Kyberšikana: Na stredných školách

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci so Slovak Telekom a Accenture (520 respondentov 15 -19 rokov, február 2025) takmer dve tretiny študentov slovenských stredných škôl (63 %) považuje za najčastejší problém súvisiaci s používaním digitálnych technológii na ich škole nenávistné správanie na internete vo forme kyberšikany, najmä očierňovanie – zámerné rozširovanie klebiet o spolužiakoch / kamarátoch a sexting – rozširovanie alebo zdieľanie intímneho obsahu bez súhlasu dotknutej osoby (60 %). Treťou významnou formou sú hádky v diskusiách v on-line prostredí, každý druhý študent (51 %) sa osobne alebo sprostredkovane stretol s rôznymi druhmi urážania, nadávania alebo provokujúcich výrokov v internetových diskusných fórach, četoch a pod.

Pomerne vysokú spoločenskú závažnosť majú aj ďalšie formy kyberšikany. Takmer traja z desiatich opýtaných (28 %) sa na škole stretli s odhaľovaním súkromných informácií predstieraním dôvernej komunikácie a následného zverejnenia intímnych informácií o obeti na internete. Ešte nebezpečnejšími sa ukazujú kybergrooming – zámerné oslovovanie osôb s cieľom nadviazať sexuálny kontakt a kyberstalking – dlhodobé prenasledovanie osoby vo virtuálnom prostredí často spojené s obťažovaním a vyhrážaním sa cez internet. Na škole sa s nimi stretla približne štvrtina študentov. Ako nástroj kyberšikany uvádza až 51 % sociálne siete, čet 43 % a diskusné skupiny/fóra 28 % študentov. Menej zastúpené sú nástroje s technologickým rozmerom ako AI, hekerské útoky alebo technológie na on-line sledovanie. Je totiž jednoduchšie hejtovať v diskusnom fóre, vyhrážať sa cez čet, rozširovať klebety a fámy na sociálnej sieti, ako vytvoriť deepfake video, hacknúť počítač, nabúrať sa do profilu/účtu či niekoho sledovať pomocou geolokačných nástrojov a služieb. No aj na slovenských stredných školách sa už začína udomácňovať celosvetový trend zneužívania umelej inteligencie. AI ako nástroj kyberšikany na škole avizuje celkovo 36 % študentov.

S prosbou o pomoc pri riešení kyberšikany sa na niekoho obrátili dve tretiny obetí (65 %). Naopak zvyšných 35 % tak z rôznych dôvodov neurobilo. Školám, rodičom, zodpovedným inštitúciám, ale aj orgánom činných v trestnom konaní tak uniká nemalá časť prípadov. Pre obete kyberšikany je v prvom kroku kľúčový kontakt s najbližším sociálnym okolím. Takmer polovica obetí (42 %) sa obrátila najmä na rodičov. Vyššiu mieru dôveryhodnosti majú u obetí tiež spolužiaci a kamaráti (25 %) či učitelia, triedni učitelia alebo majstri odborného výcviku (23 %). Problémom sa ale ukazuje pomerne nízka dôvera k tým, ktorí majú inštitucionálnu a odbornú kompetenciu problém riešiť. Napr. na školského psychológa, pedagogického asistenta, výchovného poradcu a pod. sa obrátilo iba 9% a rovnaká časť na riaditeľa školy, či jeho zástupcu. Ešte menej respondentov hľadalo pomoc u ďalších inštitúcií ako napr. odborné poradenské centrum, online poradenstvo, školská inšpekcia, zriaďovateľ školy alebo polícia a prokuratúra. V jednotlivých prípadoch to boli len približne 3 %. Na druhej strane, medzi argumentami 35 % obetí, ktoré o pomoc nepožiadali, dominuje spoliehanie sa na vlastné sily – teda to, že „takéto veci si zvyknú riešiť sami“ (64 %). Medzi ďalšie dôvody patrí napríklad citlivosť celej veci a neochota sa s tým niekomu zdôverovať (16 %), presvedčenie o neschopnosti okolia problém riešiť (5 %), ostych zo zverejnenia pred najbližším okolím (4 %) alebo obavy z reakcie útočníka (4 %).

Podiel obetí kyberšikany je asi 30 %, približne 60 tisíc mladých ľudí. Najčastejšie sa stávajú obeťami očierňovania – zámerného rozširovania klebiet v on-line prostredí (23 % - 46 tis. prípadov v celoslovenskom meradle). Ďalšia pätina sa stala obeťou hádok v diskusiách (18 % - 36 tis. prípadov). Každý desiaty študent deklaruje, že sa bola obeťou sextingu (9 % - 18 tis. prípadov). Takmer 8 % stredoškolákov sa stalo obeťami kybergroomingu (15 tis. prípadov), 7 % odhaľovania a zverejňovania intímnych informácií (14 tis. prípadov) a 6 % elektronického prenasledovania – kyberstalkingu (12 tis. prípadov). Častejšie sú objektom šikany dievčatá než chlapci, najmä pri očierňovaní, kybergroomingu, odhaľovaní a zverejňovaní intímnych informácií, kyberstalkingu či sextingu.

Banky: Najdôležitejšie sú poplatky

Pre Slovákov je výška mesačného poplatku za vedenie bežného účtu hlavným kritériom pre výber aj zmenu banky. Za najdôležitejší faktor pri výbere banky ju považuje viac ako polovica (58 %) klientov bánk. A pre takmer polovicu (47 %) by bol výrazný nárast poplatkov za vedenie bežného účtu dokonca najsilnejším motívom na zmenu súčasnej banky. Dôležitosť výšky poplatku potvrdzuje aj fakt, že takmer tri štvrtiny klientov bank (73 %) vie presne, za aké služby a v akej výške platia poplatky vo svojej banke.

Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (v novembri 2024 medzi on-line populáciou SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 909 respondentov) po výške poplatku za vedenie bežného účtu berú respondenti do úvahy aj ďalšie faktory pre výber banky. S výrazným odstupom nasledujú kritériá ako moderná mobilná aplikácia (29 %), kvalitné internetové bankovníctvo (27 %) a možnosť zriadenia produktov online bez potreby návštevy banky (24 %). Výšku úrokovej miery pri produktoch, ktoré banka poskytuje berie do úvahy rovnako 24 % respondentov. Medzi najmenej dôležité kritériá naopak patrí veľkosť banky, ktorú označilo iba 6 % oslovených. A na odporúčanie svojich priateľov, známych či členov rodiny sa spolieha len 8 % respondentov.

Väčšina klientov bánk deklaruje, že vedia, za aké služby a v akej výške platia poplatky vo svojej banke. Zaujímavosťou je, že najvyšší prehľad (82 %) o výške poplatkov vyslovujú respondenti s najvyšším príjmom od 2 701 eur mesačne. Naopak, najnižší prehľad (68 %) majú tí s najnižším príjmom do 900 eur mesačne. Na Slovensku pritom existuje zákonná povinnosť bánk poskytovať základný bankový produkt pre osoby s nízkym príjmom poskytujúci základné bankové služby bez poplatkov. Aby ste si ho mohli zriadiť, musíte spĺňať tieto podmienky:

• Mesačný príjem nesmie presiahnuť 1,1-násobok minimálnej mzdy. Od 1. januára 2025 je minimálna mzda 816 €, takže váš čistý mesačný príjem nesmie byť vyšší ako 897,60 €.
• Nemôžete mať iný bežný účet v banke, okrem termínovaného vkladu, vkladnej knižky, sporiaceho účtu alebo stavebného sporenia.
• Musíte predložiť čestné vyhlásenie, že spĺňate uvedené podmienky.

Tento účet umožňuje vklady a výbery v eurách, bezhotovostné platby, trvalé príkazy, inkasá a internetové bankovníctvo. Súčasťou je aj medzinárodná debetná karta s bezplatnou obnovou po skončení jej platnosti. Rovnako tieto služby zadarmo aj s bezplatným vedením bežného účtu na Slovensku poskytuje mBank či Fio banka.

SR: Byty drahšie než v roku 2022

Podľa údajov Národnej banky Slovenska ceny bývania na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 vzrástli o 4 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Najvýraznejšie zdražovanie medzi decembrom a januárom sa týkalo predovšetkým starších bytov. Regionálnemu pohľadu dominuje rast cien v Bratislave a Košiciach. V Nitrianskom a Žilinskom kraji evidujeme mierny pokles. Ponuka nehnuteľností na bývanie sa počas prvých troch mesiacov roka 2025 zvýšila o 7 %. Ide o prvý nárast objemu inzerátov po troch štvrťrokoch poklesu. Do ponuky vo výraznejšej miere pribúdali rodinné domy a ich podiel je tak najvyšší za posledné roky.

Medziročný rast ponukových cien sa vyšplhal na 11,4 %, pritom v prvom štvrťroku 2024 ešte ceny klesali. Priemerná cena nehnuteľností na bývanie vzrástla o 104 EUR/m2 na úroveň 2 700 EUR/m2. Hlavný podiel na cenovom raste v úvode roka pripadol na Bratislavský kraj. Priemerná cena bytov sa na začiatku roka 2025 dostala na doterajšie historické maximum 3 041 EUR/m2. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku vzrástla o 5 % (13,1 % medziročne). V jednotkovom vyjadrení ide o nárast o 145 EUR/m2. Najvýraznejšie rástli ceny 2-izbových bytov, zatiaľ čo 5-izbové byty zaznamenali miernu korekciu. Priemerná cena domov sa zvýšila o 53 EUR/m2, čo zodpovedá nárastu o 2,7 % medzi štvrťrokmi. Ceny domov tak rovnako ako byty zrýchlili svoj rast a dosiahli úroveň 2031 EUR/m2.

Percentuálny rozdiel medzi cenami novostavieb a starších nehnuteľností sa v prvom štvrťroku prekvapivo zmenšil. Ceny nových bytov vzrástli o 3,4 %, zatiaľčo staršie byty zdraželi až o 6 %. Najvýraznejší cenový rast bol v Košickom kraji (5,7 %) a v Bratislavskom kraji len o niečo nižší (5,1 %). Rast cien potiahli predovšetkým byty v Bratislave a Košiciach. V Bratislave sa na cenovom náraste podieľali vo výraznejšej miere skôr staršie byty. Zdražovanie bytov neobišlo ani ďalšie mestá v týchto krajoch, či už Senec, Pezinok alebo Rožňavu, Gelnicu a Spišskú Novú Ves. Na rozdiel od vývoja na konci predchádzajúceho roka však v prvom štvrťroku ceny v dvoch krajoch aj klesali, a to v Nitrianskom a Žilinskom (zhodne po -1 %). V Banskobystrickom kraji ceny nehnuteľností stagnovali.

Tomáš Boháček, komentár:„Domnievame sa, že v druhej polovici roka by rast cien mal naďalej pokračovať, aj keď tempo sa zmierni. Dopyt by mal plynulo rásť, a to aj po druhej a ďalšej (investičnej) nehnuteľnosti, kde by sa nateraz nemala negatívne prejaviť ani zamýšľaná zmena ich zdaňovania. Prospievať ďalšiemu rastu bude aj postupný pokles úrokových sadzieb na hypotékach, ktoré sa vzhľadom na vývoj úrokových sadzieb ECB, budú postupne približovať k 3 %, to by však mohlo byť zároveň aj dno v tomto roku. Na strane ponuky veľké zmeny neočakávame, hoci pri existujúcich nehnuteľnostiach môže posledný prudší rast cien vyvolať ďalší nárast počtu predajných inzerátov. Klesajúci vplyv na ceny však nebude veľký a predajcovia budú skôr vyčkávať, ako znižovať ceny.“

EU: 910 miliónov EUR na obranu

Európska komisia investuje 910 miliónov EUR v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) s cieľom vytvoriť silný a inovatívny obranný priemysel v Európe v súlade s plánom ReArm Europe / Readiness 2030 na posilnenie celoeurópskych obranných spôsobilostí a spoločnou bielou knihou o pripravenosti na európsku obranu do roku 2030, v ktorej sa vymedzuje nový prístup k obrane a identifikujú investičné potreby. Odstrániť sa majú kľúčové nedostatky v spôsobilostiach – akými sú mobilita síl a obrana bezpilotných lietadiel – prostredníctvom inovácií a spolupráce v rámci európskej vedy a priemyslu. Po výbere úspešných návrhov sa začnú pripravovať dohody o grante s cieľom podpísať ich do konca roka.

Európsky obranný fond s rozpočtom 7,3 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 je hlavným nástrojom Európskej únie na podporu spolupráce v oblasti obranného výskumu a vývoja. Podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými inštitúciami v celej EÚ a Nórsku. Okrem toho je hnacou silou transformácie a rozširovania obranného ekosystému EÚ, ktorého jadrom je program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tohtoročných investícií sa vyčlenilo 45 miliónov EUR na podporu prelomových technológií určených na výraznú zmenu alebo nahradenie existujúcich výrobkov, koncepcií a spôsobilostí obranného priemyslu, a to často zavedením jednoduchosti, pohodlia, prístupnosti alebo nákladovej efektívnosti. Deväť vybraných projektov sa zameriava na poskytovanie prelomových technológií, akým je projekt METASTEALTH, ktorý vyvíja stealth materiály novej generácie. Medzi novovybrané projekty patria aj ukrajinské malé UAS, ktoré sa zameriavajú na vývoj pokročilých vzdušných systémov založených na umelej inteligencii. Ďalším príkladom je projekt ENGRTII, ktorý spája viac ako 45 priemyselných subjektov a výskumných organizácií s cieľom vyvinúť do roku 2030 novú generáciu európskych rotorových lietadiel. Projektom EUROSWEEP sa vytvorí spoločný autonómny európsky systém zametania mín.

ERF takisto po prvýkrát prispel k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP), iniciatívy na podporu vývoja a výroby kritických technológií v EÚ s celkovým počtom 15 súvisiacich tém výziev. Všetkým návrhom, ktoré splnili požadované normy kvality v rámci týchto výziev, bola udelená pečať STEP pomáhajúca prilákať ďalšie verejné a súkromné financovanie. Úplný zoznam týchto projektov bude uverejnený na portáli STEP.

ERF sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú štruktúrované podľa 17 tematických a horizontálnych kategórií akcií počas obdobia viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Zameriavajú sa na:

• Riešenie vznikajúcich výziev, ako lekárska podpora v oblasti obrany, hrozby CBRN, biotechnológie a ľudské faktory, s cieľom vytvoriť holistický prístup k modernému bojovému poľu.
• Rozvoj podporných a podporných faktorov v oblasti obrany vrátane digitálnej transformácie, energetickej odolnosti a environmentálnej transformácie s cieľom stimulovať kľúčový technologický pokrok vo všetkých oblastiach spôsobilostí.
• Zvyšovanie excelentnosti vo vojne so zameraním na vzdušný boj, protivzdušnú a protiraketovú obranu, pozemný boj, ochranu ozbrojených síl a mobilitu, ako aj simuláciu a výcvik s cieľom podporiť ambiciózne obranné systémy.

Štvrtý ročník výziev zaznamenal bezprecedentný záujem zo strany obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ: 297 návrhov 625 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ alebo Nórska. Poukazuje to na rastúci záujem o celoeurópsku spoluprácu a spoločný strategický rozvoj obranných spôsobilostí. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu vo vybraných návrhoch, predstavujú vyše 38 % všetkých zúčastnených subjektov a dostávajú viac ako 27 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ. Vo vybraných projektoch je viac ako 369 miliónov EUR pridelených na 39 výskumných projektov a 539 miliónov EUR na 23 projektov rozvoja spôsobilostí.

Shrinkflácia: Platíte rovnako, dostávate menej

Zmenšovanie výrobku a ponechanie rovnakej ceny. Tyčinka je o pár gramov ľahšia, obal sa nezmenil a cena zostala rovnaká. Na prvý pohľad si tak spotrebiteľ dáva do košíka rovnaký tovar, v skutočnosti ale kupuje menšiu tyčinku. Shrinkfláciu môžeme v poslednom čase vidieť u celej škály produktov, typicky ide napríklad o balenie čokolád, zemiakových lupienkov, ale možno sa s ňou stretnúť aj pri drogériovom tovare či umývacích prostriedkoch.

Keď výrobcovia zmenšujú veľkosť alebo množstvo, ale cena zostáva rovnaká alebo dokonca rastie, hovoríme o shrinkflácii (z anglického shrinkflation: shrink, zmenšiť a inflation, inflácia). Pre spotrebiteľov môže byť shrinkflácia mätúca, pretože ju nemusia vždy odhaliť na prvý pohľad. Pritom ide o nástroj, ktorý slúži na nenápadné zdraženie tovaru. Shrinkflácia nie je zo zákona zakázaná, ani nie je stanovené, že by predávajúci musel spotrebiteľov upozorniť, že došlo k zmene balenia. Inak je to napríklad vo Francúzsku, kde sú niektorí obchodníci povinní informovať spotrebiteľov aj o prípadných zmenách množstva výrobku. Predávajúci je povinný informovať o cene a prípadne aj jednotkovej cene. Na cenovke musí byť uvedená konečná cena vrátane všetkých poplatkov a daní. Okrem toho majú predávajúci povinnosť uvádzať pri tovare jednotkové ceny, teda ceny za jednotku množstva výrobku, napríklad cenu za kilogram, liter alebo meter. Povinnosť uvádzať jednotkové ceny sa však nevzťahuje na všetky výrobky – napríklad ak je tovar s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml, ani na rôzne druhy tovarov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu.

Obchodníci v obale okrem výrobku predávajú často aj veľké množstvo vzduchu. Bezdôvodne veľké obaly však môžu klamať spotrebiteľov a zároveň zbytočne zaťažujú životné prostredie. Zákon o obaloch však priamo nestanovuje povinnosť vyrábať čo najmenšie obaly. Iná situácia je v susednom Česku, kde podľa zákona osoba, ktorá uvádza obal na trh, musí zabezpečiť, aby hmotnosť a objem obalu výrobku boli čo najmenšie. Účelom tejto úpravy je predchádzanie vzniku odpadu, pričom jej nedodržanie je priestupok, ktorý môžu dozorné orgány pokutovať až do výšky pol milióna korún. Prípad s príliš veľkým obalom tabliet do umývačky riadu riešil napríklad v októbri 2024 Mestský súd v Prahe, ktorý potvrdil oprávnenosť pokuty zo strany Českej obchodnej inšpekcie.