EU: Nové pravidlá vyváženého zastúpenia žien a mužov

V Európskej únii tvoria ženy 34 % členov predstavenstiev, dozorných alebo správnych rád najväčších kótovaných spoločností. Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023. Koncom roka 2024 sa začala uplatňovať smernica o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi, ktorej cieľom je vo všetkých členských štátoch EÚ zlepšiť rovnováhu zastúpenia mužov a žien vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností. V smernici sa pre veľké kótované spoločnosti v EÚ stanovuje cieľ, aby 40 % nevýkonných riadiacich pracovníkov a 33 % všetkých riadiacich pracovníkov bolo zo slabšie zastúpeného pohlavia. Lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 28. decembra 2024 a spoločnosti musia stanovené ciele dosiahnuť do 30. júna 2026.

Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023. Od roku 2010 sa toto zastúpenie vo väčšine členských štátov EÚ zlepšilo, no sú medzi nimi veľké rozdiely a v niektorých pokrok stagnuje. Napríklad v krajinách so záväznými rodovými kvótami tvorili v roku 2024 ženy 39,6 % členov vrcholových orgánov najväčších kótovaných spoločností, zatiaľ čo v krajinách s miernymi opatreniami to bolo 33,8 % a v krajinách, ktoré neprijali žiadne opatrenia, len 17 %.

Dnes už členské štáty musia mať pravidlá smernice transponované do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ide o najmä o:

• konkrétne záväzné opatrenia pri výberových konaniach na členov predstavenstva s transparentnými a rodovo neutrálnymi kritériami,

• pravidlo uprednostnenia kandidáta nedostatočne zastúpeného pohlavia, ak sú kandidáti oboch pohlaví rovnako kvalifikovaní,

• odtajnenie kvalifikačných kritérií, ak o to požiada neúspešný uchádzač,

• individuálne záväzky kótovaných spoločností dosiahnuť rodovú rovnováhu medzi výkonnými riadiacimi pracovníkmi,

• podávanie správ o zložení vrcholových orgánov a prípadných prekážkach splnenia cieľa smernice, ako aj o náležitých protiopatreniach,

• účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre spoločnosti, ktoré si neplnia povinnosti spojené s transparentnosťou výberových konaní a podávaním správ. Súčasťou sankcií, určovaných členskými štátmi, môžu byť pokuty a vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie vymenovania sporných riadiacich pracovníkov.

• V smernici sa od členských štátov zároveň vyžaduje, aby uverejnili zoznam spoločností, ktoré dosiahli ciele rodovej rovnováhy, a aby menovali aspoň jeden orgán, ktorý bude propagovať, analyzovať, monitorovať a podporovať rodovú rovnováhu vo vrcholových orgánoch.

Upozorňujeme: SMS o pokutách

Slovensko zaplavili nové podvodné SMS správy, ktoré pod falošnou hlavičkou polície vymáhajú údajne nezaplatené pokuty. Obsahujú odkaz na webstránku, ktorá sa snaží napodobniť vzhľad oficiálneho webu Ministerstva vnútra SR. Súčasťou správ býva tiež falošné číslo spisu, vymyslený dôvod pokuty, napríklad nesprávne parkovanie alebo prekročenie rýchlosti, a výzva na okamžitú úhradu prostredníctvom on-line platobnej brány. Po zadaní údajov z platobnej karty prichádzajú obete o peniaze z účtu.

Polícia nikdy nezasiela výzvy na úhradu pokút prostredníctvom SMS správ. Ak ste dostali pokutu, informácia o nej vám príde poštou do vlastných rúk. Aj v tomto prípade platí, aby ste si dôkladne všímali adresy webstránok, na ktoré falošné správy odkazujú. Oficiálna stránka Ministerstva vnútra SR je www.minv.sk. Falošné stránky zvyčajne obsahujú drobné úpravy v názve domény, ktoré môžu byť na prvý pohľad nenápadné, napríklad "minvsk.info". Nikdy však nezadávajte údaje z platobnej karty na neznámych alebo podozrivých stránkach.

V prípade, že ste dostali podozrivú správu, polícia radí okamžite ju vymazať a na odkazy neklikať. Ak sa už niekto stal obeťou podvodu, mal by čo najskôr kontaktovať políciu na čísle 158, alebo sa dostaviť na najbližší policajný útvar. Aj v prípade pochybnosti o pravosti akejkoľvek komunikácie môžete rovnako kontaktovať políciu.

EU: Kľúčové investície

Európsky priemysel zvýšil v minulom roku svoje investície do výskumu a vývoja (R& D) o 9,8 %, čím prekonal rast podnikových investícií do výskumu a vývoja v USA (+ 5,9 %) a Číne (+ 9,6 %) po prvýkrát od roku 2013. V roku 2023 bola Európska únia na druhom mieste na svete v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja (18,7 %) za USA (42,3 %), ale pred Čínou (17,1 %), Japonskom (8,3 %) a krajinami vo zvyšku sveta (13,6 %). Napriek spomaleniu globálneho rastu R&D (+7,8 % v porovnaní s +12,6 % v roku 2022) investovalo prvých 2000 spoločností do R&D v roku 2023 rekordných 1257,7 miliardy EUR. Prvých 50 spoločností, medzi nimi 11 spoločností z EÚ, prispelo 40,1 % investícií, čo poukazuje na silnú koncentráciu výskumu a vývoja v najväčších subjektoch.

EÚ vedie investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, ktoré spolu s IKT a zdravím poháňajú globálny rast v oblasti výskumu a vývoja. V poslednom desaťročí štyri sektory – softvér, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel – predstavovali viac ako tri štvrtiny celosvetových investícií do výskumu a vývoja. Softvérový sektor IKT rástol najrýchlejšie na svete s 10-ročnou kumulovanou ročnou mierou rastu 13,3 %, za ním nasledovali zdravotníctvo (7 %), hardvér IKT (6,9 %) a automobilový priemysel (6,3 %). Investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT a zdravia sa v súčasnosti spomaľujú z prudkého nárastu po pandémii COVID-19.

V automobilovom odvetví, ktoré je baštou EÚ, predstavovali spoločnosti so sídlom v EÚ 45,4 % celosvetových investícií do výskumu a vývoja v tomto odvetví v roku 2023 a investovali viac ako dvojnásobok v porovnaní so svojimi americkými a japonskými partnermi a viac ako trojnásobok v porovnaní s čínskymi konkurentmi. Na druhej strane investície do výskumu a vývoja softvérových spoločností EÚ v oblasti IKT zostali v celosvetovom meradle okrajové, zatiaľčo firmy so sídlom v USA predstavujú 70 % celosvetového výskumu a vývoja v tomto odvetví a Čína založila významné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Spoločnosti z USA takisto predstavujú 43,3 % celkového výskumu a vývoja v odvetví hardvéru IKT, kde veľkí aktéri z Kórejskej republiky a Taiwanu získavajú globálny význam vo výrobe polovodičov.

Zdravotníctvo má zároveň najväčší počet spoločností v roku 2000 so 437 spoločnosťami vrátane menších biotechnologických spoločností. Medzi nimi je 238 spoločností so sídlom v USA, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja v oblasti zdravia (52 % celkového počtu na svete), zatiaľčo počet čínskych spoločností v sektore zdravotníctva sa za 10 rokov zvýšil z 13 na 63, čím sa zatvorili v EÚ (64 firiem v roku 2023). Globálne investície do odvetvia energetiky zaznamenali v roku 2023 nárast o 21 % na 23,8 miliardy EUR, čím prekonali odvetvie letectva a obrany a tesne pod úrovňou chemického odvetvia.

V 19 členských štátoch investovalo 800 najväčších spoločností so sídlom v EÚ v roku 2023 do výskumu a vývoja 247,7 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 8,7 %. Na čele zoznamu EÚ 800 je automobilový priemysel, ktorý predstavuje 34,2 % podnikových investícií do výskumu a vývoja v EÚ, za ktorým nasleduje sektor zdravotníctva (19,3 %), hardvér IKT (14 %) a softvér IKT (7,8 %). Niektoré spoločnosti z EÚ v odvetví polovodičov, automobilových súčiastok a biotechnológií/farmaceutických výrobkov zaznamenali mimoriadny nárast investícií do výskumu a vývoja, ktoré za posledné desaťročie vzrástli dvakrát až päťdesiatkrát. Takéto zvýšenie investícií naznačuje pokračujúcu diverzifikáciu a značný potenciál rastu v týchto oblastiach.

Medzi najväčšími spoločnosťami z EÚ 800 je 99 malých a stredných podnikov (MSP) s menej ako 250 zamestnancami. Väčšina z nich (74) je v sektore zdravotníctva a sídli vo Švédsku, Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Francúzske MSP majú vedúce postavenie v oblasti investícií do výskumu a vývoja (34 % z celkového objemu), za nimi nasleduje Švédsko (21,3 %) a Holandsko (16,6 %). Tieto MSP investovali v roku 2023 do výskumu a vývoja 2,4 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,7 %. V roku 2023 mali len štyria z 2 000 najväčších podnikových investorov v oblasti výskumu a vývoja na svete ústredie v jednom z rozširujúcich sa členských štátov EÚ-15 (po jednom v Portugalsku, Maďarsku, Slovinsku a na Malte). Viac ako polovica zo 14000 dcérskych spoločností spoločností v krajinách EÚ, ktorých sa týka rozširovanie účasti, je v Česku (34,1 %) a Poľsku (16,6 %), čo poukazuje na význam týchto špičkových inovátorov so sídlom v iných krajinách EÚ pre niektoré z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

e-Goverment: Digitálne občianske a vodičské

Od januára t. r. sa na Slovensku zavádzajú a testujú digitálne verzie občianskych a vodičských preukazov. Používanie digitálnych dokladov bude pre občanov dobrovoľné. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie dokladu bude jeho prvotné vydanie vo fyzickej forme. Občanovi bude teda naďalej vydaný občiansky preukaz alebo vodičský preukaz ako klasická plastová kartička a elektronická verzia bude jeho doplnkom. Digitálny doklad bude rovnopisom, inak povedané doslovným odpisom fyzického dokladu. To znamená, že ak napríklad dôjde k zadržaniu vodičského preukazu, nebude možné používať ani jeho elektronickú verziu.

Zavádzanie elektronických preukazov je úzko prepojené s európskou legislatívou a cieľmi Európskej únie v oblasti digitálnej identity. V prvej fáze zavádzania digitálnych dokladov ich bude možné predkladať len polícii pri plnení jej úloh okrem hraničnej kontroly, týka sa to teda najmä poriadkovej, dopravnej a železničnej polície. S rozšírením funkcionalít a dostupnosti pre ďalšie subjekty sa ráta v ďalších fázach. 

Schválené zmeny vytvárajú legislatívne predpoklady na generovanie digitálnych dokladov v mobilných zariadeniach a ich overovanie kontrolnými orgánmi. Na vytvorenie digitálneho dokladu sa použije aplikácia Doklady v mobile v správe Ministerstva vnútra SR, ktorá zabezpečí okrem iného i jeho potrebnú verifikáciu. Do budúcnosti sa pripravuje aj scenár, kedy k verifikácii dokladu bude môcť dôjsť aj v prípade nedostupnosti či nemožnosti použiť internetové pripojenie (offline scenár)

Financie: Očakávame zhoršenie

V roku 2025 spojenom s konsolidáciou verejných financií až 46 percent Slovákov počíta so zhoršením svojej finančnej situácie. Na druhej strane 15 percent si myslí, že budú na tom s peniazmi lepšie. Každopádne až 83 percent ľudí očakáva, že v tomto roku budú mať ich domácnosti vyššie výdavky ako v roku 2024. Traja z desiatich rátajú s mesačným navýšením od 50 do 100 eur, rovnaký počet Slovákov od 100 do 200 eur a pätina v rozmedzí od 200 do 500 eur. Najviac sa majú podľa ich vyjadrení na zdražovaní podieľať vyššie ceny potravín a energií. Ako ďalej ukázal prieskum pre spoločnosť Home Credit*, viac ako polovica opýtaných sa domnieva, že príjmy ich domácností sa medziročne nezmenia, je tu však aj tretina takých, ktorí veria v ich zvýšenie.

Takmer polovica ľudí na Slovensku, presne 46 percent, očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, z toho 13 percent počíta dokonca s výrazným zhoršením. Štyria z desiatich sa domnievajú, že budú na tom s financiami rovnako ako vlani. Na druhej strane, 11 percent počíta s miernym zlepšením a 4 percentá s výrazným. Najväčšími optimistami sú mladí vo veku 18 až 26 rokov, naopak, so zhoršením častejšie rátajú starší od 54 do 65 rokov, výraznejšie aj obyvatelia stredného Slovenska, no i vysokoškolsky vzdelaní a ľudia z veľkých miest. Až 83 percent respondentov očakáva, že v tomto roku budú mať ich domácnosti vyššie výdavky ako v roku 2024, z toho 42 percent výrazne vyššie. Ďalších 13 percent počíta s približne rovnakými nákladmi, no a naopak - 4 percentá Slovákov zase čakajú ich zníženie. Keď sa na to pozrime podrobnejšie, najviac je takých (29 %), ktorí si myslia, že ich mesačné výdavky porastú v rozmedzí od 50 do 100 eur, rovnaký počet (29 %) počíta s rastom 100 až 200 eur. S menším nárastom mesačných výdavkov, a to od 20 do 50 eur, ráta 16 percent a naopak s výraznejším - 200 až 300 eur počíta 14 percent ľudí. Za očakávanými vyššími výdavkami je podľa vyjadrení ľudí predovšetkým zvýšenie cien potravín, čo si myslí 81 percent, následne je to navýšenie poplatkov za energie, o ktorom hovorí 77 percent a následne ide o rast cien vo všeobecnosti v prípade 71 percent občanov. Nasledujú vyššie ceny za dopravu, zdravotnú starostlivosť či nájomné.

Hoci s vyššími mesačnými výdavkami počíta veľká väčšina ľudí, očakávania lepších zárobkov sú v oveľa nižšej miere. Presne 54 percent Slovákov očakáva, že príjmy ich domácnosti v roku 2025 zostanú približne rovnaké ako v roku 2024. Navýšenie mesačných príjmov očakáva 33 percent osôb, z toho výrazne 6 percent, naopak zníženie čaká 12 percent. Respondenti, ktorí počítajú s rastom príjmov domácnosti, rátajú najčastejšie so sumou mesačne od 50 do 100 eur, ktorých je 27 percent, potom je tu 23 percent s očakávaním rastu od 100 do 200 eur a 18 percent verí v navýšenie od 20 do 50 eur za mesiac. Máme tu však aj 12 percent ľudí, ktorí dúfajú v nárast príjmu domácnosti o 200 až 300 eur, no a dvaja zo sto opýtaných dokonca počítajú s navýšením príjmu domácnosti o viac ako tisícku. U tých, ktorí očakávajú vyššie prímy, je za tým hlavne zvýšenie platu v súčasnom zamestnaní (59 %), nasleduje získanie lepšej práce alebo kariérny postup (17 %) a potom sú to iné príjmy, trebárs z vedľajšej práce (16 %). Na druhej strane tí, ktorí počítajú s poklesom príjmu domácnosti, najčastejšie (27 %) hovoria o sume 100 až 200 eur, následne je to 19 percent domnievajúcich sa, že im príjem v rodine mesačne klesne o 200 až 300 eur a podobný počet predpokladá výpadok v rozmedzí 300 až 500 eur. Najčastejšie spomínaným faktorom v tomto ohľade je strata zamestnania alebo skrátenie pracovného úväzku (31 %), nasleduje výpadok vedľajšieho príjmu (21 %) a potom zdravotné problémy (20 %). Slováci, ktorí neočakávajú zlepšenie finančnej situácie v roku 2025, by najčastejšie potrebovali navýšenie príjmov domácnosti o 100 až 300 eur (46 %), aby tým eliminovali očakávané finančné „straty.“ Ďalších 15 percent hovorilo v prieskume o potrebe 300 až 500 eur a 14 percentám opýtaných by stačilo aj 50 až 100 eur.

* Reprezentatívny prieskum od 11. do 15. 11. 2024 na vzorke 1005 respondentov realizovala agentúra Ipsos prostredníctvom aplikácie Instant Research exkluzívne pre Home Credit Slovakia, a.s.