Novinka: Doklady v mobile

Aplikácie na používanie dokladov v mobile e-IDENTITA a e-doklady boli na Slovensku oficiálne sprístupnené v utorok 15. apríla 2025. Dostupné sú v App Store aj Google Play. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie dokladov zostáva ich prvotné vydanie vo fyzickej forme. V prvej fáze ich možno využívať pri elektronických službách štátu (slovensko.sk), ako aj pri všetkých ostatných elektronických službách orgánov verejnej moci, ktoré akceptujú mobilné eID. Doklady v mobile začína na svojich hlavných pobočkách v krajských mestách akceptovať tiež Slovenská pošta.

Mobilné eID (e-IDENTITA) je nový spôsob viacfaktorového prihlasovania sa k elektronickým službám bez fyzického dokladu. Po aktivácii je možné sa namiesto dokladu čipom a bezpečnostným osobným kódom (BOK) prihlásiť aj elektronicky podpisovať prostredníctvom mobilného zariadenia alebo počítača, a to pomocou rozpoznania tváre, odtlačkom prsta či klasickým PIN-om. Klasická čítačka už nebude potrebná. Aplikácia eDOKLADY je mobilná aplikácia, ktorá umožňuje vytvorenie digitálneho rovnopisu dokladov na základe vytvorenej mobilnej elektronickej identity. V prvej fáze sú to občiansky preukaz a vodičský preukaz.

Digitálne doklady sú aktuálne použiteľné len na území Slovenskej republiky. Pracuje sa na univerzálnej digitálnej peňaženke v súlade s Európskou digitálnou identitou, ktorú budú môcť občania SR využívať na preukázanie svojej identity alebo na potvrdenie osobných informácií v rámci celej EÚ. Projekt Európska digitálna peňaženka ako jednotná forma overovania totožnosti občana má byť zavedená EÚ do roku 2027. To znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať všetky členské štáty.

EU: Najväčší záujem o hybridy

V 1. štvrťroku 2025 podľa údajov zverejnených Európskou asociáciou výrobcov automobilov (ACEA) medziročne klesol počet registrácií nových áut v Európskej únii o 1,9 % v porovnaní s 1. štvrťrokom 2024. Elektromobily dosiahli v 1. štvrťroku 2025 na trhu podiel 15,2 %, čo predstavuje medziročný nárast oproti 12 % v 1. štvrťroku 2024. Hybridné elektrické vozidlá zabrali 35,5 % trhu a zostali preferovanou voľbou medzi spotrebiteľmi EÚ. Medzitým kombinovaný trhový podiel benzínových a naftových áut klesol na 38,3 % zo 48,3 % v rovnakom období roku 2024.

V prvom štvrťroku 2025 vzrástol predaj nových batériových elektromobilov o 23,9 % na 412 997 kusov, čo predstavuje 15,2 % celkového podielu na trhu EÚ. Tri zo štyroch najväčších trhov v EÚ, ktoré predstavujú 63 % všetkých registrácií batériových elektromobilov, zaznamenali výrazný nárast: Nemecko (+38,9 %), Belgicko (+29,9 %) a Holandsko (+7,9 %) oproti Francúzsku, ktoré zaznamenalo pokles o 6,6 %. Počet nových registrácií hybridných elektromobilov v EÚ vzrástol o 20,7 %, čo je spôsobené výrazným rastom na štyroch najväčších trhoch: Francúzsko (+47,5 %), Španielsko (+36,6 %), Taliansko (+15,3 %) a Nemecko (+10,5 %). V prvom štvrťroku 2025 tak bolo zaregistrovaných 964 108 kusov, čo predstavuje 35,5 % podielu na trhu EÚ. Registrácie plug-in hybridných elektromobilov vzrástli v 1. štvrťroku 2025 o 1,1 % s celkovým počtom 207 048 kusov. Dôvodom bol predovšetkým výrazný nárast objemu na kľúčových trhoch ako Nemecko (+41,8 %) a Španielsko (+30,7 %). Výsledkom je, že plug-in hybridné elektromobily predstavujú 7,6 % celkových registrácií áut v EÚ, čo je nárast zo 7,4 % v 1. štvrťroku 2024. Okrem toho v marci 2025 medziročná variácia vykázala nárast o 17,1 % pre batériové elektrické vozidlá a 23,9 % pre hybridné elektrické autá, zatiaľčo plug-in hybridné elektrické vozidlá zaznamenali rast o 12,4 %.

Do konca prvého štvrťroka 2025 zaznamenali registrácie benzínových áut výrazný pokles o 20,6 %. Najprudší pokles zaznamenalo Francúzsko, kde registrácie prudko klesli o 34,1 %, nasledovalo Nemecko (-26,6 %), Taliansko (-15,8 %) a Španielsko (-9,5 %). S doteraz zaregistrovanými 779 817 novými vozidlami klesol podiel na trhu s benzínom na 28,7 % z 35,5 % v rovnakom období minulého roka. Podobne trh s dieselovými automobilmi klesol o 27,1 %, čo viedlo k 9,5 % podielu na trhu dieselových vozidiel v 1. štvrťroku 2025. Celkovo bol na väčšine trhov EÚ zaznamenaný dvojciferný pokles. Okrem toho medziročná variácia v marci 2025 vykázala pokles o 20,7 % v prípade benzínu a o 25,5 % v prípade nafty.

Bezpečnosť: Najväčšie obavy

V prieskume Data Privacy in 2025: A survey to explore consumer views on cyber protection (2 480 domácich používateľov z celého sveta vo veku 18 - 64 rokov) až 64 % respondentov označilo únik údajov za hlavnú obavu týkajúcu sa ochrany súkromia. Väčšina domácich používateľov považuje osobné fotografie a videá za najdôležitejšie, dokumenty a kontakty, ktoré môžu obsahovať citlivé informácie, sú až na druhom mieste. Zisťovalo sa, aké časté sú prípady porušenia ochrany údajov, ako sa používajú bezpečnostné nástroje, napríklad dvojfaktorová autentifikácia, a aké sú významné nedostatky v postupoch, napríklad v zabezpečení mobilných zariadení a pravidelnom zálohovaní.

Kľúčové poznatky

• Obavy z úniku údajov: 25 % respondentov sa stretlo s krádežou alebo stratou údajov a ďalších 12 % si nie je istých, či došlo k ich úniku, čo poukazuje na skrytú povahu mnohých kybernetických útokov.
• Dôkladné zálohovanie: dve tretiny (66 %) pravidelne zálohujú svoje údaje, zatiaľ čo 9 % ich nezálohuje vôbec. Prekvapujúce je, že 4 % nevedia, čo zálohovanie znamená.
• Osobné fotografie a videá sú najdôležitejšie: Zatiaľ čo dokumenty a e-maily obsahujúce citlivé obchodné a osobné informácie bývajú najcennejšie, 74 % domácich používateľov považuje za najdôležitejšie osobné fotografie a videá, 54 % dokumenty a kontakty a 33 % textové správy.
• Slabá ochrana heslom: Zatiaľ čo viac ako dve tretiny (68 %) používajú silné a jedinečné heslá, menej ako polovica (46 %) používa dvojfaktorovú autentifikáciu (2FA), ktorá je kľúčovou ochranou proti incidentom.
• Oneskorené zavádzanie mobilného zabezpečenia: 43 % respondentov uviedlo, že používa mobilné bezpečnostné aplikácie, zatiaľ čo 35 % tieto nástroje nepozná, a to napriek tomu, že smartfóny sa stali základom moderného digitálneho života.
• Postoje vs. činy: hoci viac ako 60 % respondentov hodnotí bezpečnosť údajov ako "veľmi dôležitú", len 40 % často aktualizuje svoje heslá a takmer 70 % naďalej používa verejné Wi-Fi na vykonávanie citlivých činností.
• Frustrácia používateľov: Takmer 30 % respondentov považuje bezpečnostné nástroje za príliš zložité na používanie a 25 % respondentov uvádza vysoké náklady ako prekážku pri ich používaní.
• Generačné rozdiely: Mladší používatelia (do 35 rokov) uvádzajú podstatne viac prípadov narušenia bezpečnosti ako staršie demografické skupiny (55 - 64 rokov), čo môže odrážať rizikovejšie digitálne návyky mladšej generácie.
• Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na vzostupe: Povzbudivé je, že vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti založené na videách získava na popularite, pričom 44 % respondentov sa obracia na on-line videá, aby sa dozvedeli o osvedčených postupoch v oblasti bezpečnosti.

Výsledky prieskumu odhalili výrazný kontrast medzi rastúcim povedomím o kybernetických hrozbách a nedostatkom proaktívnych bezpečnostných opatrení medzi domácimi používateľmi na celom svete. Spoločnosť Acronis preto odporúča prijať základné postupy, ako je pravidelné zálohovanie dát, dvojfaktorová autentifikácia (2FA) a používanie mobilných bezpečnostných aplikácií.

Trend: Nákupy na splátky

Priemerná hodnota nákupov spotrebného tovaru z roka na rok rastie. Slováci dali vlani priemerne za jeden nákup na splátky či už v kamennom alebo internetovom obchode 674 eur, päť rokov predtým to bolo o 56 eur menej. Ani počas tohto roku zatiaľ nebadať pokles. Vo všeobecnosti o dosť častejšie nakupujú muži, v roku 2024 pripadalo na nich až 58 percent nákupov, na ženy zvyšných 42 percent. Nakupujúci sa orientujú najmä na moderné technológie, pričom jasne dominujú smartfóny, pred notebookmi, televízormi, inteligentnými hodinkami a prvú päťku uzatvárajú domáce spotrebiče.

Podľa dát Home Credit bola v roku 2019 priemerná hodnota jedného nákupu spotrebného tovaru na Slovensku 618 eur, v roku 2022 to bolo 641 eur, v roku 2023 - 655 eur a vlani dosiahla 674 eur. Trend mierneho rastu pretrváva, čo potvrdzujú aj údaje z prvých mesiacov roka 2025 – január zaznamenal priemer 688 eur, február 683 eur a marec 642 eur. Analýza dát ukazuje aj sezónne výkyvy v nakupovaní on-line či v klasických obchodoch, pričom najvyššia aktivita nakupujúcich je zaznamenaná v októbri, novembri a decembri. Najväčší podiel z počtu financovaných nákupov za rok 2024 zaznamenali v krajoch Nitra a Košice, s 15,0 % resp. 14,7 % podielom, pričom najnižšia aktivita v prípade nákupov na splátky bola v Bratislave s 11,1 % podielom. Ďalšie regióny, ako Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín a Banská Bystrica vykazujú hodnoty v rozmedzí 11,5 % až 12,1 %. V regióne hlavného mesta je síce najmenej nákupov, na druhej strane je tu najvyššia priemerná hodnota jedného nákupu na splátky, a to 772 eur. V Nitrianskom kraji, ktorý je prvý v počte nákupov, je priemerná výška jedného nákupu 654 eur.

Slováci najčastejšie nakupujú na splátky moderné a technologicky vyspelé produkty, čo odráža aktuálne trendy a požiadavky. Rebríček TOP 10 najviac nakupovaného tovaru na splátky: 1. smartfóny, 2. notebooky, 3. televízory, 4. inteligentné hodinky, 5. domáce spotrebiče, 6. počítače, 7. nábytok, 8. herné konzoly, 9. tablety, 10. PC komponenty a príslušenstvo. Pritom smartfóny, kde každý rok prichádzajú na trh nové verzie obľúbených značiek, sú s výrazným náskokom najviac kupovaným tovarom, a to predovšetkým modely Samsung Galaxy a iPhone.

EU: Podpora obehových a účinných výrobkov

Európska komisia prijala pracovný plán na roky 2025 – 2030 týkajúci sa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a nariadenia o energetickom označovaní. Uvádza zoznam výrobkov, ktoré by sa mali uprednostniť pri zavádzaní požiadaviek na ekodizajn a označovanie energetickými štítkami počas nasledujúcich piatich rokov. Prioritnými výrobkami sú oceľ a hliník, textil (so zameraním na odevy), nábytok, pneumatiky a matrace na základe ich potenciálu dosiahnuť výsledky v oblasti obehového hospodárstva. Komisia zavedie tiež horizontálne opatrenia týkajúce sa požiadaviek na opraviteľnosť výrobkov, akými sú spotrebná elektronika a malé domáce spotrebiče. Bude zahŕňať zavedenie skóre opraviteľnosti pre výrobky s najväčším potenciálom a požiadavky na recyklovateľnosť elektrických a elektronických zariadení.

Budúce požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie vybraných výrobkov sa budú vzťahovať na dva prvky:

• výkonnosť výrobku, ako je minimálna trvanlivosť, minimálna energetická efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, dostupnosť náhradných dielov alebo minimálny recyklovaný obsah;
• a/alebo informácie o výrobku vrátane kľúčových prvkov výrobku, ako je uhlíková a environmentálna stopa výrobkov. Informácie o výrobku sa budú sprístupňovať najmä prostredníctvom digitálneho pasu výrobku alebo v prípade výrobkov s energetickými štítkami prostredníctvom Európskeho registra výrobkov s energetickým označením (EPREL).

Pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn bude komisia venovať pozornosť potrebám MSP, najmä mikropodnikov a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou, a zabezpečí, aby im bola k dispozícii prispôsobená podpora. Požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie sa stanovia prostredníctvom delegovaných aktov pre jednotlivé výrobky alebo pre skupiny podobných výrobkov. Bude vychádzať z prípravných štúdií a posúdení vplyvu. Zapojí zainteresované strany a zainteresované strany do celého procesu, a to aj do nedávno zriadeného fóra pre ekodizajn. Pokiaľ ide o niektoré energeticky významné výrobky, prebiehajúca práca v rámci smernice o ekodizajne by mala pokračovať a príslušné požiadavky sa prijmú najneskôr do 31. decembra 2026.