 %, nábytok a bytové vybavenie tiež o 0,3 %. Najvýraznejší vplyv na medzimesačný rast cien malo zdražovanie bývania a energií o 0,2 % (skutočné nájomné bývanie o 2,2 %, údržby a opravy obydlia o 0,8 % a imputované nájomné o 0,1 %). Pokračoval rast cien reštaurácií a hotelov o 0,6 %, najmä za stravovanie. Ceny potravín a nealko nápojov vzrástli o 0,2 %: nealkoholické nápoje o 1,3 %, mäso o 0,8 %, oleje a tuky o 2,5 %, či ovocie o 0,5 %. Naopak počas veľkonočných zliav klesli ceny mlieka, syrov a vajec o 0,7 %, chleba a obilnín o 0,4 %, cukru a cukroviniek o 0,9 %, ale aj zeleniny o 0,2 %. Alkoholické nápoje klesli o 2,6 %, najviac za posledných 5 rokov: víno o 3,5 %, destiláty o 2,5 % a pivo o 2,1 %. Druhý mesiac výraznejšie rástli ceny odevov a obuvi o 0,7 %. Zdraželi aj služby osobnej starostlivosti (kadernícke služby o 1,3 %) a osobné doplnky v rámci rozličného tovaru a služieb. Ceny  dopravy zaznamenali pokles celkovo o 0,3 %, vplyvom zlacňovania pohonných látok o 1,4 %, aj nákupu motorových vozidiel o 2,6 %. Znížené sa aj ceny tovarov na údržbu domácností, domácich spotrebičov, audio techniky celkovo o 0,3 %.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli najnižšiu hodnotu v tomto roku 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,9 % v zdravotníctve po 10,2 % za vzdelávanie. Významný vplyv malo zdražovanie v reštauráciách a hoteloch o 8,9 %, najmä za stravovanie (+9 %) aj ubytovanie (+5 %). Ceny rozličného tovaru a služieb sa zvýšili o 5,9 %, kadernícke a skrášľovacie služby vzrástli o 10,2 %, ale aj poistenie v súvislosti s dopravou o vyše 16 %. Za bývanie s energie sme zaplatili viac o 2,5 % (imputované nájomné o 1,7 %, dvojciferné rasty cien za dodávku vody alebo zber smetí). Ceny potravín a nealko nápojov boli vyššie o 3,6 %: oleje a tuky +16,1 %, mlieko, syry a vajcia +7,6 %, ovocie + 7 % a chlieb s obilninami + 1,6 %. Naopak do 2 % zlacnelo mäso, zelenina a ryby. Naďalej pretrvával vplyv zvýšenia cien nealkoholických nápojov od začiatku roka, aktuálne v apríli o 15,4 %. K spomaleniu inflácie prvýkrát v tomto roku prispeli medziročne nižšie ceny dopravy. K pretrvávajúcim lacnejším pohonným hmotám (-9,3 %) sa pridal pokles cien nákupu motorových vozidiel (-2,1 %). Miernejšie tempo rastu inflácie pod 2 % zaznamenalo aj zdravotníctvo, a to vplyvom zlacnenia farmaceutických výrobkov, prvýkrát po vyše 6 rokoch.