SR: Ceny nehnuteľností opäť vyššie

Byty a domy na Slovensku podľa štatistického úradu už druhý štvrťrok po sebe zdraželi. Počas leta sa medziročný rast zrýchlil na viac ako 6 %, medzikvartálne zdražovanie dosiahlo takmer 3 %. Staršie nehnuteľnosti rástli oveľa rýchlejšie než novostavby. Rast cien sa vyhol len dvom z ôsmich krajov Slovenska. V dlhodobom porovnaní (s priemerom roka 2010 - bázický index) boli v 3. štvrťroku 2024 ceny nehnuteľností vyššie o 89,5 %.

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku sa v 3. štvrťroku 2024 medzikvartálne zvýšili v priemere o 2,9 %. Tempo zdražovania sa udržalo na približne rovnakej úrovni ako v jarných mesiacoch (počas 2. štvrťroka 2024). Aktuálny nárast cien sa prejavil pri oboch typoch nehnuteľností. Kým na jar dynamickejšie rástli ceny nových nehnuteľností, v lete nabralo na rýchlosti naopak zdražovanie existujúcich nehnuteľností. Ceny novostavieb v 3. štvrťroku stúpli oproti druhému kvartálu len o 0,8 %, existujúce nehnuteľnosti o 3,3 %. Nárast priemerných cien všetkých nehnuteľností bol zaznamenaný v 6 z 8 slovenských krajov, v poklese zotrvali len ceny bytov a domov v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najdynamickejšie zdražovanie na úrovni 7 % sa prejavilo v Bratislavskom kraji. V ostatných krajoch sa priemerné zvýšenie cien oboch typov nehnuteľností pohybovalo od 0,2 % v Trenčianskom kraji po 4,2 % nárast v Prešovskom kraji. Najdynamickejšie regionálne zdraženie exitujúcich nehnuteľností sa prejavilo v Bratislavskom kraji (o 7,7%) a novostavby najviac zdraželi v Trenčianskom kraji (o 4,9%). Vo vybraných regiónoch SR ceny v porovnaní s predošlým štvrťrokom aj klesali. Pri existujúcich nehnuteľnostiach to bolo v 3 krajoch - Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji a nové nehnuteľnosti zlacneli v 2 krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom kraji.

V medziročnom porovnaní sa zdražovanie nehnuteľností na Slovensku zdynamizovalo, v priemere sa v 3. štvrťroku 2024 domy a byty predávali drahšie o 6,2 %. V druhom kvartáli tohto roka bol nárast na úrovni 4 %. Výsledok výraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien existujúcich nehnuteľností, ktoré boli aktuálne drahšie ako pred rokom o 6,6 %, zatiaľ čo nové nehnuteľnosti zdraželi o 4,1 %. Ceny nehnuteľností určených na bývanie medziročne vzrástli v 6 z 8 krajov SR. Súčasne v 2 krajoch byty a domy v priemere zlacneli, a to v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. V obidvoch týchto krajoch klesli alebo zostali takmer nezmenené ceny existujúcich aj nových nehnuteľností. Z hľadiska regionálneho vývoja najvýraznejší nárast, až o 21 %, zaznamenal Žilinský kraj, a to predovšetkým zásluhou zdražovania starších nehnuteľností. Ich ceny boli takmer o štvrtinu vyššie ako pred rokom. Nové nehnuteľnosti v tomto regióne stúpli o 9 %. Na druhom mieste sa umiestnil Košický kraj s medziročným rastom cien o 8,6 %. Ceny starších nehnuteľností tu medziročne vzrástli o vyše 9 % a nové nehnuteľnosti o viac ako 6 %. Na treťom mieste podľa tempa rastu cien bol Bratislavský kraj so 6 % priemerných nárastom cien. Existujúce aj nové nehnuteľnosti sa v regióne okolo hlavného mesta predávali drahšie ako pred rokom o vyše 5 %.

Vianoce 2024: Darčeky od 150 do 300 eur

Takúto sumu plánuje minúť viac ako tretina Slovákov na tohtoročné vianočné darčeky. Na porovnanie, susedia Česi budú mať Vianoce o niečo štedrejšie, keďže najviac z nich dá na darčeky v prepočte od 200 do 400 eur. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit, väčšina Slovákov nakupuje veci pre blízkych pod stromček v e-shopoch, štvrtina naopak skôr preferuje kamenné predajne. Najviac ľudí zháňa časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu, no je tu 15 percent takých, čo vyslovene všetky kupujú len vo výpredajoch. TOP 5 vianočných darčekov Slovákov tvorí oblečenie, kozmetika, hračky, knihy a elektronika.

Celková suma, ktorú dá najviac Slovákov (36 %) za všetky vianočné darčeky, sa pohybuje v rozmedzí od 150 do 300 eur. O niečo menej – 100 až 150 eur, minie 13 % a s výdavkami do 100 eur sa chce zmestiť rovnako 13 % opýtaných. Na druhej strane, je tu pätina ľudí (21 %), ktorí si dovolia dať za darčeky od 300 do 500 eur a 7 % sa dostane s týmito výdavkami na úroveň od 500 do 1 000 eur. Maximálny limit na darčeky v sume do 100 eur majú najčastejšie mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov (25 %). Naopak, s útratou nad 300 eur počítajú najčastejšie domácnosti s mesačným príjmom 2 000 eur (44 percent). Vyzerá to tak, že susedia Česi budú mať Vianoce o čosi štedrejšie. Najviac z nich (32 %) minie za darčeky v prepočte od približne 200 do 400 eur. V ČR je priemerná mesačná mzda v hospodárstve vyše 1 830 eur, no na Slovensku 1 520 eur. Životná úroveň viacerých Slovákov núti k tomu, aby aj vianočné darčeky nakupovali v zľavách, no pre mnohých to zase nie je podstatné. Najviac je takých (54 %), ktorí zháňajú časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu. Pätina ich kupuje vo výpredaji len vtedy, ak naň náhodou narazia a 9 % respondentov zľavy nijako neovplyvňujú. Je tu však 15 % ľudí, ktorí vyberajú všetky darčeky iba za akciové ceny. Zámer nakupovať darčeky len v zľavách deklarujú častejšie ľudia s čistým osobným príjmom do 600 eur (23 %), vo veku 18 – 26 rokov (22 %), z východného Slovenska (20 %) a so základným vzdelaním (35 %).

A čo si nájdu ľudia na Slovensku najčastejšie pod vianočným stromčekom? V prípade presnej polovice populácie to bude oblečenie. Tesne za ním je kozmetika (49 %), nasledujú hračky (40 %), knihy (39 %), elektronika (24 %), hotovosť (23 %), poukážky (18 %), darčekové balíčky (17 %), športové vybavenie (16 %), zážitky (12 %), šperky a hodinky (10 %), jedlo (7 %) a dovolenka (5 %). Jeden zo sto sa môže tešiť na živý darček v podobe domáceho zvieratka. Z roka na rok pribúda ľudí, ktorí nakupujú darčeky prostredníctvom e-shopov. Najviac je takých (46 %) , ktorí väčšinu kúpia práve v internetovom obchode a zbytok v kamenných predajniach. Na druhej strane, iba v klasických obchodoch darčeky zháňa 9 % a iba v e-shopoch štyria zo sto opýtaných. Treba ale pripomenúť, že každoročne rastie i počet pokusov o čoraz sofistikovanejšie podvody. Odporúčajú sa preto nákupy v overených e-shopoch. Najbezpečnejšie sú platby pri európskych e-shopoch, pretože tieto platby sú zabezpečené silným dvojfaktorovým overením klienta. Takúto ochranu však nemusia mať e-shopy mimo Európy. Najbezpečnejšou formou úhrady platieb sú kreditné a debetné karty. Určite je však vhodné neukladať si údaje o platobnej karte v internetovom obchode pre ďalšie nákupy.

Ako naložiť s nechcenými darčekmi? Počas každého Štedrého večera sa pri rozbaľovaní darčekov bežne stáva, že kupujúci sa jednoducho netrafia do vkusu či veľkosti obdarovaných. V takom prípade prichádza na rad riešenie citlivej situácie – čo s tým urobiť? Ako ukázal prieskum pre Home Credit, najviac je takých, ktorí si darček nechajú a nič nepovedia (40 %). Pre pätinu respondentov „žiadny darček nie je nevhodný“ a 16 % si ho neskôr vymení za iný. Sú tu však aj 4 % ľudí, ktorým „sa to nemôže stať, lebo si darček vyberajú sami“.

EÚ: Rozpočet na rok 2025

Po dohode s členskými štátmi Európskej únie dosiahnutej 16. novembra 2024 sa podarilo v Európskom parlamente obhájiť rozpočet EÚ na budúci rok. Celkový rozpočet EÚ na rok 2025 je 199,4 miliardy eur v záväzkoch, platby sú stanovené na 155,21 miliardy eur. Rozpočet na budúci rok bude o 6 % vyšší ako tohtoročný, čo znamená zvýšenie o 10 miliárd eur.

Vo februári 2024, počas revízie dlhodobého rozpočtu EÚ, došlo k podstatnému navýšeniu kľúčových priorít. Zabezpečilo sa tiež financovanie nákladov na splatenie Európskeho plánu obnovy (EURI), ktoré sú takmer dvojnásobkom sumy pôvodne predpokladanej na rok 2025. Europoslanci úspešne vyjednali 230,7 milióna eur nad rámec pôvodného návrhu Európskej komisie so zameraním na kľúčové iniciatívy vrátane výskumu, zdravia, vzdelávania, na podporu mladých poľnohospodárov, na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, krízové reakcie na prírodné katastrofy, opatrenia v oblasti klímy, humanitárnu pomoc, vojenská mobilitu a správu hraníc. Okrem tohto dodatočného financovania budú pre rozpočet na rok 2025 prínosom navýšenia pochádzajúce z predchádzajúcich úspor, vrátane 422 miliónov eur pre Erasmus+ a 20 miliónov eur pre Horizont Európa.

Vyše 90 % rozpočtu EÚ financuje aktivity v členských krajinách únie aj mimo nej. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov je rozpočet EÚ primárne zameraný na investície s cieľom vytvoriť rast a príležitosti v celej Európskej únii. EÚ slúži 27 krajinám s celkovým počtom obyvateľov 450 miliónov. Vzhľadom na tento rozsah je ročný rozpočet EÚ relatívne malý – v priemere 160 – 180 miliárd eur ročne v rokoch 2021 – 27. To je porovnateľné so štátnym rozpočtom Dánska, ktorý slúži 5,6 miliónom ľudí a je asi o 30 % menší ako rozpočet Poľska s 38 miliónmi obyvateľov.

SR: Nárast drogovej závislosti

Podľa aktuálnej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií vzrástol počet liečených z drogovej závislosti na Slovensku od roku 2004 o štvrtinu. V roku 2023 sa na Slovensku liečilo 2 896 osôb, takmer polovica podstúpila liečbu opakovane. Najčastejším dôvodom liečby bola závislosť na pervitíne, heroíne a marihuane. Najviac liečených pacientov pochádzalo z Bratislavského kraja (108,0 na 100 000 obyvateľov daného kraja), z Trnavského (74,2 na 100 000) a Žilinského kraja (67,3 na 100 000). Najmenej liečených ľudí bolo z Prešovského kraja (13,4 na 100 000). Okrem Bratislavského kraja, kde prevládali užívatelia heroínu, bolo v ostatných krajoch najviac pacientov podstupujúcich liečbu pre užívanie stimulačných látok.

V roku 2023 sa na Slovensku liečilo z drogovej závislosti 2 896 osôb, čo je o 81 osôb menej ako predchádzajúci rok. Od roku 2004 vzrástol počet liečených o 25,1 %. Muži tvorili 80,5 % všetkých liečených a ženy 19,5 %. V roku 2023 prevládali v špecializovanej protidrogovej liečbe užívatelia stimulancií (39,5 %, 1 144 osôb) ako primárnej drogy (t. j. drogy, ktorá spôsobuje užívateľovi najväčšie problémy a pre ktorú bola zahájená jeho liečba). Väčšina z nich užívala drogu zo skupiny amfetamínov, najčastejšie pervitín (1 079 osôb). Užívatelia opiátov ako primárnej drogy tvorili 25,2 % osôb v protidrogovej liečbe (731). Z nich heroín užívalo 594 osôb a ostatné druhy opiátových drog 137 osôb. Užívatelia primárnej drogy zo skupiny kanabis (konope) tvorili 17,6 % liečených klientov (510 osôb). Z nich 487 osôb užívalo vňať konope t. j. marihuanu. Najčastejším spôsobom podávania primárnej drogy u liečených užívateľov drog bolo fajčenie (35,7 %, 1 035 užívateľov). Injekčne si drogu aplikovalo 27,0 % liečených (783 užívateľov), užívanie šnupaním uviedlo 23,1 % liečených (669 užívateľov).

Z hľadiska veku boli najpočetnejšou skupinou v protidrogovej liečbe osoby vo veku 30 – 39 rokov (1 058 liečených), 40 a viac rokov (846 liečených) a 20 – 29 rokov (819 liečených). Medziročný pokles počtu liečených pacientov oproti roku 2022 bol zaznamenaný vo všetkých vekových skupinách okrem 40-a viacročných. Práve u osôb vo veku 40 a viac rokov kontinuálne rástol počet liečených od roku 2016, zatiaľ čo v ostatných vekových skupinách bol pozorovaný pokles. Takmer polovica (48,7 %, 1 409 osôb) liečených užívateľov drog už bola v minulosti liečená. Najviac opakovane liečených bolo v skupine užívateľov hypnotík a sedatív (75,2 % užívateľov tejto drogy), prchavých látok (64,3 %) a pervitínu (50,3 %). Prvýkrát v živote sa liečilo 36,5 % osôb a 11,7 % pokračovalo v kontinuálnej liečbe z predchádzajúceho roku.

SR: Mobily v školách

Používanie mobilov v školách na Slovensku bude od 1. januára 2025 regulované. Ministerstvo školstva pripravilo usmernenie o regulácii používania mobilných telefónov, informačné materiály pre školy a rodičov, vzdelávanie pre učiteľov, ako aj návod a ukážka zapracovania nových pravidiel do školského poriadku, ktorými chce pomôcť školám aj rodičom pri zavádzaní nových pravidiel pri používaní mobilov v školách.

Usmernenie pre školy o regulácii používania mobilných telefónov a podobných zariadení odporúča, aby školy zakomponovali pravidlá do školského poriadku a zvolili najvhodnejší spôsob regulácie podľa vlastných potrieb, ako napríklad odkladanie mobilov v skrinkách alebo ich odovzdanie učiteľovi.

Nové pravidlá pre základné školy:

V 1. až 3. ročníku základnej školy bude platiť úplný zákaz používania mobilných telefónov počas vyučovania, prestávok a v priestore školy,

od 4. ročníka (1. až 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy) bude mať zákaz výnimku v prípade, ak to vyžaduje štátny vzdelávací program, alebo o výnimke rozhodne učiteľ pre potreby vzdelávania.

Dokument obsahuje päť možných prístupov k regulácii mobilov, pričom každý má popísané výhody a nevýhody. Vystvetľuje aj výnimky pre zdravotne znevýhodnených žiakov a obsahuje tipy, ako by si školy mali nastaviť digitálne vybavenie s ohľadom na bezpečné používanie technológií. Školám sa odporúča, aby o pravidlách komunikovali s rodičmi a žiakmi a podporili ich diskusiou o výhodách prostredia bez mobilov, rizikách kyberšikany a o pozitívnom vplyve regulácie na duševné zdravie a sociálne zručnosti žiakov. Zdôrazňuje zároveň dôležitú úlohu rodičov pri podpore týchto pravidiel.

Okrem toho rezort školstva pripravil pre školy a rodičov informačné materiály. Tie vysvetľujú benefity regulácie mobilných telefónov, ako aj samotný zákon a je možné si ich stiahnuť z webovej stránky ministerstva školstva. Pre učiteľov, školské podporné tímy aj odborných zamestnancov centier poradenstva a prevencie ministerstvo spolu s VÚDPaP a NIVaM pripravuje od januára posilnenie vzdelávaní v oblasti bezpečného používania digitálnych technologií v školách – dlhodobých aj vo forme krátkych webinárov. V priebehu decembra pribudne na webovej stránke ministerstva školstva návod a ukážka zapracovania nových pravidiel do školského poriadku.