EU: Podpora dekarbonizácie

Európska komisia oznámila dve nové výzvy s rozpočtom 3,4 miliardy EUR na urýchlenie zavádzania inovačných technológií dekarbonizácie v Európe vrátane batérií pre elektrické vozidlá. Zároveň spúšťa druhú aukciu Európskej vodíkovej banky s cieľom urýchliť výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v Európskom hospodárskom priestore (EHP) s rozpočtom 1,2 miliardy EUR z fondov EÚ a vyše 700 miliónov EUR od troch členských štátov. Výzvy na predkladanie návrhov aj aukcie sú financované z inovačného fondu, pričom sa využívajú príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Výzva na predkladanie návrhov v oblasti batérií a aukcia vodíkovej banky budú zahŕňať aj osobitné kritériá odolnosti na ochranu Európy pred závislosťou od jediného dodávateľa.

Výzva na predkladanie návrhov v oblasti emisne neutrálnych technológií v hodnote 2,4 miliardy EUR (výzva IF24) podporuje projekty dekarbonizácie rôzneho rozsahu, ako aj projekty zamerané na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, tepelné čerpadlá a výrobu vodíka. Projekty, ktoré sa sa budú posudzovať na základe ich potenciálu znížiť emisie skleníkových plynov, stupňa inovácie, vyspelosti projektu, opakovateľnosti a nákladovej efektívnosti. Členské štáty môžu po prvýkrát v rámci inovačného fondu doplniť výzvu IF 24 v oblasti emisnej neutrálnosti o vnútroštátne systémy financovania. Výzva vo výške 1 miliardy EUR na výrobu batériových článkov pre elektrické vozidlá (IF24 Battery) po prvýkrát podporí projekty, ktoré dokážu vyrábať inovatívne batériové články pre elektrické vozidlá alebo zavádzať inovačné výrobné techniky, procesy a technológie. Komisia a Európska investičná banka zároveň iniciovali nové partnerstvo na podporu investícií do odvetvia výroby batérií v EÚ. V rámci tohto partnerstva dôjde z Inovačného fondu k navýšeniu prostriedkov programu InvestEU o 200 miliónov EUR (úverová záruka) na podporu inovačných projektov v celom reťazci výroby batérií s cieľom riešiť výzvy v oblasti financovania tým, že sa v nasledujúcich troch rokoch umožnia ďalšie operácie EIB v oblasti rizikového dlhu.

Komisia spúšťa aj druhú aukciu v rámci Európskej vodíkovej banky prostredníctvom inovačného fondu (aukcia IF24). Z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa vyčlení 1,2 miliardy EUR na podporu výrobcov vodíka kategorizovaného ako palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) so sídlom v Európskom hospodárskom priestore (EHP). S rozpočtom zvýšeným o 400 miliónov EUR v porovnaní s prvou aukciou IF23 bude nová aukcia IF24 podporovať projekty výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa bude spotrebúvať, s osobitným rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR; ako aj výroba vodíka v rámci projektov s odberateľmi v námornom odvetví s vyčleneným rozpočtom 200 miliónov EUR.

Predkladatelia projektov v oblasti emisne neutrálnych technológií a výziev na predkladanie návrhov v oblasti batérií musia do 24. apríla 2025 do 17.00 hod. (SEČ) podať žiadosť v prípade oboch výziev v rámci inovačného fondu prostredníctvom portálu financovania a ponúk EÚ. Očakáva sa, že úspešní žiadatelia podpíšu dohody o grante do prvého štvrťroka 2026. Pokiaľ ide o aukciu obnoviteľného vodíka, uchádzači musia podať žiadosť prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a ponuky do 20. februára 2025. Úspešní uchádzači podpíšu dohody o grante do deviatich mesiacov od uzávierky výzvy. Komisia ponúka aj mechanizmus „aukcie ako služba“,ktorý členským štátom umožňuje financovať projekty, ktoré predložili ponuku v aukcii, ale neboli vybrané na podporu z inovačného fondu z dôvodu rozpočtových obmedzení.

Radíme: Nákupy na splátky

Stále častejšie môžu spotrebitelia naraziť na rozličné ponuky odložených platieb, rozložených platieb či nákupov na splátky. Niektoré vyskočia na spotrebiteľov pri výbere tovaru na webe predajcu, iné zase priamo v internetovom bankovníctve. Že ide o formu spotrebiteľského úveru však nemusí byť každému spotrebiteľovi úplne jasné, upozorňuje dTest.

Úver či pôžička sú klasicky poskytované bankou. Ak úver ponúka obchodník, označuje sa ako spotrebiteľský úver. Podľa zákona však pojem spotrebiteľský úver zahŕňa aj peňažnú pôžičku, odloženú platbu alebo inú obdobnú finančnú pomoc, teda odložené platby, rozložené platby či nákupy na splátky. Ich obsahom je totiž úver vo výške kúpnej ceny tovaru či hodnoty nákupu, či už si ho spotrebiteľ berie od predávajúceho alebo banky. Spotrebiteľ má povinnosť úver splácať v dohodnutých splátkach a zaplatiť úroky alebo iné poplatky. Ak by však bol úver dohodnutý úplne bez úrokov a poplatkov, alebo je v zmluve napríklad dohodnuté, že úver má byť splatený v lehote neprevyšujúcej tri mesiace, nejde už o spotrebiteľský úver v zmysle zákona. Rovnako však ako pri klasickom úvere hrozí sankcia, ak sa splátky včas nezaplatia. „Tie môžu mať pre spotrebiteľa vážne následky, najmä ak sa ocitol v zlej finančnej situácii. Vo chvíli, keď spotrebiteľ nedisponuje dostatkom peňazí ani na úhradu splátky, môže mu vzniknúť povinnosť zaplatiť navyše ešte zmluvnú pokutu, úroky z omeškania či náklady na výzvu na zaplatenie“, varuje Eduarda Hekšová. Niekedy je od spotrebiteľa požadované, aby namiesto jednotlivých splátok splatil celý dlh ihneď.

Spozornieť by mali spotrebitelia tiež pri internetových stránkach, ktoré vyzerajú veľmi výhodne a sľubujú jednoduché odloženie či rozloženie platieb bez úrokov. Ako výstražné znamenie môžu poslúžiť nekoherentné vety či hrúbky v texte spôsobené automatickým, strojovým prekladom. Pri takýchto ponukách je riziko, že samotná služba nebude dôveryhodná, alebo že ich poskytovanie služieb či zákaznícka podpora pre Slovensko nebude úplne spoľahlivá. Hoci na prvý pohľad vyzerajú výhodne, ak sa s platbou oneskoríte, môže vám byť okrem zákonných úrokov z omeškania naúčtovaná aj zmluvná pokuta a ďalšie poplatky. Dlhy sa môžu na seba nabaľovať ako snehová guľa a spotrebiteľovi hrozí, že skončí v dlhovej pasci. Dostať sa z takejto situácie môže byť postupom času ťažšie a ťažšie, čo platí najmä keď si spotrebiteľ vezme úver na splatenie iného dlhu. Riskuje totiž, že nebude schopný splatiť ani nový úver, opäť dostane sankcie za nesplácanie a dlhy budú pretrvávať. A čím je zadlženosť spotrebiteľa vyššia a horšia je jeho schopnosť dlhy splácať, tým drahšie a nevýhodnejšie pre neho bude brať si nové úvery.

Elektromobil alebo klasika?

Výsledky troch najnovších medzinárodných štúdií, ktoré sa venovali analýze emisného vplyvu celého životného cyklu vozidiel od ťažby surovín a výroby cez používanie až po ich recykláciu, sa zhodujú na tom, že batériové elektromobily (BEV) majú oproti spaľovákom (ICE) výrazne nižšiu emisnú stopu – úspora môže už dnes dosiahnuť až 74 %. Tvrdenie, že elektromobily sú pre životné prostredie rovnako zlé alebo dokonca horšie ako spaľováky, je teda na základe týchto vedeckých zistení podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) nepravdivé.

Konkrétne ide o štúdiu spoločnosti Ricardo pre Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA), ďalej report Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) a napokon štúdiu Ekologický vplyv vozidiel, ktorá vznikla na pôde Vysokého učenia technického v Brne (VUT). Autorský tím vedený slovenským výskumníkom sa v analýze sústredil na špecifické podmienky krajín V4 a prináša cenné údaje o regionálnych ekologických dopadoch elektromobilov. Štúdia zdôrazňuje zásadný vplyv tzv. energetického mixu jednotlivých krajín na to, aký významný je ekologický prínos prechodu na elektromobil. Kým v Poľsku, kde sa väčšina elektrickej energie vyrába z uhlia, sa reálny ekologický prínos dosiahne až po prejdení 50 tisíc kilometrov, Slovensko s prevažujúcim podielom jadrovej a obnoviteľnej energie exceluje vďaka výrazne nižším emisiám počas prevádzky BEV. Zistenia VUT potvrdzujú, že BEV majú v porovnaní s ICE na Slovensku emisnú stopu nižšiu o 60 až 70 %. Po slovenských cestách tak stačí prejsť s elektromobilom len 23 tisíc kilometrov, aby sa „vymazali“ emisie navyše, vytvorené pri výrobe batérie pre elektromobil.

Okrem štúdie z Brna analyzovala SEVA aj najnovšie zahraničné reporty, ktoré takisto potvrdzujú výrazne nižšiu uhlíkovú stopu BEV v porovnaní s ICE. Podľa reportu Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) sú emisie skleníkových plynov pri BEV až o 74 % nižšie oproti ICE, zatiaľ čo štúdia vypracovaná spoločnosťou Ricardo pre FIA prišla k záveru, že BEV v Európe znižujú emisie o 63 % a do roku 2050 môže pokles dosiahnuť až 80 %.

Aktuálne: Nedostatočná kyberbezpečnosť

Inteligentné zariadenia na Slovensku používajú najmä domácnosti so študentmi. Respondenti v prieskume agentúry AKO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti potvrdili najmä využívanie mobilov s prístupom k internetu (91,5%), pričom v domácnostiach narástol tiež počet inteligentných televízorov (61,7%). Vzrástol aj počet hodín trávených používaním mobilného telefónu – na viac než 6 hodín denne. Medzi najčastejšie zdieľané zariadenia s ostatnými členmi rodiny patrí pracovný notebook: až 28% opýtaných zdieľa s rodinou pracovný prenosný počítač a takmer 32% respondentov zdieľa pracovné tablety. Súkromný mobilný telefón však naopak nezdieľa až 84,9% opýtaných.

Polovica opýtaných uviedla, že majú len základné digitálne zručnosti (kopírovanie, mazanie súborov, posielanie mailov). Tie však môžu priamo súvisieť aj so správaním v zamestnaní, kde pokiaľ zamestnávateľ pri práci s dátami vyžaduje náročnejšie úkony, môže sa stretnúť s ich neporozumením a vytvára sa tak potencionálny priestor pre útočníka. Iba 8,5 % opýtaných totiž pozná metódy šifrovania informácií, ochrany dát a ich zabezpečeného prenosu. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia majú pri otázkach tohto typu tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať. Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva nárast obavy z umelej inteligencie. Medziročne totiž narástol percentuálny podiel ľudí, ktorí sa AI obávajú z 39,4% na 50,5%.

Najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je SPAM – stretlo sa s ním vyše 90 % opýtaných. Za ním nasleduje CLOUD, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia a phishing. Takmer dve tretiny opýtaných uviedlo, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti – antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %), aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %). Svoje dáta zálohuje viac ako tretina respondentov. Oproti minulému roku sa zvýšilo percento ľudí používajúcich heslá a rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí svoje dáta zálohujú. Najmladší (do 33 rokov) používajú nadpriemerne silnejšie opatrenia, t.j. uplatňujú vyššiu úroveň „kybernetickej hygieny“ ako skôr narodení. Mladšie generácie majú vo všeobecnosti prirodzenejšie digitálne zručnosti a prejavujú vyššie povedomie o IKT a kybernetickej bezpečnosti. Až dve tretiny rodičov deti v digitálnom svete vôbec nekontroluje. Z 30,7 % opýtaných, ktorí deti kontrolujú, uviedlo len 39,3 % využívanie monitorovacieho režimu (tzn. kontrola navštevovaného obsahu) a 25,9 % reštriktívny režim (tzn. obmedzenie času a aktivít dieťaťa), pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 %. Pri porovnaní s totožným prieskumom verejnej mienky z roku 2023 ide o pokles kontroly detí zo strany rodičov.

Najmenej overujeme informácie z novín a časopisov (62,9 %), tlačových agentúr (62,4%) a televízneho spravodajstva (62,3 %). Kritickejšie pristupujú opýtaní k zdieľaným informáciám na sociálnych sieťach. Odpoveď „overujem vždy“ však uviedlo len 16,1%. Len pätina ľudí si overuje generický obsah na sociálnych sieťach. Polovica opýtaných ľudí považuje zdieľaný obsah na sociálnych sieťach automaticky za pravdivý.

EU: Vzdelanosť klesá

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2024, ktorý predstavila Európska komisia pri príležitosti Dňa vzdelávania o klíme, podrobne dokumentuje vývoj základných zručností mladých Európanov v jednotlivých členských štátoch. Venuje sa aj vzdelávaniu zameranému na udržateľnosť. Väčšina vzdelávacích systémov v členských štátoch Európskej únie už začala podporovať školy pri zavádzaní témy udržateľného rozvoja do výučby. Celkové skóre v čítaní, matematike a prírodných vedách u 15-ročných žiakov v celej únii dosiahlo historicky najnižšie hodnoty. Zatvorenie škôl počas pandémie COVID-19 len urýchlilo klesajúce trendy. Každý tretí študent nezvláda základné matematické výpočty a každý štvrtý má vážne problémy s čítaním a prírodnými vedami. Analýza zároveň ukazuje, že mladí ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia majú až šesťnásobne vyššiu pravdepodobnosť slabého výkonu v porovnaní s ich rovesníkmi.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy Slovensko

Učenie sa zamerané na udržateľnosť

• Ciele súvisiace s udržateľnosťou sú vo veľkej miere zakotvené v aktualizovanej stratégii globálneho vzdelávania na roky 2025 – 2030, ktorú vláda prijala v septembri 2024.

• V medzinárodnej štúdii o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu (ICCS) z roku 2022 sa poukázalo na nedostatky pri vykonávaní politík, pokiaľ ide o učenie sa zamerané na udržateľnosť.

• Udržateľnosť je vo všeobecnosti súčasťou počiatočného vzdelávania učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja.

• Monitorovanie uplatňovania udržateľnosti v školách by sa mohlo posilniť.

Vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve

•  Kapacita VSRD sa na Slovensku zlepšuje a prebiehajú ambiciózne reformy.

•  Slovensko má najnižšiu mieru zápisu detí do 3 rokov do VSRD v EÚ.

• Nedostatočná atraktívnosť učiteľského povolania a nedostatok kvalifikovaných a motivovaných učiteľov ovplyvňujú kvalitu poskytovania VSRD.

Školské vzdelávanie

• Približne tretina žiakov zo Slovenska nemá minimálnu úroveň znalostí v matematike, čítaní a prírodných vedách, čo môže mať negatívny vplyv na budúce zručnosti pre konkurencieschopné hospodárstvo.

• Znížili sa aj najlepšie výsledky a v čítaní patria k najnižším v EÚ.

• Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími rozdielmi vo výsledkoch v závislosti od sociálno-ekonomického prostredia žiakov, čo poukazuje na problémy v oblasti rovnosti a kvality v systéme vzdelávania a odbornej prípravy.

• Okrem toho slovenský vzdelávací systém vykazuje znaky včasného sledovania a zoskupovania žiakov podľa ich schopností.

• Pohoda žiakov v škole, duševné zdravie a vzťahy s ostatnými ovplyvňujú študijné výsledky.

• Jeden z piatich študentov uviedol, že sa často stretáva so šikanovaním, ktoré postihuje žiakov bez ohľadu na sociálno-ekonomické charakteristiky ich školy.

• Zhoršujúce sa výsledky v programe PISA 2022 možno len čiastočne pripísať zatváraniu škôl a dištančnému učeniu sa počas pandémie.

• Vo februári 2024 predložilo ministerstvo školstva na verejnú diskusiu návrh realizačného plánu na roky 2024 – 2026, ktorým sa aktualizuje národný program rozvoja výchovy a vzdelávania.

Odborné vzdelávanie a príprava (OVP)

• Slovensko má pomerne rozsiahly sektor OVP, ktorý predstavuje silný pilier vzdelávacieho systému.

• Programy OVP, ktoré neposkytujú žiadne ďalšie možnosti vzdelávania, boli zrušené, čím sa zvýšila priepustnosť sústav vzdelávania.

• Slovensko sa snaží zlepšiť kvalitu OVP aj s podporou fondov EÚ.

• Ďalej by sa mohol preskúmať potenciál OVP na zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou a znevýhodnených skupín prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.

Vysokoškolské vzdelanie

• Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila.

• Miera mobility absolventov na Slovensku je vyššia ako priemer EÚ.

• Z programu obnovy a odolnosti sa podporujú reformy zamerané na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zavedenia financovania založeného na výkonnosti.

Vzdelávanie dospelých

• Účasť na vzdelávaní dospelých sa na Slovensku zlepšila.

• Dlho očakávaný zákon o vzdelávaní dospelých má byť prijatý v septembri 2024, účinnosť nadobudne v januári 2025.

• Na odstránenie rozdielov v kvalifikácii medzi dostupnou pracovnou silou a požiadavkami trhu práce je nevyhnutné zamerať sa najmä na skupiny s nižšou kvalifikáciou.