Bankroty: Za prvý polrok 4 688 dlžníkov

Jún priniesol podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau viaceré zaujímavé dáta. Inštitút osobného bankrotu využilo celkovo 850 občanov Slovenska, 554 mužov a 296 žien. Zbankrotovalo aj 18-ročné dievča. Po 12-ročnom chlapcovi a aprílova t. r. ide o najmladšiu ženskú dlžníčku v roku 2024. V obidvoch prípadoch dlh zdedili po poručiteľoch. Bankroty postihli aj 15 manželských párov, 12 ľudí s príbuzenskými väzbami a 97 dlžníkov bez domova. Pomer ľudí bez domova tvoril takmer 12%.

„Z 850 dlžníkov si formu konkurzu zvolilo vyše 98 %, čo je presne 835 občanov. Zvyšných 15 sa rozhodlo pre splátkový kalendár. Pre nepoctivý zámer boli zrušené 4 oddlženia a do Registra diskvalifikácií pribudlo z toho istého dôvodu 5 dlžníkov,“ približuje hlavná analytička Jana Marková. V júni zároveň súdy zrušili 714 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach: 653 pre nedostatok majetku a 61 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z celkového množstva 850 bankrotov bolo 788 (takmer 93%) vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 62 na majetok podnikateľov. Najviac, až 161 júnových dlžníkov je z Prešovského kraja, nasleduje Banskobystrický kraj so 133 a Košický so 118 občanmi. Najlepšie bol na tom Žilinský kraj s 52 bankrotmi. V medzimesačnom porovnaní ide o vyše 9 % pokles, v máji t. r. zbankrotovalo 937 dlžníkov.

V kvartálnom porovnaní ide však o nárast, takmer o 30 %. Kým v prvom kvartáli 2024 zbankrotovalo 2 047 ľudí, v druhom až 2 641. Za prvý polrok 2024 zbankrotovalo na Slovensku 4 688 dlžníkov, vyše 64 % tvorili muži. Inštitút osobného bankrotu využívajú v drvivej väčšine ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním. V prvom polroku bol ich podiel vyše 97%. Dlhodobo taktiež platí, že najväčší dlžníci sú ľudia v produktívnom veku, tridsiatnici a štyridsiatnici. Pri medziročnom porovnaní zaznamenávame nepatrný pokles: za prvý polrok 2023 zbankrotovalo 4 698 ľudí, v roku 2024 o 10 menej.

e-mail: Najviac hrozieb eviduje výroba

Od začiatku roku 2024 sa kybernetické útoky vo svete podľa analýzy Check Point Research zameriavajú najmä na segment vzdelávania a výskumu, vládne inštitúcie a armádu a zdravotníctvo. Na Slovensku v prvom polroku 2024 kyberútoky najčastejšie cielili na výrobný sektor, kde systémy telemetrie evidovali priemerne 1 380 útokov týždenne. Početnosťou nasledovali kyberútoky vo verejnej správe a v obrannom sektore. Týždenný priemer, 801 kyberútokov na jednu organizáciu na Slovensku, bol mierne pod svetovým priemerom a najčastejším typom bol botnetový útok.

Najčastejšími vektormi kybernetických útokov, čiže kanálmi, ktorými sa dostáva škodlivý kód k používateľom, zostáva dlhodobo e-mail. Až 78 percent škodlivých súborov bolo v júni 2024 na Slovensku doručených práve mailom. Súbory, ktoré obsahovali škodlivý kód, mali najčastejšie koncovku .exe, ale 36 percent škodlivých príloh bolo vo formáte .docx alebo .xls, čo sú bežné a časté kancelárske súbory. Phishing a krádež údajov cez e-mail sú stále najčastejšie vektory kybernetických útokov. Masívne phishingové kampane v celom svete a Slovensko nevynímajúc, sú zamerané na používateľov na všetkých úrovniach. Cieľom je preniknúť do systémov alebo ukradnúť a zneužiť citlivé údaje.

Najrozšírenejším malvérom na Slovensku bol v júni 2024 botnet s názvom Androxgh0st. Zameriava sa na platformy Windows, Mac aj Linux a pre počiatočnú infekciu využíva viacero zraniteľností. Malvér kradne citlivé informácie a jeho rôzne varianty vyhľadávajú u obetí rôzne typy informácií.

EU: Digitálny obchod

Digitálny obchod predstavuje približne 25 % celkového medzinárodného obchodu a rastie rýchlejším tempom než tradičný obchod. Európska únia je lídrom vo vývoze aj dovoze digitálne dodávateľných služieb, ktorý v roku 2022 predstavoval 1,3 bilióna EUR, čo predstavuje 54 % celkového obchodu EÚ so službami. Svetová obchodná organizácia (WTO) zverejnila text novej dohody o elektronickom obchode. EÚ a ďalší účastníci iniciatívy spoločného vyhlásenia podniknú potrebné kroky na začlenenie tejto dohody do súboru pravidiel WTO.

Po začlenení do právneho rámca WTO bude dohoda o elektronickom obchode základom pre globálne pravidlá digitálneho obchodu medzi širokou škálou jej členov. Dohoda bude prínosom pre spotrebiteľov aj podniky a podporí digitálnu transformáciu medzi zúčastnenými členmi WTO prostredníctvom:

• uľahčenia cezhraničných elektronických transakcií,
• znižovania prekážok digitálneho obchodu,
• a podpory inovácií v elektronickom obchode. 

Okrem toho posilní digitálnu inkluzívnosť a hospodársky rast rozvojových a najmenej rozvinutých zúčastnených členov.

Dohoda o elektronickom obchode má strategický význam aj pre WTO. Bude prínosom pre spotrebiteľov a podniky zapojené do digitálneho obchodu, najmä malé a stredne veľké podniky, z rozvinutých aj rozvojových krajín. Obsahuje súbor základných pravidiel digitálneho obchodu:

• Iniciatívy na podporu plynulého digitálneho obchodu v rámci aj cez hranice vrátane elektronických podpisov a elektronických faktúr.

• Ustanovenia na zlepšenie dôvery spotrebiteľov aj podnikov v prostredie digitálneho obchodu, najmä posilnením ochrany spotrebiteľa on-line.

• Ustanovenia na zvýšenie spoľahlivosti a cenovej dostupnosti prostredia medzinárodného digitálneho obchodu vrátane spolupráce v oblasti kybernetických rizík.

• Zákaz ciel na elektronické prenosy, ktorý má veľký obchodný význam a je kľúčovou prioritou pre priemysel na celom svete.

• Iniciatívy na uľahčenie účasti spotrebiteľov a spoločností z rozvojových krajín na digitálnom obchode.

SR: Najobľúbenejšie ročné terminované vklady

Celkový objem vkladov v bankách od slovenských rezidentov dosiahol podľa Národnej banky Slovenska k 31.12.2023 sumu 18 miliárd EUR. Najväčší podiel z nich tvorili vklady od domácností a nefinančných spoločností. Z hľadiska termínu splatnosti dominujú na Slovensku vklady s dohodnutou splatnosťou do 1 roka.

K významnému nárastu nových vkladov vo štvrtom kvartáli minulého roka prispel podľa NBS jednak rast reálnych miezd v roku 2023, ako aj zmena úrokovej politiky ECB. Najvyšší objem nových vkladov od domácností bol zaznamenaný v januári 2024. Priemerná úroková miera 3.5 % na vklady slovenských domácností s dohodnutou splatnosťou do 1 roka bola od decembra 2023 jednou z najvyšších v rámci eurozóny. Priemerná úroková miera v eurozóne bola 3,3 %. Najvyššia priemerná úroková miera 3,6 % bola vykázaná v januári 2024, kedy priemer v eurozóne dosiahol 3,2 %. Ďalší vývoj nových vkladov pri všetkých dohodnutých splatnostiach zaznamenáva od januára 2024 klesajúci trend.

Výrazný medziročný nárast o 48 % (v absolútnej hodnote o 2,3 mld.) v objeme prijatých nových vkladov od nebankových subjektov (s dohodnutou dobou splatnosti do 1 roka, od 1 do 2 rokov, od 2 do 5 rokov a nad 5 rokov) bol rovnako zaznamenaný v januári 2024. Najvýznamnejší podiel na tejto zmene mali nové vklady uložené v bankách nefinančnými spoločnosťami, nasledovali nové vklady od domácností a verejnej správy. Medziročne objem nových vkladov prijatých bankami od domácností vzrástol k januáru 2024 až o 100 % (v absolútnej hodnote o 0,7 mld.). Prevládajúci podiel vkladov s dohodnutou splatnosťou do 1 roka medziročne vzrástol o 7,1 p. b.

GenAI: Lídri vo využívaní

Podľa štúdie, ktorú pre spoločnosť SAS realizovala agentúra Coleman Parkes Research, je na čele využívania generatívnej umelej inteligencie (GenAI) Čína, kde sa k jej využívaniu kladne vyjadrilo 83 % respondentov. To je viac ako v Spojenom kráľovstve (70 %), Spojených štátoch (65 %) a Austrálii (63 %). Organizácie v Spojených štátoch však majú náskok, najmä pokiaľ ide o vyspelosť a úplné zavedenie technológií GenAI, a to 24 % v porovnaní s 19 % v Číne a 11 % v Spojenom kráľovstve.

Spoločnosť McKinsey vo svojej správe z roku 2023 odhaduje, že GenAI by mohla v rôznych prípadoch použitia priniesť ročne ekvivalent 2,6 až 4,4 bilióna USD. To je porovnateľné s celým HDP Spojeného kráľovstva v roku 2021. Tento dopad by zvýšil celkový vplyv umelej inteligencie o 15 % až 40 %. Vzhľadom na široký dopad GenAI na svetovú ekonomiku sa spoločnosť SAS v spolupráci s Coleman Parkes rozhodla realizovať prieskum na vzorke 1 600 osôb vo vedúcich pozíciách na kľúčových globálnych trhoch. Respondenti pracujú v rôznych odvetviach vrátane bankovníctva, poisťovníctva, verejného sektora, prírodných vied, zdravotníctva, telekomunikácií, výroby, maloobchodu či energetiky. Najmenšie organizácie, ktoré sa zúčastnili prieskumu, zamestnávali 500 – 999 ľudí a najväčšie viac ako 10 000 ľudí. Prieskum signalizuje, že jednotlivé regióny začínajú GenAI implementovať zmysluplným spôsobom, ale v rozdielnom tempe.

Ktoré regióny naplno využívajú a implementujú generatívnu umelú inteligenciu do procesov svojej organizácie?

Severná Amerika: 20 %

APAC: 10 %

LATAM: 8 %

Európa: 7 %

Ktoré regióny zaviedli politiky používania GenAI?

APAC: 71 %

Severná Amerika: 63 %

Európa: 59 %

LATAM: 52 %

Do akej miery majú tí, ktorí plánujú investovať do GenAI v nasledujúcom finančnom roku, vyčlenený rozpočet?

APAC: 94 %

Európa: 91 %

Severná Amerika: 89 %

LATAM: 84 %

Poznámka: Severná Amerika zahŕňa Spojené štáty a Kanadu; LATAM zahŕňa Brazíliu a Mexiko; severná Európa zahŕňa Spojené kráľovstvo/Írsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko a Dánsko; juhozápadná a východná Európa zahŕňa Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Benelux, Španielsko a Poľsko; a APAC zahŕňa Austráliu, Čínu, Japonsko a Spojené arabské emiráty/Saudskú Arábiu.

Pri pohľade na rôzne odvetvia prieskum ukázal, že bankovníctvo a poisťovníctvo sú lídrami v začleňovaní GenAI do svojich každodenných procesov podľa viacerých ukazovateľov.

Ako sú na tom jednotlivé odvetvia z hľadiska plnej implementácie GenAI do bežných podnikových procesov?

Bankovníctvo: 17 %

Telekomunikácie: 15 %

Poisťovníctvo: 11 %

Vedy o živej prírode: 11 %

Profesionálne služby: 11 %

Maloobchodný predaj: 10 %

Verejný sektor: 9 %

Zdravie: 9 %

Výroba: 7 %

Energetika a verejné služby: 6 %

Ktoré priemyselné odvetvia uvádzajú, že už GenAI v určitej miere denne využívajú?

Telekomunikácie: 29 %

Maloobchodný predaj: 27 %

Bankovníctvo: 23 %

Profesionálne služby: 23 %

Poisťovníctvo: 22 %

Vedy o živej prírode: 19 %

Zdravotná starostlivosť: 17 %

Energetika a verejné služby: 17 %

Výroba: 16 %

Verejný sektor: 13 %

Ktoré oddelenia v organizáciách používajú alebo plánujú používať GenAI?

Sales: 86 %

Marketing: 85 %

IT: 81 %

Financie: 75 %

Výroba: 75 %

Prví používatelia narážajú na množstvo prekážok pri používaní a implementácii GenAI

Hlavnou výzvou, ktorej čelia organizácie pri každodennom používaní GenAI, je nedostatok jasnej stratégie. Iba 9 % vedúcich pracovníkov v prieskume uviedlo, že sú dobre oboznámení s tým, ako ich organizácia využíva GenAI. Z tých, ktorí GenAI už plne implementovali, len 25 % tvrdí, že sú dobre oboznámení so stratégiou jej zavedenia.Napriek tomuto nedostatku väčšina organizácií (75 %) uvádza, že majú vyčlenený rozpočet na investície do GenAI v nasledujúcom finančnom roku. Medzi ďalšie výzvy, ktorým organizácie čelia, patria:

Dáta: Keď organizácie zavádzajú generatívnu umelú inteligenciu, zisťujú, že nemajú dostatok dát na vyladenie veľkých jazykových modelov (LLM). Tiež zisťujú, a to často až počas implementácie, že im chýbajú správne nástroje na úspešné nasadenie AI. IT lídri v organizáciách sa najviac obávajú ochrany súkromia dát (76 %) a ich bezpečnosti (75 %).

Nariadenia: Len desatina organizácií uvádza, že sú plne pripravené na dodržiavanie budúcich nariadení o AI. Z organizácií, ktoré AI už plne implementovali, iba tretina verí, že dokážu splniť tieto nariadenia. Iba 7 % poskytuje vysokú úroveň školenia v oblasti správy GenAI a len 5 % má spoľahlivý systém na meranie zaujatosti a rizík pre súkromie vo veľkých jazykových modeloch (LLM).

Napriek prekážkam už niektorí skorí používatelia zaznamenali významné výhody: 89 % uvádza zlepšenie skúseností a spokojnosti zamestnancov, 82 % tvrdí, že šetria prevádzkové náklady a 82 % konštatuje vyššiu mieru retencie zákazníkov.