Radíme: Ako reklamovať potraviny

Hoci potraviny patria medzi najčastejšie nakupovaný tovar, reklamované sú len málokedy. Dôvody sú zrejmé – ide o relatívne drobné čiastky, stratená účtenka znamená ťažkosti pri preukazovaní nákupu, alebo si spotrebitelia vyhodnotia, že plesnivá nátierka nestojí za to, aby išli späť do obchodu a hádali sa s predavačkou. Spotrebitelia by však na reklamáciu potravín nemali rezignovať, hoci sa pravidlá, ktoré poznajú napríklad pri reklamácii elektroniky, trochu líšia. Kedy teda potraviny reklamovať?

Pri potravinách môžete reklamovať vady, ktoré sa prejavia do konca dátumu spotreby či minimálnej trvanlivosti, ale tiež ak sa reálne zloženie výrobku nezhodujú s informáciami na obale. „Dôvodom na reklamáciu je aj situácia, pri ktorej nájdete v potravine nevítaného osemnohého návštevníka či iný dôkaz o nežiadúcej prítomnosti exemplárov fauny, prípadne flóry,“ uvádza Eduarda Hekšová z dTest. Výrobok by ste mali reklamovať čo najskôr, inak predajcovi umožníte argumentovať, že ste potravinu napríklad zle skladovali. Predajca od vás môže chcieť, aby ste mu preukázali, že ste potravinu kúpili práve u neho. Preto je vhodné priniesť si so sebou na reklamáciu aj účtenku. Preukázať nákup možno ale tiež výpisom z účtu o kartovej transakcii alebo vyhlásením svedka, avšak v prípade veľkého nákupu s množstvom položiek počítajte s tým, že preukazovanie nemusí byť jednoduché. V rámci reklamácie môžete požadovať výmenu za iný bezchybný kus, alebo odstúpenie od zmluvy a vrátenie peňazí, ak nie je výmena za inú bezchybnú potravinu možná.

Na potravinách musí byť uvedený buď dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti. Existuje však niekoľko výnimiek, napríklad balené čerstvé ovocie a zelenina, cukor alebo alkoholické nápoje. Dátumom spotreby sú označované potraviny podliehajúce rýchlej skaze, napr. balené čerstvé mäso či výrobky z chladiacich pultov. Potraviny, ktorým uplynula doba spotreby, nie je možné ďalej predávať, pretože sa už nepovažujú za bezpečné. Dátumom minimálnej trvanlivosti bývajú označené potraviny, ktoré nepodliehajú rýchlej skaze. Ak minimálna trvanlivosť potravín už uplynula, je možné ich ešte predávať, pokiaľ sú označené, umiestnené oddelene od ostatných a sú stále pre spotrebiteľov bezpečné. V prípade, že ste si kúpili takúto potravinu a predajca nesplnil vyššie uvedené podmienky, môžete tovar taktiež reklamovať. Pri nedodržaní týchto informačných povinností je možné navyše podať podnet príslušnému dozornému orgánu, ktorým je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky

e-Shopping: Bezpečný a udržateľný dovoz

Približne 70 % Európanov pravidelne nakupuje on-line. Elektronický obchod prináša mnohé výhody, predstavuje však aj určité výzvy. Platí to najmä v prípade dovozu tovaru, ktorý sa predáva priamo spotrebiteľom v Európskej únii prostredníctvom on-line maloobchodníkov a trhov. Colné orgány čelia rastúcemu pracovnému zaťaženiu a vznikajú riziká týkajúce sa bezpečnosti a súladu výrobkov, nezákonného tovaru, udržateľnosti a nekalej hospodárskej súťaže pre zodpovedné podniky. Napríklad približne polovica falšovaných výrobkov zaistených na hraniciach EÚ, ktoré porušili práva duševného vlastníctva malých a stredne veľkých podnikov, bola zakúpená on-line.

V minulom roku vstúpilo na trh EÚ približne 4,6 miliardy zásielok s nízkou hodnotou, t. j. tovar s hodnotou nepresahujúcou 150 EUR, čo predstavuje 12 miliónov balíkov denne. To je dvakrát viac ako v roku 2023 a trikrát viac ako v roku 2022, pričom sa zistilo, že mnohé z týchto tovarov nie sú v súlade s európskymi právnymi predpismi. Do EÚ vstupuje najmä čoraz viac škodlivých výrobkov. Európski predajcovia, ktorí dodržiavajú prísne normy týkajúce sa výrobkov, sú navyše vystavení riziku poškodenia nekalými praktikami a predajom falšovaného tovaru prostredníctvom on-line trhov. Napokon, veľký počet balíkov, ktoré sa prepravujú, má negatívnu environmentálnu a klimatickú stopu.

V novom oznámení Komplexný súbor nástrojov EÚ pre bezpečný a udržateľný elektronický obchod Európska komisia uvádza všetky nástroje, ktoré EÚ už má k dispozícii, a vyzdvihuje iniciatívy, o ktorých v súčasnosti diskutujú spoluzákonodarcovia. Navrhujú sa aj nové spoločné opatrenia na riešenie obáv vyplývajúcich z prudkého nárastu nebezpečných, falšovaných a inak nevyhovujúcich alebo nezákonných výrobkov vstupujúcich na trh:

• Colná reforma vrátane výzvy, aby spoluzákonodarcovia urýchlene prijali navrhovaný balík reforiem colnej únie, ktorý umožní rýchle vykonávanie nových pravidiel na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti elektronického obchodu. Patrí medzi ne zrušenie oslobodenia od cla pre balíky s nízkou hodnotou nižšou ako 150 EUR a posilnenie kapacít na kontroly, ako je lepšia výmena údajov a posúdenie rizika. Komisia takisto vyzýva spoluzákonodarcov, aby zvážili ďalšie opatrenia, ako je nediskriminačný manipulačný poplatok za položky elektronického obchodu dovážané do EÚ priamo spotrebiteľom, s cieľom riešiť náklady na škálovanie dohľadu nad súladom miliárd takýchto zásielok s pravidlami EÚ.

• Cielené opatrenia pre dovážaný tovar vrátane začatia koordinovaných kontrol medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom, ako aj koordinované opatrenia v oblasti bezpečnosti výrobkov, ako je vôbec prvá celoplošná akcia v oblasti bezpečnosti výrobkov. To by malo viesť k stiahnutiu tovaru, ktorý nie je v súlade s predpismi, z trhu a prispieť k zhromažďovaniu dôkazov na účely analýzy rizík spojených s krmivom a doplnkových opatrení. Budúce kontroly určitých hospodárskych subjektov, tovaru alebo obchodných tokov sa na základe analýzy rizík postupne zintenzívnia. Čím vyššia je miera nesúladu, tým vyššia by mala byť úroveň ostražitosti v nasledujúcich fázach, zatiaľ čo sankcie by mali odrážať prípady systematického nesúladu.

• Ochrana spotrebiteľov na on-line trhoch, zdôraznenie postupov elektronického obchodu ako jasnej priority presadzovania práva podľa aktu o digitálnych službách, ako aj nástrojov, ako je akt o digitálnych trhoch, a nástrojov, ktoré sa uplatňujú na všetkých obchodníkov: nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa a sieť na ochranu spotrebiteľa.

• Používanie digitálnych nástrojov, ktoré môžu pomôcť uľahčiť dohľad nad prostredím elektronického obchodu prostredníctvom digitálneho pasu výrobku a nových nástrojov umelej inteligencie na odhaľovanie potenciálne nevyhovujúcich výrobkov.

• Ochrana životného prostredia vrátane prijatia prvého akčného plánu týkajúceho sa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a výzvy na urýchlené prijatie cielenej zmeny rámcovej smernice o odpade.

• Posilnenie postavenia spotrebiteľov a obchodníkov prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti o právach spotrebiteľov, rizikách a mechanizmoch nápravy.

• Medzinárodná spolupráca a obchod vrátane poskytovania činností odbornej prípravy o pravidlách EÚ v oblasti bezpečnosti výrobkov a posudzovania akýchkoľvek dôkazov, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti s dumpingom a subvencovaním.

Investovanie: Najčastejšie prekážky

Prečo Slováci neinvestujú? Podľa prieskumu klientov Fingo až 65,2 % z tých, ktorí neinvestujú, uviedlo za hlavný dôvod nedostatok peňazí. Investovanie pritom nevyžaduje veľký kapitál. Dnes už existujú platformy a nástroje, vďaka ktorým sa dá začať aj s malým obnosom. Druhým najčastejšie uvádzaným dôvodom je obava z rizika: 17,4 % respondentov uviedlo, že sa boja možných strát. Treťou najčastejšou prekážkou je nedostatok informácií o tom, ako vôbec začať (10,7 %), na štvrtom mieste je obava z dostupnosti financií (9,6 %) a na piatom chýbajúce informácie o tom, do čoho investovať (9 %).

Nedostatok peňazí (65,2 %)

Ľudia spravidla predpokladajú, že investovanie si vyžaduje tisíce eur, čo nie je pravda. Dnes je dostupné takmer pre každého vďaka platformám, ktoré nevyžadujú veľký počiatočný kapitál. Pravidelné investovanie aj v malých sumách môže časom viesť k významným výnosom. Napríklad, pri pravidelnom investovaní 30 eur mesačne počas 20 rokov je možné nahromadiť sumu presahujúcu 10 000 eur. Dôležité je investovať pravidelne a vytrvať. To je kľúč k úspechu.

Strach z rizika (17,4 %)

Riziko je prirodzenou súčasťou investovania, avšak existujú spôsoby, ako ho minimalizovať. Napríklad konzervatívne fondy dokážu generovať výnosy bez výrazného rizika straty kapitálu. Menej rizikové investičné produkty, akými sú dlhopisy alebo peňažné fondy, ponúkajú stabilné a predvídateľné výnosy. Navyše, diverzifikácia portfólia a investovanie do rôznych sektorov pomáha znižovať potenciálne straty. Ak nechcete riskovať, odporúčam začať s nízkorizikovými produktmi a postupne, s rastúcimi skúsenosťami, pridávať rizikovejšie investície.

Nevedomosť, ako začať (10,7 %)

Mnohí ľudia sa boja investovať, pretože nevedia, ako a kde začať. Je to úplne normálne, ale práve preto by sa mali obrátiť na odborníkov. Existuje tiež množstvo bezplatných zdrojov, ktoré záujemcom o investovanie môžu pomôcť získať základné vedomosti. Určite je lepšie venovať trochu času vzdelávaniu v tejto oblasti, než sa celý život báť a nechať si požierať peniaze infláciou. Mnohí ľudia si stále neuvedomujú, že ak neinvestujú a držia peniaze na bežnom účte, inflácia postupne znižuje ich hodnotu.

Obava z nedostupnosti financií (9,6 %)

Niektorí ľudia sa obávajú, že peniaze nebudú môcť použiť, keď ich budú potrebovať. Aj preto Matúš Čarný odporúča voliť flexibilné finančné produkty, ktoré umožňujú rýchly prístup k investovaným peniazom. Zväčša je to otázka maximálne niekoľkých dní, kým sa prostriedky objavia na vašom účte. Odporúča tiež vytvoriť si finančnú rezervu, ktorá by mala byť neustále dostupná. Práve ona by mala slúžiť na pokrytie nečakaných výdavkov.

Neistota pri výbere investičných produktov (9 %)

Nevedomosť, do čoho investovať, môže viesť k odkladaniu rozhodnutia vôbec začať. Mnohí klienti sa obávajú, že si vyberú nesprávny produkt a prídu o peniaze. Aj tu je riešením buď vzdelávanie alebo spolupráca s finančným sprostredkovateľom, ktorý na základe individuálnych potrieb klienta odporučí vhodné investičné nástroje. Kľúčom na prekonanie neistoty je dôkladné porozumenie investičným cieľom, finančným možnostiam a ochote znášať riziko.

Energie: Ako ich šetríme

Spotreba energie domácností v posledných rokoch rastie spolu s rozširovaním elektrických zariadení. Tento trend spolu s rastúcimi nákladmi na energie a klimatickými zmenami zvýšili povedomie o potrebe hľadať cesty, ako spotrebu energie v domácnostiach znižovať. Výsledky prieskumu Schneider Electric poukazujú na veľký rozdiel medzi informovanosťou a činmi. Až 82 % respondentov považuje energetickú účinnosť za dôležitú a 70 % tvrdí, že zníženie uhlíkovej stopy je pre nich dôležité. Len málo z nich však prijíma skutočne zmysluplné opatrenia.

Tretieho pokračovania spotrebiteľského prieskumu Schneider Electric, ktorý mapuje postoje jednotlivcov k udržateľnosti a inteligentným technológiám v domácnosti, sa na záver minulého roka zúčastnilo 13 000 ľudí z 11 krajín sveta. Z nich len 44 % prispôsobuje teplotu interiéru, hoci je to jedno z kľúčových opatrení na zníženie spotreby energie. Naproti tomu 58 % respondentov za hlavné opatrenie považuje vypínanie svetiel, pričom osvetlenie tvorí len približne 5 % účtov za elektrinu. Ďalšia obľúbenejšia metóda na znižovanie spotreby je odpájanie nepoužívaných nabíjačiek (48 % respondentov). Aj to má však len minimálny vplyv. Ako ukazuje prepočet Energysage, ide úsporu v centoch ročne.

Polovica účastníkov prieskumu sa zhoduje v tom, že inteligentné technológie zvyšujú energetickú účinnosť. Inteligentné osvetlenie využíva v domácnosti len 24 % spotrebiteľov a inteligentný termostat len 21 %. Merania pri tom ukazujú, že správna regulácia teploty dokáže znížiť ročné účty až o tretinu. V prieskume sa po prvýkrát skúmal postoj k nástrojom umelej inteligencie. Napriek zisteniam, že umelá inteligencia a automatizácia by mohli pomôcť znížiť 10 % globálnych emisií skleníkových plynov, až 44 % respondentov v prieskume uviedlo, že by sa na umelú inteligenciu pri domácich úlohách nikdy nespoliehali, 35 % jej úplne nerozumie a 41 % sa jej chce aktívne vyhnúť. Okrem toho sa 52 % respondentov tvrdí, že technológie inteligentnej domácnosti sú príliš drahé, hoci konektivita zariadení v domácnosti môže priniesť až 22 % úsporu energií.

Eurobarometer: Podpora vedy a techniky

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra o vedomostiach európskych občanov a ich postojoch k vede a technike si viac ako 8 z 10 občanov (83 %) myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Dve tretiny respondentov (67 %) rovnako súhlasia s tým, že veda a technika uľahčujú náš život, sú zdravšie a pohodlnejšie. Respondenti si tiež s najväčšou pravdepodobnosťou myslia, že energia z obnoviteľných zdrojov (87 %), informačné a komunikačné technológie (79 %) a vakcíny a boj proti infekčným chorobám (77 %) budú mať v nasledujúcich 20 rokoch pozitívny vplyv na náš spôsob života.

Väčšina Európanov sa pritom chce dozvedieť viac o vedeckom vývoji (58 %). Nedostatok času (40 %), nezáujem (37 %) a nedostatok vedomostí v oblasti vedy a techniky (36 %) však zostávajú významnými prekážkami v súvislosti so zapojením verejnosti do vedy a techniky. V prieskume sa skúmali aj širšie otázky týkajúce sa dôvery a rovnosti vo vede. Až 77 % respondentov súhlasí s tým, že veda a technológia by mali pri vývoji nových riešení a produktov zohľadňovať potreby všetkých skupín ľudí, zatiaľčo ďalších 72 % si myslí, že vláda by mala prevziať zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých. Väčšina občanov zároveň vyjadruje určité obavy v súvislosti s potenciálom vedeckých aplikácií ohrozovať ľudské práva (58 % súhlasí s vyhlásením) a takmer dve tretiny (64 %) sa tiež domnievajú, že veda a technológia by mohli pomôcť zlepšiť životné prostredie a bojovať proti zmene klímy, ale že väčšinou pomáhajú spoločnostiam zarábať peniaze.

Pokiaľ ide o výmenu vedeckých výsledkov a spoluprácu s verejnosťou, osem z desiatich (80 %) súhlasí s tvrdením, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by sa mali sprístupniť on-line bezplatne, zatiaľ čo viac ako šesť z desiatich (63 %) súhlasí s tým, že „zapojenie nevedcov do výskumu a technologického rozvoja zabezpečuje, aby veda a technológia zodpovedali potrebám, hodnotám a očakávaniam spoločnosti“. Tohtoročný prieskum sa zameral na využívanie umelej inteligencie na vedecký výskum a odhalil v tejto súvislosti zmiešané názory občanov. O niečo viac ako tretina respondentov (38 %) tvrdí, že dôveruje vedeckému výskumu a objavom vytvoreným pomocou umelej inteligencie, zatiaľ čo štvrtina (25 %) nedôveruje tomuto typu výskumu. Polovica občanov EÚ (50 %) však súhlasí s tým, že umelá inteligencia využívaná vo vede podporuje vedecké objavy, ktoré povedú k riešeniam hlavných výziev, ako sú zmena klímy a závažné choroby.

S cieľom nadviazať na záujem občanov a zvýšiť informovanosť verejnosti o podpore Európskej únie pre vedu, výskum a inovácie sa má v prvom polroku 2025 spustiť komunikačná kampaň EÚ. Kampaň predstaví výskumné a inovačné projekty podporované EÚ a ich úlohu pri zlepšovaní života ľudí.